Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA: Počet detí zabitých v roku 2021 strelnou zbraňou dosiahol rekordné maximum

Počet detí zastrelených v USA v roku 2021 dosiahol rekordné maximum, uvádza sa v novej štúdii zverejnenej Americkou akadémiou pediatrov (AAP).

Podľa štúdie zomrelo v roku 2021 na zranenia súvisiace so strelnou zbraňou 4 752 detí. Je to posledný rok, z ktorého sú údaje dostupné. Ide o nárast oproti 4 368 úmrtiam v roku 2020 a oproti 3 390 úmrtiam v roku 2019.

Štúdia vychádza z databázy úmrtí amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) a zverejnili ju v pondelok v časopise AAP Pediatrics (Pediatria). Násilie spáchané strelnou zbraňou je od roku 2020 tou hlavnou príčinou smrti detí v USA.

Štúdia bola zverejnená v čase, keď zákonodarcovia v americkom štáte Tennessee otvorili mimoriadne zasadnutie o bezpečnosti verejnosti. Dôvodom je streľba na základnej škole v štátnom hlavnom meste Nashville z marca tohto roka, keď boli zabité tri deti a traja učitelia.

Pediatrička z Južnej Karolíny a výskumníčka v oblasti prevencie násilia páchaného strelnými zbraňami Annie Andrewsová povedala: "Keď som sa stala lekárkou, nikdy mi ani nenapadlo, že sa budem starať o také množstvo detí s dierami po guľkách v tele."

Dodala: "Ale skutočnosť je taká, že v každej detskej nemocnici po celej tejto krajine sú na pediatrických jednotkách intenzívnej starostlivosti deti trpiace zraneniami po strelných zbraniach."

(tasr)

Minúta  |  

Vodič nabúral do policajného auta, v dychu mal 1,5 promile alkoholu

Policajná hliadka riešila v meste Šaštín-Stráže vodiča, ktorý pod vplyvom alkoholu narazil do policajného auta. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Zlatica Antalová.

Vodiča na osobnom aute Škoda Octavia zastavila hliadka v nedeľu (20. 8.) v skorých ranných hodinách. "Tesne predtým mal 41-ročný vodič ich vozidlo zachytiť svojou ľavou prednou časťou auta. Policajti muža skontrolovali a podrobili dychovej skúške. Jej výsledok sa vyšplhal takmer na 1,5 promile," uviedla Antalová.

Policajti mužovi na mieste zadržali vodičský preukaz a previezli ho na policajné oddelenie. "Dopravní policajti vodiča obvinili z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za ktorý mu môže hroziť až ročný pobyt vo väzení," doplnila krajská policajná hovorkyňa.

(tasr)

Minúta  |  

Pred 55 rokmi sa v Moskve začali rokovania s uneseným vedením ČSSR

Krátko po invázii armád Sovietskeho zväzu a ďalších spojencov v noci z 20. na 21. augusta 1968 sovietske vedenie prinútilo najvyšších predstaviteľov Československa, aby túto vojenskú akciu legitimizovali podpisom spoločnej dohody. Rokovania prebiehali vo vypätej atmosfére, keď Sovieti vyvíjali nátlak na československú delegáciu. Jej časť – vrátane najvyššieho komunistického funkcionára Alexandra Dubčeka – navyše deportovali do Moskvy násilne.

Dnes (23. augusta) uplynie 55 rokov od začiatku vyjednávaní, ktoré vyvrcholili podpisom tzv. Moskovského protokolu.

Už 21. augusta o 5. hodine ráno – krátko po začiatku vojenskej operácie Dunaj, ktorá mala zastaviť reformný proces v Československej socialistickej republike (ČSSR) – zadržali sovietske jednotky najvyšších funkcionárov krajiny. Medzi nimi aj prvého tajomníka Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ) Alexandra Dubčeka.

Okrem Dubčeka boli zadržaní aj najvyšší ústavní činitelia, predseda vlády Oldřich Černík a predseda parlamentu (Federálneho zhromaždenia, FZ) Josef Smrkovský. Spolu s nimi František Kriegel (predseda Ústredného výboru Národného frontu), Bohumil Šimon a Josef Špaček (členovia vedenia KSČ). Previezli ich na letisko v Prahe-Ruzyni a následne uniesli do Moskvy.

