Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dnes si pripomíname pamätný deň - Deň obetí okupácie Česko-Slovenska

V noci na dnes uplynulo 55 rokov od okamihu, kedy armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska) prekročili z 20. na 21. augusta 1968 hranice a začali okupáciu Československej socialistickej republiky (ČSSR). Tanky a obrnené transportéry s bielymi inváznymi pruhmi násilne ukončili reformný a demokratizačný proces v Československu.

Poslanci Národnej rady SR rozhodli 3. novembra 2020 o tom, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. Zoznam pamätných dní sa zároveň rozšíril aj o 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991. "Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska," vysvetlili predkladatelia novely Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od konca druhej svetovej vojny. Na invázii pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií. Intervenčným jednotkám v počte približne 500-tisíc vojakov, 6300 tankov, 2000 diel a 800 lietadiel velil generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij.

Medzi prvými obeťami okupácie v Bratislave boli v tom čase len 15-ročná Danka Košanová, ktorú zasiahla guľka na schodoch Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí a o rok starší Peter Legner, ktorého smrteľne postrelili pred budovou hlavnej pošty na Námestí SNP.

Spolu si invázia spojeneckých vojsk na Slovensku vyžiadala 37 obetí na životoch. Počas celého obdobia okupácie až do odchodu sovietskych vojsk v roku 1991 zomrelo v dôsledku ich pobytu na území Československa 406 ľudí.

Vedúci predstavitelia KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde sa v dňoch od 23. do 26. augusta 1968 konali rokovania. Ich výsledkom bolo prijatie tzv. Moskovského protokolu, ktorý zaručoval prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, pokiaľ v krajine nepominie hrozba odklonu od socializmu. Ako jediný z 26 českých a slovenských politikov nátlaku Kremľa odolal a protokol nepodpísal František Kriegel.

Pobyt sovietskych vojsk v Československu legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.

Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) a začal sa proces normalizácie.

V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska. Početné zastúpenie viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk však v krajine zostalo.

Odchod sovietskych vojsk sa začal 26. februára 1990, posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukončený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu. O dva dni neskôr opustil Československo z vojenského letiska Praha-Kbely aj posledný zástupca sovietskej armády generál Eduard Vorobjov, čím sa definitívne skončil "dočasný", 23 rokov trvajúci pobyt sovietskej armády v Československu.

(tasr)

Minúta  |  

Trump vynechá debatu republikánskych kandidátov. Verejnosť vraj vie, aký bol úspešný prezident

Bývalý americký prezident Donald Trump v nedeľu povedal, že vynechá stredajšiu (23. augusta) debatu kandidátov súperiacich o nomináciu Republikánskej strany do budúcoročných prezidentských volieb. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

"Verejnosť vie, kto som a aké úspešné bolo moje pôsobenie vo funkcii prezidenta," uviedol Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. "Preto sa nebudem na debatách zúčastňovať," dodal. Trumpov hovorca bezprostredne neobjasnil, či exprezident plánuje bojkotovať každú debatu pred republikánskymi primárkami, alebo len tie, ktoré sú už naplánované, píše AP.

Bývalý prezident a favorit republikánov už dlhšie vyhlasuje, že nevidí veľký význam pripojiť s k svojim súperom z Republikánskej strany počas prvej debaty, pripomína americká agentúra. Debata je na pláne v stredu v meste Milwaukee v americkom štáte Wisconsin.

Trump bol prezidentom USA od januára 2017 od januára 2021, keď ho v úrade nahradil víťaz prezidentských volieb z novembra 2020 Joe Biden. Trump sa však v roku 2024 plánuje uchádzať o znovuzvolenie.

Tento exprezident v súčasnosti čelí viacerým obžalobám vrátane obvinení z účasti na sprisahaní s cieľom zvrátiť výsledky prezidentských volieb z roku 2020. Usvedčenie v žiadnom z prípadov by mu však nebránilo v kandidovaní na prezidenta alebo vo výkone tejto funkcie, pripomenula AP.

