Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pripomíname si Deň obetí okupácie Česko-Slovenska

TRENČÍN – V noci na dnes uplynulo 55 rokov od okamihu, kedy armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska) prekročili z 20. na 21. augusta 1968 hranice a začali okupáciu Československej socialistickej republiky (ČSSR).

Tanky a obrnené transportéry s bielymi inváznymi pruhmi násilne ukončili reformný a demokratizačný proces v Československu.

Poslanci Národnej rady SR rozhodli 3. novembra 2020 o tom, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. Zoznam pamätných dní sa zároveň rozšíril aj o 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991.

Rodinná dráma. Brat napadol brata ocieľkou na brúsenie nožov

Mohlo by Vás zaujímať Rodinná dráma. Brat napadol brata ocieľkou na brúsenie nožov

„Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska," vysvetlili predkladatelia novely Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od konca druhej svetovej vojny. Na invázii pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií. Intervenčným jednotkám v počte približne 500 000 vojakov, 6 300 tankov, 2 000 diel a 800 lietadiel velil generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij.

Medzi prvými obeťami okupácie v Bratislave boli v tom čase len 15-ročná Danka Košanová, ktorú zasiahla guľka na schodoch Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí a o rok starší Peter Legner, ktorého smrteľne postrelili pred budovou hlavnej pošty na Námestí SNP.

Maďari mali okupáciu Československa využiť na anektovanie časti Slovenska, navrhol tamojší provládny denník

Mohlo by Vás zaujímať Maďari mali okupáciu Československa využiť na anektovanie časti Slovenska, navrhol tamojší provládny denník


Spolu si invázia spojeneckých vojsk na Slovensku vyžiadala 37 obetí na životoch. Počas celého obdobia okupácie až do odchodu sovietskych vojsk v roku 1991 zomrelo v dôsledku ich pobytu na území Československa 406 ľudí.

Vedúci predstavitelia KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde sa v dňoch od 23. do 26. augusta 1968 konali rokovania. Ich výsledkom bolo prijatie tzv. Moskovského protokolu, ktorý zaručoval prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, pokiaľ v krajine nepominie hrozba odklonu od socializmu. Ako jediný z 26 českých a slovenských politikov nátlaku Kremľa odolal a protokol nepodpísal František Kriegel.

Pobyt sovietskych vojsk v Československu legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.

Výstava – August 1968. Nádeje a vytriezvenia

Mohlo by Vás zaujímať Výstava – August 1968. Nádeje a vytriezvenia


Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) a začal sa proces normalizácie.

V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska. Početné zastúpenie viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk však v krajine zostalo.

Bezpečnosť je prvoradá. Frekventovaný úsek pri štadióne bude viditeľnejší

Mohlo by Vás zaujímať Bezpečnosť je prvoradá. Frekventovaný úsek pri štadióne bude viditeľnejší


Odchod sovietskych vojsk sa začal 26. februára 1990, posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukončený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu. O dva dni neskôr opustil Československo z vojenského letiska Praha-Kbely aj posledný zástupca sovietskej armády generál Eduard Vorobjov, čím sa definitívne skončil „dočasný", 23 rokov trvajúci pobyt sovietskej armády v Československu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina znovu útočila dronom v Moskovskej oblasti. Rusi ho údajne zneškodnili

Ruská armáda v pondelok ráno odrazila ukrajinský útok dronom na Moskovskú oblasť, tvrdí ruské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Bezpilotné lietadlo sa po zneškodnení zrútilo západne od Moskvy, uviedol ruský rezort obrany. Škody neboli hlásené. Podľa ministerstva bol letecký útok dronom odrazený asi o 6.50 h moskovského času.

Agentúra Reuters informovala, že pre útok boli pozastavené prílety a odlety na moskovskom letisku Vnukovo. Prevádzku obmedzilo aj moskovské letisko Domodedovo "s cieľom zabezpečiť dodatočné bezpečnostné opatrenia pre lety", informovali v pondelok ruské tlačové agentúry s odvolaním na komunikačné oddelenie letiska.

Rusko v uplynulých mesiacoch čoraz častejšie informuje o útokoch ukrajinských dronov na pohraničné regióny aj na ruskú metropolu Moskva. Najmenej dva útoky nedávno zasiahli aj moskovskú štvrť, kde sídlia mnohé finančné a vládne inštitúcie. V máji Moskva oznámila zneškodnenie dvoch dronov, ktoré mierili na Kremeľ, pripomína AFP.

Ukrajina zvyčajne nekomentuje, kto stojí za útokmi na ruské územie, hoci oficiálni predstavitelia v súvislosti s nimi verejne vyjadrujú spokojnosť.