Prezident ČSSR Ludvík Svoboda verejne sľúbil, že bude rokovať o prepustení unesených funkcionárov a bez legitímnej vlády neurobí žiadne rozhodnutie. Podľa niektorých svedectiev elitná vojenská jednotka v Holešove bola pripravená pokúsiť sa oslobodiť Dubčeka. Vojaci, ktorí sa spočiatku odmietali vzdať okupantom, však dostali rozkaz zložiť zbrane. Navyše bolo jasné, že Dubček už nie je na území ČSSR.

Podľa českého historika Zdeňka Doskočila politický scenár augustovej invázie zlyhal. "Krajinu sa síce podarilo v priebehu niekoľkých hodín kompletne vojensky obsadiť, ale plán s vytvorením takzvanej robotnícko-roľníckej vlády padol. A Sovieti pochopili, že im v podstate neostáva nič iné, než rokovať s príslušníkmi reprezentácie, ktorú chceli odstrániť," povedal historik. Podľa neho to zmenilo pozíciu československej delegácie – jej členom nešlo o život, no beztak ostali sovietskymi zajatcami.

Na rokovania 23. augusta do Moskvy priletela ďalšia časť delegácie vedená prezidentom ČSSR Ludvíkom Svobodom. Jej členmi boli aj Jan Piller, Gustáv Husák, Vasil Biľak a Alois Indra, teda predstavitelia konzervatívneho krídla, ktorí podporovali sovietske návrhy. Na čele sovietskej delegácie bol Leonid Brežnev, najvyšší stranícky predstaviteľ Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Sovieti odmietli ponuku Alexandra Dubčeka na rezignáciu, takisto aj návrh československého parlamentu, aby sa najvyšší ústavní činitelia vrátili do vlasti a prerokovali situáciu s ústavnými inštitúciami. Zdravotne indisponovaný Dubček sa rokovaní spočiatku nezúčastňoval, izolovaný bol aj Kriegel, ktorý vyhlásil, že žiadny dokument nepodpíše napriek hrozbe, že sa už nevráti domov.

Keď 25. augusta predložil Šimon návrh československej delegácie, sovietske vedenie ho ostro odmietlo. Do Moskvy prileteli ďalší funkcionári z ČSSR. Napokon bol Moskovský protokol podpísaný 26. augusta, Dubček svoj podpis pripojil ako posledný. Kriegel dodržal sľub a protokol nepodpísal.

V dokumente vyhlásili obe strany vernosť socializmu. Sovietska strana prisľúbila, že sa príslušníci jej vojenských jednotiek nebudú miešať do záležitostí ČSSR, budú umiestnení v kasárňach resp. iných vojenských priestoroch a akonáhle pominie hrozba pre socializmus, budú vojaci postupne odsunutí domov.

Sovietska strana prepustila aj Františka Kriegela, keď Dubček, Černík a Smrkovský vyhlásili, že bez neho neodletia späť do Prahy. Následne už 31. augusta Ústredný výbor KSČ prijal Moskovský protokol ako jediné možné východisko zo situácie. Parlament schválil 18. októbra za neprítomnosti asi pätiny poslancov Zmluvu o podmienkach a dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR. Z 242 prítomných hlasovalo za 228, zdržalo sa 10 poslancov, štyria boli proti – František Kriegel, František Vodsloň, Božena Fuková a Gertruda Sekaninová-Čakrtová.

V rozpore s Moskovským protokolom sa dočasný pobyt sovietskych vojsk predĺžil až do roku 1991. Z ČSSR odišli až po Nežnej revolúcii, čo pripomína 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády, tak ako 21. august je Dňom obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968.

(tasr)

Minúta  |  

Putin na ekonomickom samite v JAR útočil na Západ. Čínsky prezident kritizoval americkú "posadnutosť" hegemóniou

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok v prvý deň ekonomického samitu krajín skupiny BRICS, ktorý sa koná v Juhoafrickej republike (JAR), veľa slovne útočil na Západ.

Putin vo vopred nahratom prejave, ktorý odvysielali na obrovských obrazovkách, kritizoval podľa neho "neoprávnené sankcie" uvalené na jeho krajinu a vyhrážal sa trvalým zastavením vývozu ukrajinského obilia. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AP.

Na Putina vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu zatykač súvisiaci s vojnou na Ukrajine, preto ruský prezident nepricestoval do Johannesburgu na samit rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS. Na trojdňovom stretnutí sa plánuje zúčastňovať na diaľku.