(tasr)

Minúta  |  

Kanada nasadzuje armádu do boja s lesnými požiarmi v provincii Britská Kolumbia

Kanada sa rozhodla nasadiť armádu do boja s rozsiahlymi lesnými požiarmi v provincii Britská Kolumbia na západe krajiny. Oznámil to v nedeľu kanadský premiér Justin Trudeau, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Trudeau uviedol, že kanadskú vládu o takúto pomoc požiadala regionálna vláda v Britskej Kolumbii. Táto provincia zažíva najhoršie lesné požiare vo svojich dejinách. Situáciu zhoršuje suché a veterné počasie. Evakuáciu tam úrady do sobotného večera nariadili vyše 35-tisíc ľuďom. Ďalším 30-tisíc obyvateľom oznámili, aby boli v režime pohotovosti, a teda pripravení svoje domovy opustiť. Úrady v tejto provincii ešte v piatok vyhlásili núdzový stav.

Jeden z požiarov vyčíňa v okolí mesta Kelowna, ležiaceho asi 300 kilometrov východne od Vancouveru, s približne 150-tisíc obyvateľmi. Ďalšie požiare, ktoré zhoršilo veľké sucho, sú hlásené bližšie pri hraniciach s USA či na severozápade Severnej Ameriky.

Vládni predstavitelia na sobotňajšej tlačovej konferencii oznámili nariadenie, ktorého cieľom je zastaviť príchod návštevníkov do oblasti. Zakazuje im ubytovať sa v hoteloch a iných zariadeniach dočasného ubytovania. Okrem mesta Kelowna sa týka aj ďalších miest v oblasti. Premiér Britskej Kolumbie David Eby informoval, že cieľom je uvoľniť ubytovanie pre evakuovaných a hasičov. Odhad počtu zničených budov a škôd na majetku dosiaľ úrady neposkytli.

Kanada zažíva "rekordnú" sezónu lesných požiarov, ktoré podľa oficiálnych odhadov spálili už vyše 14 miliónov hektárov územia. Je to približne rozloha Grécka a takmer dvojnásobok doterajšieho rekordu 7,3 milióna hektárov. O život pri požiaroch dosiaľ prišli prinajmenšom štyria hasiči. Vládni predstavitelia predpokladajú, že obdobie požiarov by sa mohlo z dôvodu extrémneho sucha predĺžiť až do jesene.

(tasr)

Minúta  |  

Exšéf ESA o skaze ruskej sondy: Nie je čas na škodoradosť. Je to strata pre celú vedeckú obec

Zánik ruskej mesačnej sondy Luna-25 je stratou pre celú vedeckú komunitu, aj keď ju vypustil ten istý štát, ktorý napadol Ukrajinu, vyhlásil bývalý generálny riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Johann-Dietrich Wörner.

"Je to smutné a nie je čas na škodoradosť," povedal Wörner, ktorý stál na čele ESA v rokoch 2015 až 2021. Jeho vyjadrenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako ruská vesmírna agentúra Roskosmos v nedeľu oznámila, že sonda stroskotala na povrchu Mesiaca - iba deň predtým, ako mala pristáť na jeho južnom póle.

ESA spočiatku spolupracovala na príprave misie Luna-25, ale po rozsiahlej vojenskej invázii Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022 od nej odstúpila. Podľa Wörnera majú vesmírne misie napriek tomu potenciál významne prispievať k medzinárodnej spolupráci.

"Napokon, Luna-25 bola plánovaná práve s týmto zámerom. Dúfam v spoluprácu medzi všetkými národmi, len čo to politická situácia opäť umožní," povedal Wörner a poznamenal, že každá lunárna misia viedla aj k technologickým úspechom.

Luna-25 bola prvou ruskou misiou na Mesiac od roku 1976, keď vtedajší Sovietsky zväz vypustil vesmírnu sondu Luna-24. Nová misia odštartovala minulý týždeň v piatok. Jej úlohou malo byť hľadanie vody na povrchu telesa a analýza vzoriek mesačnej pôdy.

Sonda bola súčasťou ruskej snahy demonštrovať svoje vedecké schopnosti tvárou v tvár vojne na Ukrajine a medzinárodnej izolácii, ktorej odvtedy čelí. Moskva sa zároveň snažila nadviazať na svoj vesmírny program, ktorý bol v časoch ZSSR priekopníckym.