(tasr)

Minúta  |  

V Hričovskom Podhradí sa nachádzal vodný mlyn

HRIČOVSKÉ PODHRADIE – Obec Hričovské Podhradie sa nachádza v Strážovských vrchoch pod hradom Hričov. Obec pretína Závadský potok, a práve ten bol v minulosti napojený na vodný mlyn.

Pre časopis Považského múzea sa na históriu mlyna pozrel Jozef Mihálik.

V spomínanej obci sa do roku 1948 nachádzal vodný mlyn situovaný v centre oproti súčasnému obecnému úradu. Do dnešných dní sa, žiaľ, z dôvodu regulácie a odklonu potoka, ako aj novej zástavby na pôvodnom mieste, nezachovali žiadne stopy po existencii tejto stavby.

Láska k remeslu

V Považskej Bystrici dodnes žije pán Milan Rosina, ktorý sa v spomínanom mlyne narodil. Aj napriek tomu, že sa počas života venoval rôznym povolaniam a záľubám, hlboko v podvedomí v ňom ostala láska k tomuto remeslu a ku koreňom jeho predkov. Práve to bol jeden z dôvodov, prečo počas života vyrobil množstvo funkčných modelov mlynov, ktoré sú v zbierkach nejedného múzea.

Model vodného mlyna z Hričovského Podhradia. Foto: Vlastivedné múzeum/Trenčín.dnes24

Prvý model vyrobil so svojím otcom. Bol to práve model zaniknutého mlyna v obci Hričovské Podhradie, ktorý im patril. Detailný model mlyna sa nachádza v zbierkovom fonde Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, ktorý múzeum zakúpilo od Milana Rosinu v roku 1988.

FOTO: Takto vyzeral invalidný vozík v minulom storočí

Mohlo by Vás zaujímať FOTO: Takto vyzeral invalidný vozík v minulom storočí

Jozef, otec Milana Rosinu, bol vyučeným mlynárom a zároveň posledným majiteľom spomínaného mlyna. Pochádzal z rodiny mlynárskeho majstra a tesára. Od svojich 12 rokov chodieval s otcom po robotách v mlynoch. Pracoval a mlel v mlynoch Kolárovice, Štiavnik, Hvozdnica, Podvažie, Ilava, Súľov, Predmier, Považská Bystrica, Stupné, Varín, Terchová, Trstená, Párnica a iné.

Z histórie mlyna

V obci Hričovské Podhradie bola do roku 1914 malá výrobňa textilu, ktorej zariadenia boli poháňané vodným kolesom napájaným zo Závadského potoka. Jej vlastníkom bol barón Popper. Práve v roku 1914 spomínanú výrobňu od baróna Poppera odkúpil Ondrej Ballay. Nákup objektu ho stál šesťdesiattisíc korún a desaťtisíc musel zaplatiť sprostredkovateľovi. Už v roku 1915 bola výrobňa prerobená na vodný mlyn s kameňovým mlecím zložením a tzv. pytľovou truhlou. Mlyn mal však nízky výkon z dôvodu malého množstva vody, denne sa tu dalo vyrobiť 10 vriec obilia.

Mlyn v Hričovskom Podhradí. Foto: Hrad Hričov

V tomto čase bol mlyn jednopriestorový. Vodné koleso a jeho upevnenie na vale bolo zastarané. Polica mala nepohyblivú pandvu a jej upevnenie a vyvažovanie bolo zabezpečené pomocou drevených klincov. Striasací pohyb korýtka bol vytváraný od obruče v kameni. Nedokonalé bolo aj presievacie zariadenie. Strop mlyna bol vysoko, nakoľko budova pôvodne slúžila inému účelu. Taktiež bola poškodená šindľová strecha a do objektu zatekalo.

7 dní v kocke: Malá policajná vzbura vyrástla. A dobehla prezidentku

Mohlo by Vás zaujímať 7 dní v kocke: Malá policajná vzbura vyrástla. A dobehla prezidentku

Mlynár Ondrej Ballay z tohto dôvodu v rokoch 1915 až 1923 mlyn neustále vylepšoval. Bolo vyhotovené nové vodné koleso, nová truhla s celým príslušenstvom a pohyb korýtka zabezpečovalo novšie zariadenie s vačkou. Polica sa doplnila pohyblivou pandvou, vďaka ktorej sa mohli vyvažovať kamene. V zrekonštruovanom zrube sa znížil pôvodný vysoký strop a strecha získala novú šindľovú krytinu. Do roku 1924 sa stavba rozšírila o kamennú miestnosť omietanú hlinou, z tohto dôvodu došlo aj k predĺženiu strechy a úprave štítov.

Pre potreby modernizácie a nových trendov došlo v mlyne po roku 1923 ku komplexnej rekonštrukcii. Boli použité valcovacie stolice dielenskej výroby hnané remenicovým prevodovým systémom. Došlo k úprave koryta potoka a využívali tiež kombinovaný pohon vody s výbušným motorom. Novou prístavbou získal mlyn drevený objekt so sečkovicou a cirkulárom.