Do skupiny krajín BRICS patrí Brazília, Rusko, India, Čína a JAR.

Ruský líder sa v 17-minútovom, vopred nahratom prejave sústredil na vojnu na Ukrajine a vzťah Ruska so Západom, hoci predstavitelia JAR vyhlasovali, že trenice medzi Východom a Západom nesmú dominovať prvému samitu BRICS s osobnou účasťou od pandémie koronavírusu. Títo predstavitelia dúfali, že sa im podarí odviesť rozhovory od zhoršujúcej sa geopolitickej klímy.

Zoskupenie BRICS chce oslabiť vplyv dolára. Spoločná mena založená na zlate vraj ale nie je na stole

Mohlo by Vás zaujímať Zoskupenie BRICS chce oslabiť vplyv dolára. Spoločná mena založená na zlate vraj ale nie je na stole

Dohoda o vývoze ukrajinského obilia

Šéf Kremľa, sediaci za pracovný stolom s bielym notebookom pred sebou a s ruskou vlajkou za sebou, povedal, že vojnová dohoda o vývoze ukrajinského obilia do ďalších častí sveta sa nemôže obnoviť, kým nebudú splnené jeho podmienky - uvoľnenie obmedzení uvalených na ruské potraviny a poľnohospodárske produkty.

Moskva minulý mesiac odstúpila od Čiernomorskej obilnej dohody a vystupňovala útoky dronmi a raketami na juhoukrajinské mesto Odesa, kde sa nachádza jeden z prístavov, odkiaľ sa na základe dohody bezpečne vyvážalo obilie aj počas vojny.

Dohoda pomáhala znížiť vo svete prudko stúpajúce ceny pšenice, rastlinného oleja a ďalších potravinových komodít. Putin podľa oficiálneho prekladu prejavu na samite tvrdil, že Západ "zámerne brzdí" ruský vývoz obilia a hnojív, ale jeho krajina napriek tomu "dokáže nahrádzať Ukrajinu v dodávkach obilia, komerčne aj bezplatnou pomocou štátom v núdzi".

USA a ďalšie západné krajiny nezaviedli sankcie priamo na ruské poľnohospodárske vývozy, ale v rámci iných sankcií obmedzili prístup Ruska do medzinárodných platobných systémov a práve toto sťažuje Rusku vstup na trh s potravinami, hnojivami a ďalšími produktmi.

Putin dodal, že Rusko "bude ochotné vrátiť sa k obilnej dohode, ale iba ak sa naozaj splnia všetky dohodnuté podmienky voči ruskej strane".

Brazílsky prezident: BRICS sa nesnaží byť protiváhou ku skupinám G7 a G20

Mohlo by Vás zaujímať Brazílsky prezident: BRICS sa nesnaží byť protiváhou ku skupinám G7 a G20

Západ kritizovala aj Čína

Čínsky prezident Si Ťin-pching tiež vniesol do samitu v Johannesburgu konfrontačný tón. V prejave, ktorý v jeho mene prečítal čínsky minister obchodu niekoľko minút po Putinovom príhovore, uviedol, že "určitá krajina, posadnutá zachovaním svojej hegemónie, sa veľmi snaží uškodiť rozvíjajúcim sa trhom a rozvíjajúcim sa krajinám".

Ktokoľvek sa rýchlo rozvíja, stane sa terčom obmedzovania. Ktokoľvek ju doháňa, stane sa terčom obštrukcií," povedal pri čítaní prezidentovho prejavu čínsky minister obchodu Wang Wen-tchao.

Bola to jasná narážka na Spojené štáty a na narastajúce trenice medzi USA a Čínou.

Ťin-pching je osobne v JAR a v utorok sa stretol s prezidentom Cyrilom Ramaphosom. Na otvorenie samitu neprišiel, ale dôvod jeho neprítomnosti nebol uvedený. Rusko zastupuje na samite minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda má dnes riešiť odvolanie šéfa SIS

Doterajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Michal Aláč má skončiť vo funkcii. Návrhom na jeho odvolanie pre prezidentku Zuzanu Čaputovú sa má v stredu zaoberať vláda. Ešte v pondelok (21. 8.) tento bod rokovania kabinetu avizoval premiér Ľudovít Ódor.

