Preskočiť na obsah
  |  

Výročie návštevy Jána Pavla II. prilákalo do Levoče státisíce pútnikov

Levočská púť na Mariánskej hore vyvrcholila v nedeľu slávnostnou svätou omšou, ktorú celebroval apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli. Tento rok bola púť venovaná 30. výročiu návštevy svätého Jána Pavla II. v Levoči.

Girasoli počas kázne pripomenul význam Levoče ako miesta, ktoré podľa jeho slov „priťahuje k Panne Márii a zjednocuje s Kristom“.

Slávnostná omša sa konala s ornátom a kalichom, ktoré pri svojej návšteve použil aj Ján Pavol II. Organizátori odhadujú, že počas celého pútnického týždňa prišlo viac ako 400-tisíc ľudí, pričom najviac veriacich, vyše 200-tisíc, dorazilo v sobotu.

Levoča patrí k najstarším pútnickým miestam východného Slovenska, tradícia mariánskych pútí tu siaha do 13. storočia.

(tasr, mja)

  |  

Vojtko postúpil do finále plaveckých majstrovstiev Európy v Šamoríne

Slovenský plavec Milan Vojtko si v nedeľňajších rozplavbách disciplíny 400 metrov voľný spôsob na domácich juniorských majstrovstvách Európy v plávaní do 18 rokov v Šamoríne vybojoval miesto vo večernom finále. Výkonom 3:52,70 minút zaznamenal druhý najlepší čas a o 19.38 bude mať šancu získať pre Slovensko prvú medailu z podujatia.

„Hlavný cieľ podujatia pre mňa bolo finále na 400 metrov voľný spôsob. Som spokojný, že to vyšlo. Plávalo sa mi veľmi dobre. Tento bazén patrí medzi moje najobľúbenejšie. Ak by som mal možnosť, bol by som tu každé leto. Čas ma prekvapil. Od začiatku som išiel naplno a až na konci som trochu šetril sily. Vo finále nechcem byť len do počtu. Chcem si so súpermi dobre zasúťažiť. Pred finále myslím len na svoj výkon, nemám očakávania či veľké ciele,“ povedal Vojtko.

Ďalší Slovák v disciplíne Samuel Fekete skončil na 31. mieste (4:00,27). Medzi juniorkami obsadila Karolína Valková 36. priečku časom 4:25,25. Ani slovenské štafety nepostúpili – ženské kvarteto Horváthová, Megelová, Martišovičová a Zavacká skončilo na 18. mieste (4:19,51), mužská štafeta Fekete, Bergomi, Kollár a Scíranka bola 24. v poradí (3:56,90).

(tasr, sab)

  |  

SHMÚ varuje pred búrkami na západe Slovenska, na východe hrozia v pondelok

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal na nedeľu večer výstrahu prvého stupňa pred búrkami, ktoré môžu zasiahnuť západnú polovicu Slovenska. Výstraha platí od 18.00 hodiny, v niektorých okresoch až od 20.00 hodiny, informoval ústav na svojom webe.

Búrky možno očakávať v celom Bratislavskom, Trenčianskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji. Riziko výskytu bleskových búrok platí aj pre viaceré okresy Banskobystrického a Žilinského kraja. SHMÚ upozorňuje, že tieto javy môžu pretrvávať aj počas pondelka, pričom silnejšia búrková činnosť sa má presunúť najmä na východné Slovensko.

Meteorológovia varujú, že búrky môžu sprevádzať intenzívne lejaky s úhrnom 20 až 30 milimetrov zrážok za polhodinu, nárazový vietor dosahujúci rýchlosť 65 až 85 kilometrov za hodinu a výskyt krúp. Obyvatelia postihnutých oblastí by mali dbať na zvýšenú opatrnosť.

Súčasne pretrvávajú aj výstrahy pred vysokými teplotami, ktoré však už neplatia pre východné Slovensko.

(shmú, tasr, sab)

  |  

Švajčiarsko znovu otvorilo ambasádu v Iráne po vojne s Izraelom

Švajčiarsko v nedeľu oznámilo opätovné otvorenie svojej ambasády v Teheráne, ktorú dočasne uzavrelo v dôsledku eskalácie ozbrojeného konfliktu medzi Iránom a Izraelom. Oznámilo to tamojšie ministerstvo zahraničia s tým, že zastupiteľský úrad začne postupne obnovovať svoju činnosť.

