Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kanada nasadzuje armádu do boja s lesnými požiarmi v provincii Britská Kolumbia

Kanada sa rozhodla nasadiť armádu do boja s rozsiahlymi lesnými požiarmi v provincii Britská Kolumbia na západe krajiny. Oznámil to v nedeľu kanadský premiér Justin Trudeau, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Trudeau uviedol, že kanadskú vládu o takúto pomoc požiadala regionálna vláda v Britskej Kolumbii. Táto provincia zažíva najhoršie lesné požiare vo svojich dejinách. Situáciu zhoršuje suché a veterné počasie. Evakuáciu tam úrady do sobotného večera nariadili vyše 35-tisíc ľuďom. Ďalším 30-tisíc obyvateľom oznámili, aby boli v režime pohotovosti, a teda pripravení svoje domovy opustiť. Úrady v tejto provincii ešte v piatok vyhlásili núdzový stav.

Jeden z požiarov vyčíňa v okolí mesta Kelowna, ležiaceho asi 300 kilometrov východne od Vancouveru, s približne 150-tisíc obyvateľmi. Ďalšie požiare, ktoré zhoršilo veľké sucho, sú hlásené bližšie pri hraniciach s USA či na severozápade Severnej Ameriky.

Vládni predstavitelia na sobotňajšej tlačovej konferencii oznámili nariadenie, ktorého cieľom je zastaviť príchod návštevníkov do oblasti. Zakazuje im ubytovať sa v hoteloch a iných zariadeniach dočasného ubytovania. Okrem mesta Kelowna sa týka aj ďalších miest v oblasti. Premiér Britskej Kolumbie David Eby informoval, že cieľom je uvoľniť ubytovanie pre evakuovaných a hasičov. Odhad počtu zničených budov a škôd na majetku dosiaľ úrady neposkytli.

Kanada zažíva "rekordnú" sezónu lesných požiarov, ktoré podľa oficiálnych odhadov spálili už vyše 14 miliónov hektárov územia. Je to približne rozloha Grécka a takmer dvojnásobok doterajšieho rekordu 7,3 milióna hektárov. O život pri požiaroch dosiaľ prišli prinajmenšom štyria hasiči. Vládni predstavitelia predpokladajú, že obdobie požiarov by sa mohlo z dôvodu extrémneho sucha predĺžiť až do jesene.

(tasr)

Minúta  |  

Exšéf ESA o skaze ruskej sondy: Nie je čas na škodoradosť. Je to strata pre celú vedeckú obec

Zánik ruskej mesačnej sondy Luna-25 je stratou pre celú vedeckú komunitu, aj keď ju vypustil ten istý štát, ktorý napadol Ukrajinu, vyhlásil bývalý generálny riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Johann-Dietrich Wörner.

"Je to smutné a nie je čas na škodoradosť," povedal Wörner, ktorý stál na čele ESA v rokoch 2015 až 2021. Jeho vyjadrenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako ruská vesmírna agentúra Roskosmos v nedeľu oznámila, že sonda stroskotala na povrchu Mesiaca - iba deň predtým, ako mala pristáť na jeho južnom póle.

ESA spočiatku spolupracovala na príprave misie Luna-25, ale po rozsiahlej vojenskej invázii Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022 od nej odstúpila. Podľa Wörnera majú vesmírne misie napriek tomu potenciál významne prispievať k medzinárodnej spolupráci.

"Napokon, Luna-25 bola plánovaná práve s týmto zámerom. Dúfam v spoluprácu medzi všetkými národmi, len čo to politická situácia opäť umožní," povedal Wörner a poznamenal, že každá lunárna misia viedla aj k technologickým úspechom.

Luna-25 bola prvou ruskou misiou na Mesiac od roku 1976, keď vtedajší Sovietsky zväz vypustil vesmírnu sondu Luna-24. Nová misia odštartovala minulý týždeň v piatok. Jej úlohou malo byť hľadanie vody na povrchu telesa a analýza vzoriek mesačnej pôdy.

Sonda bola súčasťou ruskej snahy demonštrovať svoje vedecké schopnosti tvárou v tvár vojne na Ukrajine a medzinárodnej izolácii, ktorej odvtedy čelí. Moskva sa zároveň snažila nadviazať na svoj vesmírny program, ktorý bol v časoch ZSSR priekopníckym.