Mlyn fungoval do roku 1948. Mlynská budova bola dvojpriestorová. Ľavú miestnosť tvorila mlynica, do ktorej sa vchádzalo z dvora a zároveň sa z nej vchádzalo do izby na pravej strane, murovaná pravá časť slúžila mlynárovej rodine. Z hľadiska dispozície ide o najjednoduchší typ. Išlo o účelovú budovu, v ktorej mala obytná časť podobné rozmery ako mlynica.

Pôžičky na štadión, na podporu bývania a jedna „bianco“

Mohlo by Vás zaujímať Pôžičky na štadión, na podporu bývania a jedna „bianco“

Mlyn po technickej stránke tvorili tri strojové sústavy: hnacia, prevodová a pracovná. Súčasťou hnacej sústavy bolo vodné koleso na vrchný pohon. Koleso malo priemer 5 metrov a v roku 1930 naň pritekalo 46 litrov vody za sekundu, pričom jeho výkon bol 1,5 kW. Ide o najmenší typ mlynov na našom území a zároveň v okolí najbežnejší. Pracovnú sústavu v tomto mlyne tvoril mlecí stroj pozostávajúci z jedného páru mlecích kameňov a vysievací stroj na tzv. pytľovanie.

Do mlyna chodievali občania z okolitých obcí. Obilie nosievali ženy na chrbte v plachte a v plátenných vreciach, tzv. noškách. Najmenšia noška mala hmotnosť 10 až 12 kg, tzv. štvrtka. Jedna žena niesla naraz aj 2 až 3 štvrtky. Na múku sa v mlyne mlela pšenica, raž, jačmeň. Miešanina jačmeňa so žitom a rôznymi šrotmi sa nazývala spolnica. Šrot sa mlel do truhly bez pytľa. Obilie na múku sa špicovalo – zbavovalo nečistôt s nasadením pytľa s redším plátnom. Do truhly prichádzali nečistoty a na žajbro čisté zrno. Následne sa vyčistila truhla a nasadil sa pyteľ na múku. Do truhly padala múka a na žajbro jadro a šupiny. Jadro sa opäť vynášalo do koša, čo sa opakovalo aj štyri až päťkrát. Za zomletie sa vyberalo mýto, čo predstavovalo asi 1 liter zo štvrtky. Ženy, ktoré čakali na zomletie, sa nazývali čakačky.

Progresívne Slovensko je vybavené

Mohlo by Vás zaujímať Progresívne Slovensko je vybavené

Zo súčasnosti
Združenie priateľov Hričovského hradu získalo v roku 2021 do 50-percentného vlastníctva budovu starej školy v centre obce Hričovské Podhradie. Druhú polovicu vlastní samotná obec a spoločnými silami sa tak snažia o opravu budovy pre kultúrne využitie. Práve tento priestor by mal slúžiť ako pamätná izba rodáka Milana Rosinu s vytvorením expozície mlynárstva, v ktorej by sa mala nachádzať aj časť zbierky modelov jeho mlynov.

Budova Starej školy. Foto: Žilinský večerník
Minúta  |  

Dnes si pripomíname pamätný deň - Deň obetí okupácie Česko-Slovenska

V noci na dnes uplynulo 55 rokov od okamihu, kedy armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska) prekročili z 20. na 21. augusta 1968 hranice a začali okupáciu Československej socialistickej republiky (ČSSR). Tanky a obrnené transportéry s bielymi inváznymi pruhmi násilne ukončili reformný a demokratizačný proces v Československu.

Poslanci Národnej rady SR rozhodli 3. novembra 2020 o tom, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. Zoznam pamätných dní sa zároveň rozšíril aj o 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991. "Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska," vysvetlili predkladatelia novely Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od konca druhej svetovej vojny. Na invázii pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií. Intervenčným jednotkám v počte približne 500-tisíc vojakov, 6300 tankov, 2000 diel a 800 lietadiel velil generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij.

Medzi prvými obeťami okupácie v Bratislave boli v tom čase len 15-ročná Danka Košanová, ktorú zasiahla guľka na schodoch Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí a o rok starší Peter Legner, ktorého smrteľne postrelili pred budovou hlavnej pošty na Námestí SNP.

Spolu si invázia spojeneckých vojsk na Slovensku vyžiadala 37 obetí na životoch. Počas celého obdobia okupácie až do odchodu sovietskych vojsk v roku 1991 zomrelo v dôsledku ich pobytu na území Československa 406 ľudí.