(tasr)

Minúta  |  

Americký farmár 30 rokov podopieral dvere meteoritom v hodnote 75-tisíc dolárov

Na farme v americkom štáte Michigan desaťročia používali cenný meteorit na nevšedný účel - ako zarážku do dverí. Ako referuje web sciencealert.com, majiteľ meteoritu sa až nedávno rozhodol, že skúsi dať oceniť kus horniny. Jej hodnota mu vyrazila dych.

Spomenutú farmu kúpil v roku 1988 muž menom David Mazurek. Pri obhliadke si všimol zvláštny veľký kameň, ktorý podopieral dvere do stodoly. Keď sa majiteľa opýtal na tento objekt, odpovedal mu, že to bol v skutočnosti meteorit, ktorý spadol na ich pozemok v 30. rokoch minulého storočia. Spolu s otcom našli kráter a vykopali kozmické teleso.

Meteorit sa pri predaji dostal do rúk Mazureka ako obyčajný majetok. Tridsať rokov ním podopieral dvere. Len niekedy si ho deti vzali do školy, aby ho ukázali spolužiakom.

Nedávno si však Mazurek všimol, že malé kúsky bežne kupujú rôzni zberatelia. Rozhodol sa preto, že nechá kameň ohodnotiť. Nakoniec ho predal Abramsovmu planetáriu Michiganskej štátnej univerzity za 75-tisíc dolárov. Vesmírny kameň dostal meno Edmore.

(sita)

Minúta  |  

Dánsko daruje Ukrajine 19 stíhačiek F-16. Ďalších až 42 možno dostane od Holandska

Dánska premiérka Mette Frederiksenová v nedeľu oznámila, že jej krajina daruje Ukrajine dovedna 19 stíhačiek F-16. Vyjadrila sa tak po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, informuje TASR podľa správy agentúry AP a denníka The Guardian.

Holandský premiér Mark Rutte už skôr ohlásil, že Amsterdam aj Kodaň poskytnú Ukrajine takého stíhačky. Zelenskyj bol totiž v nedeľu najskôr na návšteve Holandska, odkiaľ sa presunul do Dánska.

Frederiksenová po rokovaní s ním vyjadrila presvedčenie, že prvých šesť stíhačiek by malo byť Ukrajine dodaných okolo Nového roka. Ďalších osem dostane podľa jej slov Kyjev na budúci rok a zvyšných päť v roku 2025. Dánska premiérka to povedala na tlačovej konferencii, ktorú mala so Zelenským na leteckej základni Skrydstrup v meste Vojens na juhu Dánska. Ukrajinského prezidenta tam prijala spoločne s ministrami obrany a korunnou princeznou Mary.

"Vieme, že vaša sloboda je našou slobodou. Vieme tiež, že potrebujete viac zbraní... Preto oznamujeme, že vám darujeme 19 stíhačiek F-16," povedala Frederiksenová ukrajinskému prezidentovi.

Holandský premiér Mark Rutte už predtým informoval, že jeho krajina má k dispozícii 42 stíhačiek F-16, no ešte sa nerozhodla, či ich Kyjevu daruje všetky, uvádza The Guardian.

Zelenskyj medzitým na platforme Telegram uviedol, že Ukrajina od neho dostane 42 stíhačiek. Samotný Rutte nespresnil časový harmonogram dodania F-16-tiek, ktorý podľa jeho slov závisí od pripravenosti ukrajinských síl aj infraštruktúry.

Pre ukrajinského prezidenta je Dánskou už o treťou víkendovou zastávkou v rámci vopred neohláseného turné po európskych krajinách. V sobotu pricestoval do Švédska, kde s tamojším premiérom Ulfom Kristerssonom rokoval o možnosti získania stíhačiek Gripen na posilnenie ukrajinských vzdušných síl. V nedeľu sa v Holandsku stretol s tamojším premiérom Markom Rutteom. Ten následne potvrdil, že Dánsko a Holandsko poskytnú Ukrajine stíhačky F-16.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.