Preskočiť na obsah
  |  

Izrael poprel zodpovednosť za hlad v Gaze, obvinil Hamas aj OSN

Izraelská vláda odmieta zodpovednosť za humanitárnu krízu v Pásme Gazy a tvrdí, že za hlad a chaos je výlučne zodpovedné hnutie Hamas. Hovorca David Mencer obvinil palestínskych militantov z rabovania pomoci a zámerného bránenia distribúcii potravín s cieľom vyvíjať tlak na Izrael.

Reagoval tak na výzvu vyše stovky organizácií, ktoré upozornili na akútny hlad a žiadali väčší prístup k pomoci. Mencer zdôraznil, že hladomor nespôsobuje Izrael, ale ide o situáciu „organizovanú Hamasom“.

Informoval, že do Gazy za posledné dni dorazilo viac ako 4400 nákladných áut s jedlom a GHF podľa neho rozdala už 87 miliónov porcií. Taktiež tvrdí, že viac ako 700 kamiónov čaká na vyzdvihnutie OSN, ktorú obvinil zo zdržiavania.

Izrael sa tak snaží čeliť narastajúcej medzinárodnej kritike tým, že poukazuje na zodpovednosť Hamasu aj neefektívnu koordináciu s OSN.

(tasr, mja)

  |  

Kritika z KDH: Výpadok na D1 s tunelom Višňové stál milióny, nik nenesie vinu

Zastavenie prác na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové stálo Slovensko milióny eur, no podľa opozičného poslanca Igora Janckulíka (KDH) za to nikto nenesie zodpovednosť.

Kritizuje rozhodnutie vlády z marca 2019 o ukončení zmluvy s pôvodným zhotoviteľom, ktoré viedlo k trojročnému útlmu výstavby, výraznému predraženiu a znehodnoteniu stavebných materiálov. Príkladom sú prefabrikované mostné nosníky za pol milióna eur, ktoré nebolo možné použiť, a preto boli rozpílené a uskladnené v Liptovskom Mikuláši.

Nový zhotoviteľ si naprojektoval vlastné nosníky, čím vznikli duplicitné náklady. NDS podľa Janckulíka zvažuje predaj lukratívneho areálu s nevyužitými nosníkmi, pričom ich mohla darovať obciam.

Dodal, že podobné kroky výrazne spomaľujú výstavbu diaľnic a zbytočne zvyšujú ich cenu.

(tasr, mja)

  |  

Matovič varuje pred jadrovým projektom, vraj môže byť trojnásobne drahší

Opozičný poslanec Igor Matovič upozorňuje, že plánovaný jadrový zdroj na Slovensku, ktorý by mala stavať americká spoločnosť Westinghouse, môže priniesť ročnú stratu až 500 miliónov eur.

Podľa jeho názoru sú náklady na výstavbu výrazne podhodnotené a môžu dosiahnuť až 50 miliárd eur namiesto pôvodných 15 miliárd.

Matovič kritizuje, že vláda rozhoduje bez verejnej diskusie a súťaže, čo zvyšuje riziko predraženia a ďalších nákladov, ako sú vysoké úroky či riziková prirážka na štátny dlh.

Podľa neho bude 1 MWh elektriny z tohto zdroja stáť 120 eur, zatiaľ čo trhová cena na nasledujúcich desať rokov je len okolo 70 eur za MWh, čo znamená, že štát bude strácať na každom megawatthodine.

Matovič tvrdí, že Slovensko nový zdroj nepotrebuje a väčšina vyrobenej elektriny pôjde na export.

Július Jakab z hnutia Slovensko vyhlásil, že skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že výstavba jadrových elektrární často mešká a je finančne náročná, čo môže zadlžiť krajinu aj na tri generácie.

Slovenská vláda zatiaľ podpísala iba medzivládnu zmluvu so Spojenými štátmi, ktorá vytvára platformu pre odborné konzultácie a pripravuje projekt jadrového zdroja.

(tasr, sie)

  |  

Macronovci žalujú Candace Owensovú za tvrdenia o pohlaví Brigitte

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a jeho manželka Brigitte podali v USA žalobu za ohováranie proti konzervatívnej influencerke Candace Owensovej. Dôvodom sú jej tvrdenia, že Brigitte Macronová je v skutočnosti muž menom Jean-Michel Trogneux – čo je meno jej staršieho brata.

Podľa Macronovcov ide o „kampaň globálneho ponižovania“ a nepravdy, ktoré Owensová šíri s cieľom zviditeľniť svoj podcast a získať fanúšikov. V 22-bodovej žalobe podanej v štáte Delaware žiadajú odškodné a trestnoprávne sankcie.

Prípad predstavuje zriedkavý príklad, keď sa hlava štátu rozhodne brániť na americkom súde. Owensová na žiadosť o vyjadrenie zatiaľ nereagovala. V USA musia verejne známe osoby, ako sú Macronovci, preukázať „úmyselné poškodenie“ – teda že obžalovaný vedome šíril lži alebo ignoroval pravdu.

Právnici Macronovcov tvrdia, že Owensová opakovane šírila zjavné nepravdy s cieľom zosmiešniť Brigitte Macronovú a spôsobiť jej spoločenskú ujmu.

(reuters, mja)

  |  

Ľudstvo žije na ekologický dlh. Deň vyčerpania Zeme je opäť skôr

Ľudstvo vyčerpá tohtoročnú zásobu prírodných zdrojov už vo štvrtok – o niekoľko dní skôr než vlani, keď takzvaný Deň vyčerpania Zeme pripadol na 1. august. Od tohto momentu žijeme „na ekologický dlh“, teda čerpáme viac zdrojov, než planéta dokáže za rok obnoviť.

Tento trend, ktorý sa posúva do skorších termínov už od 70. rokov, podľa odborníkov signalizuje dlhodobo neudržateľný model spotreby a výroby.

Svetový fond na ochranu prírody varuje, že rastúci tlak na planétu ohrozuje našu budúcnosť. Think tank Global Footprint Network poukazuje na riešenia – ak by napríklad obnoviteľné zdroje tvorili 75 percent celkovej spotreby elektriny, deň vyčerpania by sa oddialil o takmer mesiac.

Redukcia potravinového odpadu a automobilovej dopravy na polovicu by zároveň znamenala posun o ďalšie dva týždne.

(tasr, mja)

  |  

Leyenová žiada vysvetlenie, Kyjev mení štruktúru protikorupčných úradov

Európska komisia vyjadrila znepokojenie nad novou ukrajinskou legislatívou, ktorá podľa Bruselu ohrozuje nezávislosť dvoch hlavných protikorupčných inštitúcií – úradu NABU a prokuratúry SAP. Predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová vyzvala prezidenta Zelenského na vysvetlenie, keďže rešpektovanie právneho štátu a boj proti korupcii sú kľúčovými podmienkami pre členstvo v EÚ.

Nový zákon, podpísaný Zelenským napriek kritike občianskej spoločnosti, presúva dohľad nad týmito inštitúciami pod generálneho prokurátora, ktorého menuje prezident.

Legislatíva vyvolala v Kyjeve protesty, na ktoré podľa AFP vyšlo do ulíc vyše tisíc ľudí – čo je jeden z prvých väčších prejavov verejného nesúhlasu od začiatku ruskej invázie. Kým vláda tvrdí, že zmeny zefektívnia boj proti korupcii, kritici sa obávajú oslabenia nezávislosti a rastúceho vplyvu prezidenta.

Zelenskyj obhajuje zákon potrebou posilniť štátne inštitúcie v čase vojny a avizuje nový plán proti korupcii do dvoch týždňov.

(tasr, mja)