Vedúci predstavitelia KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde sa v dňoch od 23. do 26. augusta 1968 konali rokovania. Ich výsledkom bolo prijatie tzv. Moskovského protokolu, ktorý zaručoval prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, pokiaľ v krajine nepominie hrozba odklonu od socializmu. Ako jediný z 26 českých a slovenských politikov nátlaku Kremľa odolal a protokol nepodpísal František Kriegel.

Pobyt sovietskych vojsk v Československu legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.

Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) a začal sa proces normalizácie.

V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska. Početné zastúpenie viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk však v krajine zostalo.

Odchod sovietskych vojsk sa začal 26. februára 1990, posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukončený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu. O dva dni neskôr opustil Československo z vojenského letiska Praha-Kbely aj posledný zástupca sovietskej armády generál Eduard Vorobjov, čím sa definitívne skončil "dočasný", 23 rokov trvajúci pobyt sovietskej armády v Československu.

(tasr)

Minúta  |  

Trump vynechá debatu republikánskych kandidátov. Verejnosť vraj vie, aký bol úspešný prezident

Bývalý americký prezident Donald Trump v nedeľu povedal, že vynechá stredajšiu (23. augusta) debatu kandidátov súperiacich o nomináciu Republikánskej strany do budúcoročných prezidentských volieb. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

"Verejnosť vie, kto som a aké úspešné bolo moje pôsobenie vo funkcii prezidenta," uviedol Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. "Preto sa nebudem na debatách zúčastňovať," dodal. Trumpov hovorca bezprostredne neobjasnil, či exprezident plánuje bojkotovať každú debatu pred republikánskymi primárkami, alebo len tie, ktoré sú už naplánované, píše AP.

Bývalý prezident a favorit republikánov už dlhšie vyhlasuje, že nevidí veľký význam pripojiť s k svojim súperom z Republikánskej strany počas prvej debaty, pripomína americká agentúra. Debata je na pláne v stredu v meste Milwaukee v americkom štáte Wisconsin.

Trump bol prezidentom USA od januára 2017 od januára 2021, keď ho v úrade nahradil víťaz prezidentských volieb z novembra 2020 Joe Biden. Trump sa však v roku 2024 plánuje uchádzať o znovuzvolenie.

Tento exprezident v súčasnosti čelí viacerým obžalobám vrátane obvinení z účasti na sprisahaní s cieľom zvrátiť výsledky prezidentských volieb z roku 2020. Usvedčenie v žiadnom z prípadov by mu však nebránilo v kandidovaní na prezidenta alebo vo výkone tejto funkcie, pripomenula AP.

(tasr)

Minúta  |  

Kanada nasadzuje armádu do boja s lesnými požiarmi v provincii Britská Kolumbia

Kanada sa rozhodla nasadiť armádu do boja s rozsiahlymi lesnými požiarmi v provincii Britská Kolumbia na západe krajiny. Oznámil to v nedeľu kanadský premiér Justin Trudeau, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Trudeau uviedol, že kanadskú vládu o takúto pomoc požiadala regionálna vláda v Britskej Kolumbii. Táto provincia zažíva najhoršie lesné požiare vo svojich dejinách. Situáciu zhoršuje suché a veterné počasie. Evakuáciu tam úrady do sobotného večera nariadili vyše 35-tisíc ľuďom. Ďalším 30-tisíc obyvateľom oznámili, aby boli v režime pohotovosti, a teda pripravení svoje domovy opustiť. Úrady v tejto provincii ešte v piatok vyhlásili núdzový stav.

Jeden z požiarov vyčíňa v okolí mesta Kelowna, ležiaceho asi 300 kilometrov východne od Vancouveru, s približne 150-tisíc obyvateľmi. Ďalšie požiare, ktoré zhoršilo veľké sucho, sú hlásené bližšie pri hraniciach s USA či na severozápade Severnej Ameriky.

Vládni predstavitelia na sobotňajšej tlačovej konferencii oznámili nariadenie, ktorého cieľom je zastaviť príchod návštevníkov do oblasti. Zakazuje im ubytovať sa v hoteloch a iných zariadeniach dočasného ubytovania. Okrem mesta Kelowna sa týka aj ďalších miest v oblasti. Premiér Britskej Kolumbie David Eby informoval, že cieľom je uvoľniť ubytovanie pre evakuovaných a hasičov. Odhad počtu zničených budov a škôd na majetku dosiaľ úrady neposkytli.

Kanada zažíva "rekordnú" sezónu lesných požiarov, ktoré podľa oficiálnych odhadov spálili už vyše 14 miliónov hektárov územia. Je to približne rozloha Grécka a takmer dvojnásobok doterajšieho rekordu 7,3 milióna hektárov. O život pri požiaroch dosiaľ prišli prinajmenšom štyria hasiči. Vládni predstavitelia predpokladajú, že obdobie požiarov by sa mohlo z dôvodu extrémneho sucha predĺžiť až do jesene.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.