Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko začína deportácie nebezpečných osôb zo Sýrie a Afganistanu

Nemecká vláda prijala rozhodnutie výrazne sprísniť azylovú politiku a umožniť deportácie osôb zo Sýrie a Afganistanu, ktoré predstavujú bezpečnostnú hrozbu alebo sa dopustili trestných činov.

Nemecké ministerstvo vnútra potvrdilo, že federálny úrad pre migráciu (BAMF) dostal pokyn konať voči nebezpečným jednotlivcom, ktorí zneužívajú systém ochrany.

Rozhodnutie prichádza po rokovaniach kancelára Friedricha Merza s predstaviteľmi sociálnych demokratov (SPD) a nadväzuje na podobné opatrenia v Rakúsku. Štatistiky ukazujú, že Sýrčania a Afganci sú nadpriemerne zastúpení medzi páchateľmi násilných a sexuálnych trestných činov, píše TagesSpiegel.

V Nemecku žije takmer milión Sýrčanov a viac ako 700-tisíc z nich využíva určitú formu ochrany. Úrady evidujú približne 800 dobrovoľných návratov, pričom ďalších 3 500 prípadov aktuálne preverujú.

Téma migrácie sa stáva kľúčovým politickým bodom pod rastúcim tlakom verejnosti, ktorá žiada ochranu bezpečnosti, kultúrnej identity a fungovania právneho štátu. Konzervatívne kruhy rozhodnutie vítajú ako nevyhnutný krok na ochranu verejného poriadku a elimináciu zneužívania azylového systému.

(mja)

Minúta  |  

Netanjahu chce v USA riešiť návrat rukojemníkov a hrozbu Hamasu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil pred cestou do Washingtonu, že jeho prioritou zostáva návrat izraelských rukojemníkov z Gazy a eliminácia hrozby zo strany Hamasu.

V pondelok sa má v USA stretnúť s prezidentom Donaldom Trumpom, pričom očakáva, že ich rozhovor pomôže posunúť rokovania vpred.

Izraelskí vyjednávači sa zároveň chystajú na rokovania o prímerí v Katare, pričom podľa Netanjahua majú jasné pokyny dosiahnuť dohodu v podmienkach, ktoré Izrael akceptuje.

Podľa izraelských úradov sa v rukách Hamasu stále nachádza vyše 100 rukojemníkov zadržiavaných od útokov v roku 2023.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Musk v konflikte s Trumpom, hrozia straty pre Teslu a SpaceX

Elon Musk rozvíril politickú scénu v USA oznámením vzniku novej strany America Party, čím prehĺbil svoj konflikt s Donaldom Trumpom.

Musk tvrdí, že prezidentov daňovo-výdavkový balík môže krajinu priviesť k bankrotu. Trump reagoval tým, že plánuje obmedziť dotácie a štátne kontrakty pre Teslu a SpaceX, pričom kritizoval Muska za to, že prichádza o výhody pre elektromobily.

Investičná firma Azoria Partners okamžite pozastavila spustenie burzového fondu viazaného na akcie Tesly a vyzvala správnu radu Tesly, aby prehodnotila, či je Musk schopný plniť si svoje povinnosti ako generálny riaditeľ.

Minister financií Scott Bessent odkázal Muskovi, že by sa mal sústrediť na svoje firmy, nie na politiku.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ministerstvo chce obmedziť financovanie strán, rozdelia si 14,3 milióna

Politické strany si tento rok rozdelia takmer 14,3 milióna eur za výsledky parlamentných volieb z roku 2023. Financie získava jedna koalícia a osem strán, ktoré dosiahli aspoň tri percentá hlasov.

Najviac peňazí poputuje Smeru, Progresívnemu Slovensku a Hlasu. Príspevky sa vyplácajú počas celého volebného obdobia 2023 – 2027, celkovo pôjde o vyše 92 miliónov eur.

Ministerstvo vnútra však navrhuje sprísnenie podmienok – o peniaze by prišli strany, ktoré nezískajú minimálne päť percent.

Transparency International Slovensko kritizuje návrh ako hrozbu pre férovosť kampaní, keďže menším stranám môže sťažiť financovanie a zvýšiť závislosť od rizikových pôžičiek.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Putin vyzval BRICS na užšiu spoluprácu a využívanie národných mien

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu prostredníctvom videoprenosu vystúpil na samite krajín BRICS, kde vyhlásil, že liberálny model globalizácie postupne stráca význam.

Podľa neho je dôležité, aby štáty BRICS zintenzívnili spoluprácu v oblastiach ako surovinové zdroje, logistika, obchod a financie. Putin zároveň vyzval na širšie využívanie národných mien v rámci vzájomného obchodu a finančných operácií.

„Všetko nasvedčuje tomu, že model liberálnej globalizácie sa stáva zastaraným,“ povedal Putin v televíznom prejave. „Centrum obchodných aktivít sa presúva na rozvíjajúce sa trhy.“

Na samite BRICS v Brazílii lídri vyzvali na reformu západných inštitúcií a posilnenie multilaterálnej diplomacie. Podľa brazílskeho prezidenta Lulu da Silvu je BRICS dedičom Hnutia nezúčastnených krajín, pričom skupina dnes zastupuje viac ako polovicu svetovej populácie a 40 percent globálnej ekonomiky.

Blok, ktorý vznikol v roku 2009, sa rozrástol na 11 štátov vrátane Egypta, Iránu či Indonézie. Hoci BRICS získava na váhe, rastúca rôznorodosť komplikuje jednotný postup, najmä pri otázkach ako Gaza či reforma Bezpečnostnej rady OSN. Brazília využila samit aj na propagáciu klimatických projektov, pričom Čína a SAE prisľúbili investície na ochranu dažďových pralesov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

V Červenom mori napadli obchodnú loď, strieľali aj z granátometov

V oblasti Červeného mora neďaleko jemenského prístavu Hudajdá došlo v nedeľu k ozbrojenému útoku na obchodnú loď.

Podľa vyjadrenia britskej agentúry UKMTO napadlo plavidlo niekoľko menších člnov, ktoré naň spustili paľbu z ručných zbraní a granátometov.

Posádka lode mala k dispozícii ozbrojený bezpečnostný tím, ktorý paľbu opätoval. Incident sa odohral približne 51 námorných míľ juhozápadne od Hudajdy a podľa UKMTO situácia stále trvá.

Úrady prípad vyšetrujú, pričom obchodné plavidlá sú vyzvané k zvýšenej opatrnosti a k okamžitému hláseniu podozrivej aktivity.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.