Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministerstvo chce obmedziť financovanie strán, rozdelia si 14,3 milióna

Politické strany si tento rok rozdelia takmer 14,3 milióna eur za výsledky parlamentných volieb z roku 2023. Financie získava jedna koalícia a osem strán, ktoré dosiahli aspoň tri percentá hlasov.

Najviac peňazí poputuje Smeru, Progresívnemu Slovensku a Hlasu. Príspevky sa vyplácajú počas celého volebného obdobia 2023 – 2027, celkovo pôjde o vyše 92 miliónov eur.

Ministerstvo vnútra však navrhuje sprísnenie podmienok – o peniaze by prišli strany, ktoré nezískajú minimálne päť percent.

Transparency International Slovensko kritizuje návrh ako hrozbu pre férovosť kampaní, keďže menším stranám môže sťažiť financovanie a zvýšiť závislosť od rizikových pôžičiek.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Putin vyzval BRICS na užšiu spoluprácu a využívanie národných mien

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu prostredníctvom videoprenosu vystúpil na samite krajín BRICS, kde vyhlásil, že liberálny model globalizácie postupne stráca význam.

Podľa neho je dôležité, aby štáty BRICS zintenzívnili spoluprácu v oblastiach ako surovinové zdroje, logistika, obchod a financie. Putin zároveň vyzval na širšie využívanie národných mien v rámci vzájomného obchodu a finančných operácií.

„Všetko nasvedčuje tomu, že model liberálnej globalizácie sa stáva zastaraným,“ povedal Putin v televíznom prejave. „Centrum obchodných aktivít sa presúva na rozvíjajúce sa trhy.“

Na samite BRICS v Brazílii lídri vyzvali na reformu západných inštitúcií a posilnenie multilaterálnej diplomacie. Podľa brazílskeho prezidenta Lulu da Silvu je BRICS dedičom Hnutia nezúčastnených krajín, pričom skupina dnes zastupuje viac ako polovicu svetovej populácie a 40 percent globálnej ekonomiky.

Blok, ktorý vznikol v roku 2009, sa rozrástol na 11 štátov vrátane Egypta, Iránu či Indonézie. Hoci BRICS získava na váhe, rastúca rôznorodosť komplikuje jednotný postup, najmä pri otázkach ako Gaza či reforma Bezpečnostnej rady OSN. Brazília využila samit aj na propagáciu klimatických projektov, pričom Čína a SAE prisľúbili investície na ochranu dažďových pralesov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

V Červenom mori napadli obchodnú loď, strieľali aj z granátometov

V oblasti Červeného mora neďaleko jemenského prístavu Hudajdá došlo v nedeľu k ozbrojenému útoku na obchodnú loď.

Podľa vyjadrenia britskej agentúry UKMTO napadlo plavidlo niekoľko menších člnov, ktoré naň spustili paľbu z ručných zbraní a granátometov.

Posádka lode mala k dispozícii ozbrojený bezpečnostný tím, ktorý paľbu opätoval. Incident sa odohral približne 51 námorných míľ juhozápadne od Hudajdy a podľa UKMTO situácia stále trvá.

Úrady prípad vyšetrujú, pričom obchodné plavidlá sú vyzvané k zvýšenej opatrnosti a k okamžitému hláseniu podozrivej aktivity.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Povodne v Texase zabili najmenej 59 ľudí, Trump sľubuje pomoc

V strednom Texase si ničivé povodne vyžiadali najmenej 59 obetí. Najtragickejšie následky hlásia z okresu Kerr, kde zahynulo 43 ľudí vrátane 15 detí.

Po záplavách spôsobených prudkou búrkou a rekordnými zrážkami stúpla hladina rieky Guadalupe o osem metrov za menej ako hodinu.

Stále sa pátra po 27 dievčatách z kresťanského tábora Camp Mystic, ktorý bol podľa guvernéra Abbotta zničený v rozsahu, aký ešte Texas nezažil. Medzi obeťami je aj žena z mesta San Angelo.

Pápež Lev XIV. vyjadril sústrasť najmä rodinám dievčat z tábora. Prezident Trump prisľúbil Texasu všetku dostupnú pomoc na zvládnutie následkov katastrofy.

(tasr, mja)

Minúta  |  

V Nemecku prudko klesol počet žiadostí o azyl, my ich máme menej ako sto

Počet žiadostí o azyl v Nemecku klesá najprudšie za poslednú dekádu. V prvom polroku 2025 podali migranti dokopy 61 336 žiadostí, čo je takmer o polovicu menej ako vlani.

V júni zaznamenali menej ako sedemtisíc žiadostí – také nízke čísla naposledy evidovali v marci 2013, teda ešte pred vypuknutím migračnej krízy. Vyplýva to z grafov denníka Bild. Najnižšie počty žiadostí hlásia Maďarsko (47), Slovensko (84) a Litva (152).

Prvýkrát po rokoch tak Nemecko v počte azylových žiadostí predbehli Španielsko a Francúzsko. Pokles podľa odborníkov súvisí s prísnejšími opatreniami vlády, ktorá nariadila tvrdšie hraničné kontroly, obmedzila zlučovanie rodín a rozšírila zoznam bezpečných krajín.

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt označil tieto zmeny za úspech a krok k „znovunastaveniu migračnej politiky“. Minister tvrdí, že ide o dôkaz úspešnej migračnej reformy.

(mja)

Minúta  |  

Slovinská vláda plánuje referendum o vystúpení z NATO

Slovinská vládna strana Hnutie Sloboda sa rozhodla iniciovať referendum o členstve štátu v NATO, informuje národná tlačová agentúra STA. Návrh majú formálne predložiť budúci týždeň.

K tomuto kroku pristúpili necelú hodinu po tom, čo v piatok parlament v prekvapivom pomere hlasov 46 : 42 schválil návrh strany Ľavica, menšieho koaličného partnera, na referendum o zvýšení výdavkov na obranu.

Premiér Robert Golob označil členstvo v NATO za zásadnú otázku, o ktorej by mali rozhodnúť občania. Podľa neho má Slovinsko len dve možnosti – buď zostane v NATO a bude platiť členské príspevky, alebo z Aliancie odíde.

Nataša Avšič Bogovič, podpredsedníčka poslaneckého klubu Hnutia Sloboda, novinárom povedala, že pýtať sa ľudí na členstvo v NATO je „jediná férová a rozumná otázka – všetko ostatné je manipulácia a predstieraná nevedomosť“.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.