Preskočiť na obsah
  |  

Povodne v Texase zabili najmenej 59 ľudí, Trump sľubuje pomoc

V strednom Texase si ničivé povodne vyžiadali najmenej 59 obetí. Najtragickejšie následky hlásia z okresu Kerr, kde zahynulo 43 ľudí vrátane 15 detí.

Po záplavách spôsobených prudkou búrkou a rekordnými zrážkami stúpla hladina rieky Guadalupe o osem metrov za menej ako hodinu.

Stále sa pátra po 27 dievčatách z kresťanského tábora Camp Mystic, ktorý bol podľa guvernéra Abbotta zničený v rozsahu, aký ešte Texas nezažil. Medzi obeťami je aj žena z mesta San Angelo.

Pápež Lev XIV. vyjadril sústrasť najmä rodinám dievčat z tábora. Prezident Trump prisľúbil Texasu všetku dostupnú pomoc na zvládnutie následkov katastrofy.

(tasr, mja)

  |  

V Nemecku prudko klesol počet žiadostí o azyl, my ich máme menej ako sto

Počet žiadostí o azyl v Nemecku klesá najprudšie za poslednú dekádu. V prvom polroku 2025 podali migranti dokopy 61 336 žiadostí, čo je takmer o polovicu menej ako vlani.

V júni zaznamenali menej ako sedemtisíc žiadostí – také nízke čísla naposledy evidovali v marci 2013, teda ešte pred vypuknutím migračnej krízy. Vyplýva to z grafov denníka Bild. Najnižšie počty žiadostí hlásia Maďarsko (47), Slovensko (84) a Litva (152).

Prvýkrát po rokoch tak Nemecko v počte azylových žiadostí predbehli Španielsko a Francúzsko. Pokles podľa odborníkov súvisí s prísnejšími opatreniami vlády, ktorá nariadila tvrdšie hraničné kontroly, obmedzila zlučovanie rodín a rozšírila zoznam bezpečných krajín.

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt označil tieto zmeny za úspech a krok k „znovunastaveniu migračnej politiky“. Minister tvrdí, že ide o dôkaz úspešnej migračnej reformy.

(mja)

  |  

Slovinská vláda plánuje referendum o vystúpení z NATO

Slovinská vládna strana Hnutie Sloboda sa rozhodla iniciovať referendum o členstve štátu v NATO, informuje národná tlačová agentúra STA. Návrh majú formálne predložiť budúci týždeň.

K tomuto kroku pristúpili necelú hodinu po tom, čo v piatok parlament v prekvapivom pomere hlasov 46 : 42 schválil návrh strany Ľavica, menšieho koaličného partnera, na referendum o zvýšení výdavkov na obranu.

Premiér Robert Golob označil členstvo v NATO za zásadnú otázku, o ktorej by mali rozhodnúť občania. Podľa neho má Slovinsko len dve možnosti – buď zostane v NATO a bude platiť členské príspevky, alebo z Aliancie odíde.

Nataša Avšič Bogovič, podpredsedníčka poslaneckého klubu Hnutia Sloboda, novinárom povedala, že pýtať sa ľudí na členstvo v NATO je „jediná férová a rozumná otázka – všetko ostatné je manipulácia a predstieraná nevedomosť“.

(mja)

  |  

Nemecký prezident v Litve prisľúbil trvalú podporu a obranu krajiny

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier sa v nedeľu zúčastnil na oslavách litovského Dňa štátnosti vo Vilniuse, kde potvrdil pokračujúcu podporu Berlína v otázke bezpečnosti Litvy.

Vyzdvihol nasadenie nemeckej obrnenej brigády v krajine ako trvalý sľub spoločnej obrany v rámci NATO. Do roku 2027 má byť v Litve natrvalo dislokovaných až päťtisíc nemeckých vojakov.

Steinmeier zdôraznil, že „kto bráni Litvu, bráni Európu a jej hodnoty“. Litovský prezident Gitanas Nauséda označil prítomnosť Bundeswehru za silný prejav európskej solidarity.

Hoci Steinmeier priamo nespomenul Rusko, nemecká podpora je vnímaná najmä v kontexte hrozieb spojených s ruskou inváziou na Ukrajinu.

(tasr, mja)

  |  

USA hrozia obnovením ciel od 1. augusta, čakajú na dohodu s partnermi

Minister financií Scott Bessent uviedol, že Spojené štáty čoskoro zašlú obchodným partnerom listy s upozornením, že ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu, od 1. augusta sa obnovia colné sadzby z 2. apríla.

Zároveň naznačil, že USA sú blízko k uzavretiu viacerých významných obchodných dohôd a verejnosť sa má pripraviť na veľké oznámenia v najbližších dňoch.

Bessent tiež potvrdil, že približne 100 menších krajín dostane pevne stanovenú colnú sadzbu, pričom mnohé z nich doteraz USA ani nekontaktovali.

Spojené štáty v minulosti viackrát používali clá ako nástroj nátlaku v obchodných sporoch, napríklad voči Číne. Zavedenie ciel môže zvýšiť ceny tovarov a spomaliť globálny obchod, čo podľa analytikov negatívne ovplyvní aj menšie ekonomiky.

(reuters, mja)

  |  

Európske akcie klesli, trhy čakajú na výsledok rokovaní s USA

Európske burzy v piatok zatvárali so stratami, keďže trhy zostávajú v napätí pred kľúčovým termínom rokovaní o obchodnej dohode medzi USA a Európskou úniou, ktorý uplynie už v stredu 9. júla.

Nemecký index DAX klesol o 0,61 percenta na 23 787 bodov, no stále sa drží blízko historických maxím. Za celý týždeň oslabil o jedno percento, pričom za prvý polrok si pripísal takmer 20 percent. Francúzsky CAC 40 klesol o 0,75 percenta, taliansky FTSE MIB stratil 0,8 percenta.

Paneurópsky Stoxx 600 uzavrel nižšie o 0,48 percenta a EuroStoxx 50 klesol o viac ako jedno percento. Investori podľa analytikov z DPA a CNBC vyčkávajú na výsledok rokovaní, ktorý môže výrazne ovplyvniť trhovú náladu.

(tasr, mja)