Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SpaceX a ďalšie firmy uspeli, súd zablokoval konania vedené proti nim

Federálny odvolací súd v New Orleans rozhodol v prospech spoločností SpaceX, Energy Transfer a Aunt Bertha a zablokoval konania voči nim vedené Národným úradom pre pracovné vzťahy (NLRB).

Sudcovia označili súčasnú štruktúru úradu za pravdepodobne protiústavnú, keďže jeho členov a administratívnych sudcov nemožno odvolať prezidentom podľa jeho vôle.

Podľa verdiktu to bráni výkonu prezidentskej moci nad výkonnou vetvou. Rozhodnutie je prvým precedensom odvolacieho súdu v tejto otázke a môže ovplyvniť ďalšie prebiehajúce spory. Odvolací súd zároveň potvrdil rozhodnutia nižších súdov v Texase, ktoré už skôr zablokovali prípady voči trom firmám obvineným z porušenia pracovného práva.

NLRB, ktorá je jedinou federálnou agentúrou riešiacou pracovné spory v súkromnom sektore, je momentálne paralyzovaná po tom, ako prezident Donald Trump odvolal členku Gwynne Wilcoxovú – prvý takýto krok v histórii úradu. Agentúra zatiaľ na verdikt nereagovala. Elon Musk, ktorý bol donedávna Trumpovým poradcom, má voči NLRB podanú aj samostatnú žalobu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Netanjahu vyzval Macrona, aby do septembra rázne konal proti antisemitizmu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v liste Emmanuelovi Macronovi ostro kritizoval rozhodnutie Francúzska uznať Palestínsky štát. Tvrdí, že takýto krok posilňuje antisemitizmus, oslabuje diplomatické riešenia a vníma ho ako „odmenu za teror Hamasu“.

Podľa neho uznanie štátu Palestína povzbudzuje extrémistov, komplikuje prepúšťanie rukojemníkov a zvyšuje hrozby voči francúzskym Židom. Netanjahu vyzval Macrona, aby sa do 23. septembra – židovského Nového roka – postavil rozhodne proti antisemitizmu.

Francúzsko je jednou z krajín, ktoré sa pridali k rastúcemu zoznamu štátov uznávajúcich Palestínu po vypuknutí vojny v Gaze. Podľa AFP tak urobilo už najmenej 145 krajín vrátane Británie, Kanady či Austrálie. Netanjahu pritom ostro napadol aj austrálskeho premiéra Anthonyho Albaneseho, ktorého označil za „slabého politika, ktorý zradil Izrael“.

Tento konflikt eskaloval po tom, čo Austrália zrušila víza izraelskému politikovi Simchovi Rotmanovi a Izrael následne urobil odvetný krok.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Britský súd nariadil vysťahovanie migrantov z hotela Bell v Eppingu

Britský okresný súd rozhodol, že žiadatelia o azyl musia byť dočasne presunutí z hotela Bell v meste Epping, ktorý sa stal centrom ostrých protestov. Rozhodnutie prišlo po tom, čo tamojší samosprávny orgán – Epping Forest District Council – podal žalobu proti využívaniu hotela na ubytovanie migrantov.

Sudca Stephen Eyre vydal predbežné opatrenie a nariadil ich odchod najneskôr do 12. septembra, pričom zamietol aj pokus ministerstva vnútra vstúpiť do prípadu. Rezort argumentoval, že hotel je súčasťou kľúčovej infraštruktúry pre ubytovanie žiadateľov o azyl.

Napätie v meste sa vyostrilo po tom, čo jeden etiópsky migrant čelí obvineniam zo sexuálneho útoku. Odvtedy pred hotelom prebiehajú demonštrácie odporcov aj podporovateľov migrantov, pričom polícia eviduje viaceré prípady výtržností.

Vláda premiéra Keira Starmera deklaruje zámer ukončiť využívanie hotelov pre azylantov do roku 2029, no čelí rastúcemu tlaku pre nárast podpory strany Reform UK Nigela Faragea.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Gröhling: Sulík a jeho hodnoty už nemajú priestor na kandidátke SaS

Predseda SaS Branislav Gröhling v rozhovore pre Aktuality.sk oznámil, že pod jeho vedením už Richard Sulík nebude kandidovať za stranu.

