Preskočiť na obsah
  |  

Plán Nemecka na deportácie Afgancov do vlasti čelí kritike OSN

Úrad OSN pre ľudské práva v piatok ostro kritizoval plán Nemecka deportovať afganských kriminálnikov späť do Afganistanu.

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt tento týždeň uviedol, že sa snaží o priame rokovania s hnutím Taliban, aby umožnil návrat odsúdených Afgancov do vlasti, hoci Nemecko Taliban neuznáva a nemá s Kábulom oficiálne diplomatické vzťahy

Berlín v auguste 2024 obnovil deportácie afganských občanov odsúdených za trestné činy, pričom prvý let prebehol s pomocou regionálnych partnerov.

Predstaviteľ Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) v Kábule tvrdí, že UNHCR stále neodporúča návraty do Afganistanu. „Inými slovami, nie sú tam podmienky, aby sa mohli utečenci vrátiť,“ povedal a vyzval štáty, aby násilne nevracali Afgancov do ich vlasti.

Nemecká vláda tvrdí, že deportuje len odsúdených kriminálnikov bez práva na pobyt, avšak ľudskoprávne organizácie ako Human Rights Watch tento postup kritizujú a varujú pred vytvorením nebezpečného precedensu

(tasr, red)

  |  

Prokurátor obžaloval Bombica za extrémistickú trestnú činnosť

Prokurátor Generálnej prokuratúry SR podal v piatok na Špecializovanom trestnom súde obžalobu na Daniela Bombica, ktorý čelí viacerým obvineniam v súvislosti s extrémistickou trestnou činnosťou.

Obžaloba zahŕňa 26 skutkov opísaných v 12 bodoch vrátane prejavu sympatie k hnutiam smerujúcim k potlačeniu základných práv, rozširovania extrémistického materiálu a podnecovania k rasovej, etnickej či náboženskej nenávisti.

Súčasťou je aj nebezpečné elektronické obťažovanie páchané z nenávisti vrátane útokov na základe sexuálnej orientácie.

Bombica, známeho ako Danny Kollár, eskortovali koncom januára z Veľkej Británie na Slovensko po tom, ako naňho boli vydané tri zatýkacie rozkazy.

Najvyšší súd ho koncom apríla vzal do väzby pre obavu z pokračovania v trestnej činnosti.

(tasr, red)

  |  

Štefánek je novým vládnym splnomocnencom pre umelú inteligenciu

Slovensko má po novom splnomocnenca pre umelú inteligenciu – stal sa ním štátny tajomník Ministerstva investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) Radoslav Štefánek.

Jeho vymenovanie navrhol premiér Robert Fico a vláda návrh schválila s pripomienkou.

Nová funkcia vznikla v snahe zabezpečiť koordinovaný a strategický prístup k vývoju a regulácii AI, pričom Štefánek bude pôsobiť priamo pod MIRRI.

Vláda zároveň zdôraznila význam spolupráce Slovenska na tvorbe medzinárodných štandardov v oblasti umelej inteligencie v rámci EÚ, OECD, Rady Európy či OSN.

Prítomnosť splnomocnenca má posilniť účasť Slovenska na týchto fórach a prispieť k tomu, aby digitálna transformácia krajiny prebiehala v súlade s demokratickými princípmi a ochranou základných práv.

(tasr, red)

  |  

Klubová legenda: Jotovo číslo 20 už nik v Liverpoole neoblečie

Liverpool si dojemne uctil pamiatku zosnulého Dioga Jotu – prvýkrát vo svojej 133-ročnej histórii vyradil číslo dresu. Dres s číslom 20, ktorý nosil portugalský útočník, už nik iný v klube neoblečie.

Jotovo číslo má symbolizovať jeho nezmazateľný podiel na jubilejnom 20. titule Liverpoolu v sezóne 2024/25.

Talentovaný útočník zomrel po tragickej autonehode, ktorá sa stala pri španielskej Zamore. Nehodu neprežil ani jeho mladší brat André Silva.

Jota prišiel do Liverpoolu v roku 2020 z Wolverhamptonu za 41 miliónov libier.

V drese „Reds“ nazbieral cenné trofeje vrátane FA Cupu a dvoch Ligových pohárov.

Na reprezentačnej úrovni dvakrát triumfoval v Lige národov.

(tasr, red)

  |  

Leyenovej reforma eurofondov vyvolala odpor členských štátov

Väčšina členských krajín EÚ kritizuje plán predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej na reformu takmer 400 miliárd eur regionálneho financovania v novom rozpočte EÚ po roku 2027.

Štrnásť štátov vrátane Talianska, Španielska, Poľska, Slovenska a Česka v spoločnom liste varovalo, že zlúčenie kohéznych a poľnohospodárskych fondov do jedného balíka pre každú krajinu by mohlo oslabiť podporu pre chudobnejšie regióny a posilniť vplyv národných vlád na úkor regiónov.

Signatári žiadajú zachovanie samostatného rozpočtu a prideľovania podľa úrovne rozvoja regiónov. Obavy zdieľajú aj eurokomisári a Výbor regiónov, podľa ktorých by reforma viedla k menšiemu a slabšiemu rozpočtu EÚ.

Komisia návrh obhajuje s tým, že nové pravidlá majú zjednodušiť čerpanie a zvýšiť efektívnosť využívania peňazí.

Opozícia však tvrdí, že ide o skrytý spôsob šetrenia a oslabenie solidarity v EÚ.

O podobe rozpočtu a regionálnej politiky sa rozhodne po predstavení návrhu EK 16. júla.

(reuters, red)

  |  

Kremeľ: Pozorne sledujeme Trumpove vyjadrenia o vojne na Ukrajine

Kremeľ v piatok oznámil, že Rusko pozorne sleduje všetky vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa po tom, čo Trump vyjadril „veľké sklamanie“ zo svojho posledného telefonátu s Vladimirom Putinom o vojne na Ukrajine.

Trump po štvrtkovom rozhovore uviedol, že nemá pocit, že by Putin chcel vojnu ukončiť, hoci ešte minulý týždeň tvrdil, že ruský prezident je „pripravený na dohodu“.

Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov potvrdil, že Putin počas takmer hodinového telefonátu informoval Trumpa o ochote Ruska pokračovať v politických a diplomatických rokovaniach, no zároveň zopakoval, že Moskva sa nevzdá svojich pôvodných cieľov na Ukrajine

Podľa Peskova Rusko očakáva, že sa čoskoro dohodne na termíne tretieho kola mierových rokovaní s Ukrajinou, ktoré by nadviazali na predošlé rokovania v máji a júni.

Trump, ktorý sa od návratu do Bieleho domu snaží presadiť rýchle ukončenie vojny, priznal, že v rozhovore s Putinom nedosiahol žiadny pokrok.

Ruská strana naďalej trvá na požiadavkách, ktoré Kyjev a západné krajiny odmietajú, vrátane vzdania sa území a ukončenia snahy Ukrajiny o vstup do NATO.

(reuters, red)