(tasr)

Minúta  |  

Americký farmár 30 rokov podopieral dvere meteoritom v hodnote 75-tisíc dolárov

Na farme v americkom štáte Michigan desaťročia používali cenný meteorit na nevšedný účel - ako zarážku do dverí. Ako referuje web sciencealert.com, majiteľ meteoritu sa až nedávno rozhodol, že skúsi dať oceniť kus horniny. Jej hodnota mu vyrazila dych.

Spomenutú farmu kúpil v roku 1988 muž menom David Mazurek. Pri obhliadke si všimol zvláštny veľký kameň, ktorý podopieral dvere do stodoly. Keď sa majiteľa opýtal na tento objekt, odpovedal mu, že to bol v skutočnosti meteorit, ktorý spadol na ich pozemok v 30. rokoch minulého storočia. Spolu s otcom našli kráter a vykopali kozmické teleso.

Meteorit sa pri predaji dostal do rúk Mazureka ako obyčajný majetok. Tridsať rokov ním podopieral dvere. Len niekedy si ho deti vzali do školy, aby ho ukázali spolužiakom.

Nedávno si však Mazurek všimol, že malé kúsky bežne kupujú rôzni zberatelia. Rozhodol sa preto, že nechá kameň ohodnotiť. Nakoniec ho predal Abramsovmu planetáriu Michiganskej štátnej univerzity za 75-tisíc dolárov. Vesmírny kameň dostal meno Edmore.

(sita)

Minúta  |  

Dánsko daruje Ukrajine 19 stíhačiek F-16. Ďalších až 42 možno dostane od Holandska

Dánska premiérka Mette Frederiksenová v nedeľu oznámila, že jej krajina daruje Ukrajine dovedna 19 stíhačiek F-16. Vyjadrila sa tak po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, informuje TASR podľa správy agentúry AP a denníka The Guardian.

Holandský premiér Mark Rutte už skôr ohlásil, že Amsterdam aj Kodaň poskytnú Ukrajine takého stíhačky. Zelenskyj bol totiž v nedeľu najskôr na návšteve Holandska, odkiaľ sa presunul do Dánska.

Frederiksenová po rokovaní s ním vyjadrila presvedčenie, že prvých šesť stíhačiek by malo byť Ukrajine dodaných okolo Nového roka. Ďalších osem dostane podľa jej slov Kyjev na budúci rok a zvyšných päť v roku 2025. Dánska premiérka to povedala na tlačovej konferencii, ktorú mala so Zelenským na leteckej základni Skrydstrup v meste Vojens na juhu Dánska. Ukrajinského prezidenta tam prijala spoločne s ministrami obrany a korunnou princeznou Mary.

"Vieme, že vaša sloboda je našou slobodou. Vieme tiež, že potrebujete viac zbraní... Preto oznamujeme, že vám darujeme 19 stíhačiek F-16," povedala Frederiksenová ukrajinskému prezidentovi.

Holandský premiér Mark Rutte už predtým informoval, že jeho krajina má k dispozícii 42 stíhačiek F-16, no ešte sa nerozhodla, či ich Kyjevu daruje všetky, uvádza The Guardian.

Zelenskyj medzitým na platforme Telegram uviedol, že Ukrajina od neho dostane 42 stíhačiek. Samotný Rutte nespresnil časový harmonogram dodania F-16-tiek, ktorý podľa jeho slov závisí od pripravenosti ukrajinských síl aj infraštruktúry.

Pre ukrajinského prezidenta je Dánskou už o treťou víkendovou zastávkou v rámci vopred neohláseného turné po európskych krajinách. V sobotu pricestoval do Švédska, kde s tamojším premiérom Ulfom Kristerssonom rokoval o možnosti získania stíhačiek Gripen na posilnenie ukrajinských vzdušných síl. V nedeľu sa v Holandsku stretol s tamojším premiérom Markom Rutteom. Ten následne potvrdil, že Dánsko a Holandsko poskytnú Ukrajine stíhačky F-16.

(tasr)

Minúta  |  

Vagnerovci podľa Ukrajincov hromadne opúšťajú Bielorusko. Dôvodom majú byť nízke platy

Viac ako tisíc žoldnierov z Vagnerovej skupiny odišlo z Bieloruska, pretože neboli spokojní so svojím platom. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na ukrajinské Národné centrum odporu.

