Preskočiť na obsah
  |  

Lagardová: ECB musí pokračovať v reštriktívnej menovej politike

Európska centrálna banka (ECB) musí pokračovať v reštriktívnej menovej politike, uviedla jej šéfka Christine Lagardová. Boj proti vysokej inflácii totiž ešte nevyhrala. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Kým strednodobá miera inflácie neklesne na cieľové 2 percentá, ECB musí pokračovať v prísnej menovej politike, povedala Lagardová v piatok na konferencii centrálnych bankárov v Jackson Hole.

Podľa nej je kľúčové, aby si ECB udržala dôveru ľudí a dala jasne najavo, že urobí všetko na dosiahnutie inflačného cieľa. "Musíme a budeme v strednodobom horizonte udržiavať infláciu na úrovni dvoch percent," uviedla Lagardová. Na to je však podľa nej potrebné, aby bola ECB flexibilná.

Inflácia v eurozóne sa prudko zrýchlila najmä pre zdraženie energií a potravín v dôsledku vojny na Ukrajine. Po rokoch nulových a záporných úrokových sadzieb ECB reagovala bezprecedentne agresívnym cyklom sprísňovania menovej politiky, ktorý sa začal v júli 2022. V rámci neho Rada guvernérov doteraz zvýšila úrokové sadzby deväťkrát. Kľúčová úroková sadzba ECB na aktuálne nachádza na úrovni 4,25 percenta. Vyššie úrokové sadzby zdražujú úvery, čo by malo spomaliť dopyt a ochladiť tempo rastu cien.

Inflácia v eurozóne sa síce spomaľuje, stále je však viac než dvojnásobná v porovnaní s 2-percentým cieľom ECB. Tempo medziročného rastu spotrebiteľských cien v júli kleslo na 5,3 percenta z 5,5 percenta v júni.

(tasr)

  |  

Chirurg Briatka: Úrazy na trampolíne nás vždy prekvapia svojou závažnosťou

BÁNOVCE NAD BEBRAVOU – Dva mesiace prázdnin sa chýlia ku koncu. Pre žiakov znamenali veľa voľného času, zážitkov a šantenia, pre lekárov v chirurgických ambulanciách sa však niesli aj v znamení zvýšeného počtu úrazov, najmä tých u detí. Výnimkou nebola ani úrazová ambulancia bánovskej nemocnice.

Hoci u dospelých je výskyt úrazov približne rovnaký počas všetkých mesiacov v roku, letné obdobie je
špecifické nárastom počtu úrazov u detí. „Ako sú pre zimu typické úrazy na zľadovatených povrchoch,
s nástupom leta sa na ambulanciách kopia zranenia súvisiace s prácami okolo domu a záhrady či so športom. V letných mesiacoch sa však stretávame s podstatne väčším množstvom detských pacientov
a široké je aj spektrum zranení – od obyčajného narazenia prsta až po viacpočetné zlomeniny,“ uviedol úrazový chirurg Nemocnice AGEL Bánovce Michal Briatka.

Najčastejšie úrazy u detí súvisia so športovými aktivitami, ale malí pacienti sa dokážu zraniť aj pri obyčajnej naháňačke. „Úrazy na trampolíne vedia vždy prekvapiť nielen svojou rozmanitosťou, ale aj
závažnosťou. Obyčajná trampolína, ktorú má mnoho ľudí už aj doma na dvore, dokáže spôsobiť ťažké
zlomeniny, dokonca nie vzácne aj s trvalými následkami. Ďalšou samostatnou kategóriou sú úrazy
detí, ale aj dospelých, na elektrokolobežkách. Pád z kolobežky vie v okamihu zmeniť život,“ upozornil odborník.

V prípade jazdy na bicykli či kolobežke treba byť vždy obozretný. Nebezpečný môže byť aj náraz o ich
riadidlá. „Zaujímavým úrazom, s ktorým som sa stretol, bol obyčajný náraz dieťaťa bruchom o rukoväť kolobežky, ktorý by sa na prvý pohľad vôbec nezdal závažný. Následkom však bolo krvácanie do pečene s nutnosťou hospitalizácie a pozorovanie pacienta na jednotke intenzívnej starostlivosti. Pri mnohých úrazoch je dôležitejšia ako ostražitosť prevencia. Chrániče, vhodná obuv, poučenie dieťaťa a prilba by mali byť úplnou samozrejmosťou. Možno sa to zdá ako obohratá platňa, ale práve prilba dokáže v mnohých prípadoch zachrániť život,“ dodal Briatka.

Zdroj: Nemocnica AGEL Bánovce

  |  

Búrky z tepla hrozia na viacerých miestach

SLOVENSKO – Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal v sobotu 26. augusta výstrahu pred búrkami, ktorá platí do 13:00 pre okresy Malacky, Senica, Skalica, Myjava a Nové Mesto nad Váhom.

Pre okresy Partizánske, Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce, Hlohovec, Piešťany a Trnava vydal SHMÚ výstrahu, že sa očakáva miestami 33 až 34 °C (od 13:00 do 18:00).