„Veľvyslankyňa Nadine Olivieri Lozanová a malý tím sa do Teheránu vrátili v sobotu po zemi cez Azerbajdžan. Ambasáda bude postupne obnovovať svoje operácie,“ uviedol Federálny úrad pre zahraničné veci vo vyhlásení.

Švajčiarsko v Iráne tradične zastupuje aj záujmy Spojených štátov, ktoré v krajine nemajú vlastné diplomatické zastúpenie. Ambasádu zatvorili 20. júna pre bezpečnostné hrozby vyplývajúce z prebiehajúcich ozbrojených útokov v regióne. Návrat švajčiarskeho diplomatického tímu signalizuje zlepšenie situácie a snahu o obnovenie bežnej diplomatickej činnosti.

(reuters, sab)

  |  

Hizballáh sa nevzdá zbraní, výzvy Izraela označil za hrozby

Vodca libanonského militantného hnutia Hizballáh Naím Kásim v nedeľu vyhlásil, že jeho organizácia sa nevzdá zbraní napriek rastúcemu medzinárodnému tlaku a izraelským výzvam na jej odzbrojenie.

„Táto hrozba nás nedonúti prijať kapituláciu,“ povedal Kásim počas sviatku Ašura svojim priaznivcom v južnom Bejrúte.

Jeho prejav prišiel krátko pred očakávaným príchodom amerického vyslanca Toma Barracka do Libanonu. Podľa libanonského predstaviteľa má vláda v Bejrúte reagovať na Barrackovu žiadosť o odzbrojenie Hizballáhu podporovaného Iránom najneskôr do konca roka.

Libanonské úrady tvrdia, že podporujú štátny monopol na ozbrojené sily a zasahujú proti vojenskej infraštruktúre Hizballáhu v blízkosti hraníc s Izraelom. Izrael však pokračuje v náletoch, pričom tvrdí, že Bejrút nerobí dosť pre odzbrojenie hnutia.

Dohoda o prímerí predpokladá, že Hizballáh stiahne svojich bojovníkov severne od rieky Litání, zatiaľ čo Izrael mal opustiť celý Libanon, k čomu doposiaľ nedošlo. Kásim prevzal vedenie Hizballáhu na jeseň 2024 po zabití Hasana Nasralláha pri izraelskom útoku.

(afp, tasr, sab)

  |  

Britániu najviac ohrozujú islamský a „pravicový“ extrémizmus, vyhlásila Cooperová

Britská ministerka vnútra Yvette Cooperová pred pondelkovým 20. výročím bombových útokov v londýnskej verejnej doprave vyhlásila, že islamský a pravicový extrémizmus predstavujú „najväčšiu hrozbu“ pre bezpečnosť Spojeného kráľovstva. Pripomenula tiež dôležitosť programu Prevent, ktorý sa zameriava na boj proti radikalizácii.

Dňa 7. júla 2005 zabili štyria samovražední atentátnici v londýnskom metre a autobuse 52 ľudí a vyše 770 cestujúcich zranili. Nasledovala séria ďalších pokusov o útoky a v tejto súvislosti polícia nešťastne zastrelila nevinného muža Jeana Charlesa de Menezesa.

Vo svojom článku pre Sunday Mirror Cooperová upozornila, že Spojené kráľovstvo čelí aj ďalším hrozbám: kybernetickým útokom, organizovanému zločinu či aktivitám nepriateľských štátov. Zdôraznila potrebu pripravenosti verejných priestorov na potenciálne útoky.

Nový zákon o terorizme z roku 2025, známy ako Martynov zákon, zaväzuje organizátorov podujatí s účasťou nad 200 osôb pripraviť bezpečnostné opatrenia. Pri väčších podujatiach nad 800 ľudí je potrebné aj využitie technológií, ako sú kamerové systémy a kontroly.

Kampaň za prijatie zákona viedla Figen Murrayová, matka Martyna Hetta, ktorý bol jednou z obetí bombového útoku v Manchester Arene v roku 2017.

(dpa, tasr, sab)