Zdroje z Bieloruska pre spomenuté centrum uviedli, že počet wagnerovcov v krajine klesol o približne štvrtinu z pôvodného počtu 5 800 na súčasných 4 400 bojovníkov. Podľa správy centra je dôvodom „nedostatok financií z Ruska“.

Vagnerovci umiestnení v Bielorusku, nespokojní so svojimi zárobkami, vraj podpísali zmluvy na boj v afrických krajinách alebo odišli na dovolenku bez úmyslu vrátiť sa.

Vagnerovci viedli koncom júna neúspešnú vzburu proti Moskve, ktorá odhalila veľké trhliny medzi vysokými predstaviteľmi v Rusku. Tisíce žoldnierov z Vagnerovej skupiny sa neskôr presunuli do Bieloruska, čím v dôsledku zvýšenej vojenskej aktivity na hraniciach zvýšili napätie medzi týmto spojencom Kremľa a susedným Poľskom i pobaltskými štátmi.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko ešte dávnejšie vyhlásil, že vagnerovci sa budú v Bielorusku podieľať na výcviku tamojšej armády. Ukrajinské Národné centrum odporu však uviedlo, že vzhľadom na nízke platy pre inštruktorov „väčšina z nich neplánuje zostať v krajine dlhší čas“.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajina mala prestať existovať do troch dní, odpovedá Kuleba skeptikom kritizujúcim protiofenzívu

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba tvrdí, že analytici by mali byť opatrnejší pri vytváraní svojich predpovedí a dlhodobých prognóz v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v rozhovore pre nemecký denník Bild takto odpovedal na kritiku ukrajinskej protiofenzívy, keďže niektorí analytici v ostatnom čase spochybnili jej tempo.

„K takýmto tvrdeniam pristupujeme pokojne. Podľa nemenovaných predstaviteľov, generálov a analytikov mala Ukrajina vo februári 2022 prestať existovať do troch až desiatich dní. Teraz predpokladajú, že Ukrajina nebude schopná tak rýchlo dobyť späť celé svoje územie. Ukazuje to len to, že aj tí, ktorí majú pochybnosti, časom získavajú väčšiu nádej,“ vyhlásil Kuleba.

Pentagon 11. augusta povedal, že ukrajinským ozbrojeným silám sa podaril zázrak, keď zahnali Rusov do defenzívy. Americké ministerstvo obrany navyše zaznamenalo, že ukrajinské ozbrojené sily postupujú v protiofenzíve, no predpovedalo, že to bude dlhý a náročný boj.

Niektorí americkí predstavitelia neveria, že sa ukrajinským silám v rámci protiofenzívy podarí prerušiť pozemný koridor Rusov z Donbasu na Krym. Ich názor však spochybnil Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý tvrdí, že ukrajinské protiofenzívne operácie výrazne degradujú obranu ruských síl a celková degradácia ruskej obrannej línie vytvára príležitosti na to, aby bol akýkoľvek ukrajinský prielom potenciálne operačne významný.

Americkí skeptici sa obávajú, že Ukrajine sa nepodarí dosiahnuť kľúčový cieľ svojej protiofenzívy - znova dobyť mesto Melitopoľ v Záporožskej oblasti, keďže bude náročné čo i len oslobodiť mesto Tokmak, berúc do úvahy tri línie ruskej obrany.

Analytici z ISW však podotýkajú, že Ukrajina má „mnoho možností na prerušenie kritických ruských pozemných komunikačných línií pozdĺž severného pobrežia Azovského mora, pričom obsadenie Melitopoľa je len jednou z nich“. Šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba tvrdí, že to, čo Ukrajinci skutočne potrebujú, sú dlhodobejšie schopnosti na dosiahnutie krátkodobejších výsledkov. „Nikdy nepodceňujte Ukrajinu. Majte dôveru. Majte trpezlivosť. Víťazstvo je tvrdá práca,“ poznamenal Kuleba.

Podľa najnovších správ zo soboty ukrajinské sily prelomili ruské mínové pole severne od Tokmaku a teraz bojujú proti prvej línii ruskej obrany, ktorá drží mesto. Tokmak je od Melitopoľa vzdialený zhruba 75 kilometrov.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.