Rozhodnutie zdôvodnil potrebou posunúť SaS ďalej a jasne sa dištancovať od postojov, ktoré spája so Sulíkom i jeho synom Filipom. Gröhling priznal, že o tomto kroku rozhodol už v lete a oznámil ho predsedníctvu.

Podľa neho sa SaS profiluje ako zoskupenie umiernených liberálov a konzervatívcov a chce byť symbolom stability budúcej vládnej koalície. Zdôraznil, že prípadné prepojenie so Sulíkom by brzdilo rast strany a ohrozovalo jej hodnoty.

Gröhling vysvetlil, že jeho rozhodnutie nepustiť Richarda Sulíka na kandidátku strany súvisí s hodnotovými rozdielmi. Zatiaľ čo v ekonomických otázkach vidí priestor na spoluprácu, nemôže akceptovať Sulíkove minulé vyjadrenia – napríklad o Kryme.

Gröhling priznal, že jedinou výraznejšou podporovateľkou Richarda Sulíka v strane zostáva poslankyňa Jana Bittó Cigániková. Dodal, že jej úlohou bude, aby sa sama vysporiadala s touto väzbou.

Gröhling tiež priznal sklamanie z Demokratov po odhalení, že ich členka Andrea Letanovská mala väzby na firmu zapojenú do tendra na záchranky.

Napriek týmto výhradám trvá na tom, že SaS je pripravená hľadať cestu k spolupráci a ponúka stabilný prístup, ktorý by mal viesť k vytvoreniu vlády bez účasti Smeru.

(mja)

Minúta  |  

Zisky klesli, no fúzie lámu rekordy – energetické firmy hľadajú efektivitu

Podľa analýzy poradenskej spoločnosti EY zaznamenal americký ropný a plynárenský sektor v roku 2024 prudký nárast fúzií a akvizícií, a to aj napriek poklesu cien energií a nižším ziskom. Hodnota transakcií dosiahla 177,28 miliardy eur, čo je viac než štvornásobok oproti roku 2023.

Hlavným motorom konsolidácie bola snaha najväčších spoločností zefektívniť prevádzku a získať výhody z rozsahu. Medzi najväčšie obchody patrila akvizícia producenta bridlicovej ropy Pioneer Natural Resources zo strany Exxon Mobil za 51,49 miliardy eur, ktorá bola dokončená v máji 2024.

Exxon celkovo minul na akvizície 72,51 miliardy eur, čím sa stal najaktívnejším hráčom roka. EY upozorňuje, že zisky v sektore klesli o 10 percent na 64,19 miliardy eur, teda na menej ako polovicu rekordnej úrovne z roku 2022, čo odráža tlak nízkych cien komodít.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ predbieha svetový priemer v zelenej energii, závislosť od dovozu však rastie

Podľa údajov Eurostatu tvorila v roku 2022 energia z obnoviteľných zdrojov 18,9 percenta celkovej produkcie energie v EÚ, čo je výrazne viac než celosvetový priemer (13,9 percenta v roku 2021).

EÚ tak predstihla aj Indiu, kde zelená energia dosiahla 23 percent, hoci na globálnej úrovni si prvenstvo udržala Brazília s 46,1 percenta. Na opačnom konci rebríčka stoja štáty ako Saudská Arábia, Irán či Rusko, kde podiel obnoviteľných zdrojov nedosahuje ani 3 percentá.

Produkcia primárnej energie v EÚ predstavovala 24 miliárd gigajoulov, teda 3,8 percenta svetového objemu. Najväčším producentom bola Čína s viac než pätinovým podielom, nasledovali USA a Rusko. Z dlhodobého pohľadu od roku 2000 podiel EÚ i USA na globálnej produkcii energie klesol, kým Čína, India či Brazília svoj význam posilnili.

EÚ bola v roku 2022 výrazne závislá od dovozu – importovala 54 miliárd GJ energie, čo je 22,9 percenta svetového obchodu, zatiaľ čo jej export predstavoval len 7,5 percenta.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.