Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Berlín chce dobrovoľnú vojenskú službu, v hre sú aj povinné odvody

Nemecko plánuje zaviesť nový program dobrovoľnej šesťmesačnej vojenskej služby s cieľom posilniť obranu krajiny a zvýšiť počet vycvičených záložníkov.

Berlín reaguje na rastúce bezpečnostné obavy z Ruska a tlak NATO, aby členské štáty viac investovali do vlastnej obrany. Dobrovoľníci by sa počas programu zamerali na jednoduchšie úlohy, napríklad strážnu službu.

Ak sa nepodarí získať dostatočný počet dobrovoľníkov, zvažuje sa opätovné zavedenie povinných odvodov, čo však vyvoláva kontroverzie, vrátane nesúhlasných hlasov v radoch sociálnych demokratov.

Minister obrany Boris Pistorius chce zvýšiť počet vojakov Bundeswehru zo 180-tisíc na 260-tisíc. Nová legislatíva by mala vstúpiť do platnosti v januári 2026.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ presviedča Slovensko, že koniec ruských energií zvládne aj bez subvencií

Eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen uistil, že Európska komisia robí maximum, aby rozptýlila obavy členských krajín vrátane Slovenska z plánu REPowerEU, ktorého cieľom je ukončiť dovoz ruskej ropy a plynu do roku 2027.

Počas návštevy najväčšej geotermálnej elektrárne EÚ v Aarhuse zdôraznil potenciál tejto lacnej a obnoviteľnej energie, ktorá zvyšuje energetickú nezávislosť Európy.

Slovensko podľa neho zatiaľ slabo využíva geotermálne zdroje, hoci ich má dostatok. Jorgensen pripomenul, že EÚ ročne minie 400 miliárd eur na dovoz fosílnych palív, z čoho Rusko stále profituje.

Zdôraznil, že EK neplánuje kompenzácie, ale garantuje bezpečné dodávky energií. Verí, že Slovensko nakoniec plán podporí.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ zvažuje skrátenie termínu konca dovozu plynu z Ruska

Fínsky europoslanec Ville Niinistö navrhuje, aby EÚ ukončila dovoz ruského plynu už do roku 2026, o rok skôr, než predpokladá návrh Európskej komisie.

Cieľom je zrýchlené prerušenie energetických väzieb s Ruskom po viac ako troch rokoch vojny na Ukrajine. Hoci objem ruského plynu v EÚ klesol výrazne, únia stále dováža skvapalnený zemný plyn (LNG) z Ruska.

Nová legislatíva má prinútiť energetické firmy k ukončeniu dlhodobých kontraktov s ruskými partnermi a členské štáty k príprave plánov na úplné odstrihnutie sa od ruskej energie. Niinistö zároveň kritizuje, že návrh nerieši dostatočne otázku ropy.

Schválenie bude závisieť od politickej dohody v Európskom parlamente a následných rokovaní s členskými štátmi. Výrazný odpor už vyjadrili Maďarsko a Slovensko.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Agentúra pre bezpečnosť letectva EÚ preverí prípad Air India Express

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) oznámila, že začne vyšetrovanie v súvislosti s podozreniami na sfalšovanie záznamov o údržbe lietadla spoločnosti Air India Express.

Podľa správy agentúry Reuters indický dopravca nevymenil niektoré opotrebované diely motora na lietadle Airbus a následne mal sfalšovať dokumentáciu o údržbe.

EASA uviedla, že bude spolupracovať s výrobcom motorov CFM International aj s indickým leteckým regulačným úradom.

Prípad upozornil na možné nedostatky v bezpečnosti leteckej prevádzky a kontrolných mechanizmov v Indii.

EASA zdôraznila, že bezpečnosť cestujúcich je jej najvyššou prioritou a v prípade potvrdenia pochybení prijme potrebné opatrenia.

Vyšetrovanie sa zameria na preverenie dokumentácie a spoluprácu s príslušnými orgánmi.

(reuters, red)

Minúta  |  

Po konflikte s Izraelom prerušil Irán spoluprácu s MAAE, hrozí jadrové napätie

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) stiahla svoj tím inšpektorov z Iránu po tom, čo Teherán z bezpečnostných dôvodov oficiálne pozastavil spoluprácu s agentúrou.

K rozhodnutiu došlo len niekoľko dní po skončení dvanásťdňového ozbrojeného konfliktu medzi Iránom a Izraelom, počas ktorého došlo aj k útokom izraelských a amerických síl na iránske jadrové zariadenia.

Tieto udalosti výrazne zvýšili napätie medzi Teheránom a MAAE.

Hoci Irán prerušil spoluprácu s agentúrou, jeho minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že krajina ostáva viazaná Zmluvou o nešírení jadrových zbraní (NPT).

Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi zdôraznil dôležitosť čo najrýchlejšieho obnovenia monitorovacích a overovacích misií.

Spojené štáty označili krok Iránu za neakceptovateľný a zároveň avizovali nové diplomatické snahy.

Podľa portálu Axios sa má osobitný vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff v najbližších dňoch stretnúť s Arákčím v nórskom Osle v snahe oživiť rozhovory o jadrovom programe.

(tasr, red)

Minúta  |  

Trump a Zelenskyj mali dôležitý hovor, podrobnosti zatiaľ Kyjev tají

Americký prezident Donald Trump v piatok telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Podľa vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka išlo o veľmi dôležitý a zmysluplný rozhovor, pričom detaily majú byť zverejnené neskôr. 

Hlavnou témou bola situácia po rozhodnutí USA pozastaviť dodávky niektorých zbraní na Ukrajinu vrátane systémov protivzdušnej obrany Patriot, munície pre F-16 a ďalších kľúčových zbraňových systémov. 

Zelenskyj podľa dostupných informácií chcel s Trumpom hovoriť aj o možnostiach budúcich nákupov zbraní od Spojených štátov a o ďalšej vojenskej podpore pre Ukrajinu.

Telefonát sa uskutočnil krátko po tom, čo Trump vyjadril sklamanie z rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý podľa neho neprejavuje ochotu zastaviť vojnu na Ukrajine.

Kremeľ v piatok uviedol, že nevidí žiadne rýchle diplomatické východisko z vojny na Ukrajine, pretože ciele Ruska nie je v súčasnosti možné takýmto spôsobom dosiahnuť.

Kyjev vzápätí oznámil, že v piatkovom telefonickom rozhovore s prezidentom Trupom sa dohodlo na spolupráci pri posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany. Takisto sa dohodli na stretnutí svojich tímov, o termíne schôdzky sa bezprostredne nezmienil.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.