Odvolávanie súvisí s obvinením z trestných činov, ktorému Aláč v súčasnosti čelí. Prezidentka šéfa "tajných", ktorého vymenúva a odvoláva na návrh vlády, už postavila dočasne mimo služby.

Vláda sa na svojej 13. schôdzi bude zaoberať návrhmi legislatívnych zmien, o ktorých má parlament rokovať na mimoriadnej schôdzi začiatkom septembra. Návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti prináša skrátenie ordinačných hodín ambulantných pohotovostí z 22.00 na 20.00 h, rovnako i zvýšenie poplatkov za návštevu ambulantných pohotovostí a urgentov. Zmena Trestného zákona má zasa zabezpečiť dostatočnú kontrolu osôb, ktorým bola uložená ambulantná forma ochranného liečenia.

Vláda bude takisto schvaľovať návrh na uvoľnenie prostriedkov pre strategický park Valaliky a tiež investičný stimul vo výške 1,5 milióna eur na rozšírenie a modernizáciu výroby modulov recirkulácie výfukových plynov. Spoločnosť Mahle Behr Námestovo má s investičnou podporou do roku 2025 vytvoriť 60 nových pracovných miest.

Ministerstvo pôdohospodárstva na rokovanie predkladá aktualizáciu nariadenia vlády, podľa ktorej dostanú mimoriadnu podporu kompenzujúcu dovoz obilia a olejnatých semien z Ukrajiny len pestovatelia pšenice.

Ministerstvo obrany zasa navrhuje začať verejné obstarávanie na rekonštrukciu malého areálu Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN) v Ružomberku. V súčasnosti nevyužívané a pustnúce priestory majú po obnove slúžiť na administratívne účely a dočasné ubytovanie. Predpokladané náklady predstavujú takmer 11,5 milióna eur.

Kabinet bude tiež schvaľovať ciele a priority na najbližšie päťročné obdobie v oblasti vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokých škôl.

(tasr)

Minúta  |  

Bojnická zoo sa pýši novými prírastkami. Niektoré vypustia do voľnej prírody

BOJNICE – Kolekciu zvierat Národnej zoologickej záhrady Bojnice doplnili nové mláďatá. Narodili sa tam plamienky driemavé, myšiaky hôrne i mačky divé.

Jedince mačky i plamienky plánujú ošetrovatelia vypustiť do voľnej prírody. Informovala o tom vedúca odboru marketingu a propagácie zoo Andrea Klasová.

Štvorica mláďat mačky divej sa narodila rodičom, ktorí sa v minulosti dostali do rehabilitačnej stanice bojnickej zoo a ostali tam už v opatere. „V našej zoo ide tento rok o prvý odchov mačky divej. Po nájdení vhodnej lokality a pokiaľ to zdravotný stav mláďat dovolí, budú vypustené do voľnej prírody," uviedla Klasová.

[link url = https://standard.sk/419592/manzelka-vasa-patejdla-prehovorila-o-poslednych-chvilach-diagnozu-sa-dozvedel-len-14-dni-pred-smrtou]

Mačka divá bola podľa nej v minulosti v Európe takmer vyhubená, v súčasnosti populáciu ohrozuje najmä výstavba, turizmus, ale aj kríženie s mačkou domácou.

K prírastkom zoo sa v uplynulom období zaradila aj štvorica myšiakov hôrnych. „Obaja rodičia sa k nám dostali po zranení a keďže vo voľnej prírode by neprežili, zostali v našej starostlivosti. Z piatich mláďat sa nakoniec podarilo odchovať štyri jedince, ktoré plánujeme vypustiť do voľnej prírody," priblížila ďalej Klasová. Myšiak hôrny podľa nej patrí medzi najpočetnejšie dravce na Slovensku a dokáže sa veľmi dobre prispôsobiť rôznym druhom prostredia.

[link url = https://standard.sk/419176/klobuk-dole-pred-spartakom-trnava]

Bojnická zoo zaznamenala prírastky aj u plamienky driemavej, narodilo sa tam šesť mláďat. Zaujímavosťou je, že mláďatá sa liahnu postupne, a tak medzi prvým a posledným je odstup šesť dní. „V posledných desaťročiach na Slovensku zaznamenali pokles hniezdiacich párov, z niektorých oblastí plamienka úplne vymizla. Mláďatá plánujeme vypustiť do voľnej prírody," dodala Klasová.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.