Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko ruší obmedzenia pre rakety stredného doletu, môže konať podľa potreby

Rusko už nebude dodržiavať žiadne obmedzenia týkajúce sa rozmiestňovania rakiet stredného doletu, ktoré môžu niesť aj jadrové hlavice. Podľa Kremľa ide o reakciu na aktivity USA a ich spojencov.

Hoci západní analytici tvrdia, že takzvané moratórium bolo už dávno mŕtve, ruské vyhlásenie vnímajú ako jasný odkaz Európe – nezabúdajte, že tieto zbrane máme. Rozhodnutie prichádza po tom, ako prezident Putin oznámil sériovú výrobu novej hypersonickej rakety Orešnik, ktorú Rusko plánuje umiestniť aj v Bielorusku, susediacom s tromi krajinami NATO.

Historická dohoda INF z roku 1987 medzi USA a ZSSR o odstránení týchto zbraní stratila účinnosť už v roku 2019.

Odborníci varujú, že nové rozmiestnenia rakiet na oboch stranách signalizujú návrat zbrojárskych pretekov, pričom varovný čas v prípade útoku môže byť len štyri až päť minút.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump a Zelenskyj rokovali o sankciách, zbraniach aj dohode o dronoch

Volodymyr Zelenskyj oznámil, že telefonoval s Donaldom Trumpom o aktuálnej situácii na Ukrajine. Hovorili najmä o sankciách voči Rusku a rozšírení obrannej spolupráce medzi USA a Ukrajinou.

Trump je podľa Zelenského detailne informovaný o náraste ruských útokov na civilné ciele a vyjadril odhodlanie podporiť mierové riešenie konfliktu. Ukrajinský prezident ocenil Trumpov tlak na Kremeľ – predovšetkým jeho hrozbu uvalenia 100-percentných ciel, ak Putin vojnu neukončí do 8. augusta.

Hovorili aj o iniciatíve PURL, v rámci ktorej má Kyjev získať americké zbrane. Niekoľko európskych krajín už prisľúbilo viac ako miliardu dolárov na ich nákup.

Ukrajina zároveň navrhla novú dohodu o bezpilotných lietadlách, ktorá by mohla podľa Zelenského predstavovať zásadný krok v bilaterálnej obrane.

(tasr, mja)

Minúta  |  

OceanGate vedela o problémoch s Titanom, no riskovala životy pasažierov

Implózia miniponorky Titan, ktorá nastala počas výpravy k vraku Titanicu v júni 2023, mohla byť podľa americkej pobrežnej stráže (USCG) odvrátená.

Vyšetrovanie odhalilo až osem príčin nešťastia, pričom najvážnejšou bolo hrubé podcenenie bezpečnosti zo strany spoločnosti OceanGate. Správa zároveň poukazuje na toxické pracovné prostredie vo firme, chýbajúci nezávislý dohľad a ignorovanie technických protokolov.

Výkonný riaditeľ Stockton Rush vraj cielene obchádzal inšpekcie a prevenciu, čím ohrozoval životy pasažierov. OceanGate údajne využívala zastrašovanie a výnimky z pravidiel, aby sa vyhla kontrole.

Konštrukcia z uhlíkových vlákien bola podľa odborníkov chybná a varovné signály sa objavili už mesiace pred tragédiou. V prípade, že by Rush prežil, vyšetrovatelia by odporučili jeho trestné stíhanie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Google rozmaže pre bezpečnosť citlivé objekty na mape Južnej Kórey

Google pristúpil k rozmazávaniu citlivých zariadení na svojich mapách v Južnej Kórei, čím reaguje na požiadavky tamojšej vlády, ktorá označila niektoré objekty za bezpečnostne citlivé.

Spoločnosť zároveň potvrdila ochotu spolupracovať s lokálnymi partnermi a rešpektovať pravidlá národnej bezpečnosti.

Tento krok prichádza v čase, keď juhokórejská komisia zvažuje, či americkému technologickému gigantovi umožní export detailných máp v mierke 1 : 5 000 do jeho zahraničných dátových centier. Ide už o tretiu žiadosť Googlu – predchádzajúce pokusy z rokov 2007 a 2016 zamietli.

Aktuálne rozhodnutie má širší geopolitický rozmer, pretože Spojené štáty vyjadrili znepokojenie, že prípadné zamietnutie môžu vnímať ako nepriamu obchodnú bariéru.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump chce na dovoz liekov uvaliť clo až 250 percent, výroba má ostať v USA

Donald Trump opäť pritvrdzuje v obchodnej rétorike. Tentoraz pohrozil clom až do výšky 250 percent na dovoz farmaceutických výrobkov.

Ako povedal pre CNBC, zavádzanie ciel bude postupné – najprv nižšie, do roka by mohli vzrásť na 150 percent a neskôr až na 250 percent. Cieľom tohto kroku je podľa neho návrat výroby liekov do USA.

Hoci Trump už v júli spomínal možné 200-percentné clo, aktuálna výška je zatiaľ jeho najodvážnejším návrhom. Otázne však zostáva, či ho aj reálne zavedie. V minulosti totiž čelil kritike za to, že často používa clá ako rokovací nástroj, no nakoniec ustúpi.

Podľa CNBC tak nie je vylúčené, že ide len o ďalší tlak na presun produkcie späť do USA.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Pellegrini zamietol všetky žiadosti o službu v cudzej armáde vrátane ruskej

Prezident Peter Pellegrini zamietol všetky žiadosti o udelenie povolenia na výkon vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu. Od začiatku mandátu ich dostal sedem, z toho tri v tomto roku.

V júli 2024 požiadali dvaja občania o službu v ukrajinskej armáde, ďalší dvaja v auguste toho istého roka a dvaja tento rok v júli. Jedna žiadosť sa týkala povolenia vstupu do Ozbrojených síl Ruskej federácie.

Prezident poukázal na to, že žiadosti zamietol v súlade s tým, čo deklaroval pri nástupe do funkcie.

"Držím sa sľubu, že nepovolím službu v cudzej armáde, ktorá bojuje alebo je v konflikte," podotkol s dôvetkom, že Slovenská republika ako členský štát Európskej únie a NATO rešpektuje zásady medzinárodného práva a podporuje výlučne mierové riešenia konfliktov.

Službu v cudzích ozbrojených silách musí podľa zákona o brannej povinnosti povoliť prezident. Žiadosť je treba podať na okresnom úrade, vyjadriť sa k nej musia rezorty obrany, vnútra a zahraničných vecí.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.