Zdroj: TASR

  |  

Američanka a Rus na jednej palube. NASA a SpaceX vyslali k ISS kozmickú loď so štvorčlennou posádkou

Z Kennedyho vesmírneho strediska vyštartovala v sobotu k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) kozmická loď Crew Dragon so štvorčlennou posádku. Informujú o tom správ agentúr AFP a AP.

Misii Crew-7 velí americká astronautka Jasmin Moghbeliová a okrem nej sa na palube kozmickej lode nachádza i Andreas Mogensen z Dánska, Japonec Satoši Furukawa a ruský kozmonaut Konstantin Borisov. Astronauti by na ISS mali doraziť v nedeľu a nahradia tam súčasnú posádku, ktorá je vo vesmíre od marca.

Ide pritom o prvý let do vesmíru, ktorého posádka je zložená z astronautov pochádzajúcich zo štyroch rôznych krajín. Každé miesto v kozmickej lodi tak obsadil astronaut z inej krajiny. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) totiž doteraz do každej posádky letu lode Crew Dragon zaradil dvoch alebo troch svojich astronautov.

"Možno sme na palube štyria členovia posádky pochádzajúci zo štyroch rôznych krajín... no sme zjednotený tím so spoločnou misou," uviedla Moghbeliová.

Nosná raketa Falcon 9 vyštartovala s kozmickou loďou Dragon z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride o 3.27 h miestneho času (9.27 SELČ), pričom štart sledovalo okolo 10-tisíc ľudí. Štart rakety bol posunutý na sobou z piatka.

Ide v poradí o siedmy rutinný let na ISS pre spoločnosť SpaceX, ktorá vyvinula kozmickú loď Dragon. NASA platí SpaceX za tieto lety v rámci programu pre komerčné posádky, ktorého cieľom je znížiť závislosť na ruských raketách pri preprave astronautov do vesmíru. Vesmír je totiž jednou z mála oblastí, kde Spojené štáty a Rusko spolupracujú aj po invázii Ruska na Ukrajinu.

Posádka Crew-7 strávi na ISS šesť mesiacov. Uskutoční vedecké experimenty vrátane zbierania vzoriek počas výstupov do otvoreného kozmu s cieľom určiť, či stanica z ventilov systému na kontrolu prostredia a zabezpečenia životných funkcií (ECLSS) vypúšťa mikroorganizmy. Cieľom je porozumieť, či mikroorganizmy dokážu prežiť a rozmnožovať sa vo vesmíre. Ďalší experiment skúma fyziologické rozdiely medzi spánkom na Zemi a vo vesmíre.

Na palube ISS je v súčasnosti sedem osôb. Posádka Crew-6 sa na Zem vráti niekoľko dní po príchode Crew-7.

(tasr)

  |  

Motto prvého ročníka festivalu je Buďme k sebe tolerantní!

PIEŠŤANY – Životom s intoleranciami nielen v oblasti zdravia, ale aj rodiny i spoločnosti sa bude zaoberať nový festival inTolerantfest.

V závere budúceho týždňa ho plánuje rovnomenné občianske združenie (OZ) otvoriť pre verejnosť. Miestom konania 2. septembra bude vzdelávacie a kultúrne centrum Elektrárňa Piešťany.

[link url =https://standard.sk/422544/vcerajsia-tragicka-nehoda-v-trencine-ma-dohru-ludia-spisuju-peticiu-za-vylucenie-kolobeziek-z-dopravy]

Mottom prvého ročníka festivalu je Buďme k sebe tolerantní. „Budeme sa venovať najmä potravinovým intoleranciám, ochoreniam tráviaceho traktu a to z viacerých aspektov," uviedla Viera Vesperínová z OZ. Pri myšlienke vzniku podujatia manželov inšpirovala osobná skúsenosť s intoleranciou. Vesperínová uviedla, že pozná, čo všetko ochorenie tohto druhu prináša, nielen aké obmedzenia, ale i prijatie v rodine a širšom okolí. „S tým všetkým sa chceme podeliť s návštevníkmi podujatia. Pozvali sme uznávaných odborníkov, ktorí prídu s poznatkami, radami, odporúčaniami," uviedla.

[link url =https://standard.sk/421779/prispela-teologia-oslobodenia-k-upadku-katolicizmu]

Návštevníci inTolerantfestu sa budú môcť zapojiť do diskusie so známym neuropsychológom Robertom Krausem, certifikovanou výživovou poradkyňou Veronikou Mičianovou, tretím diskutujúcim bude raper Majself, ktorý bude rozprávať o svojom živote s Crohnovou chorobou.

Na festivale sa bude variť s kuchárom Martinom Queue a Martinom Hruškom, ktorý sa venuje stravovaniu ľudí s potravinovými intoleranciami. Pripravené sú aj dve lekcie jogy s Michaelou Kocianovou na streche Elektrárne. Cvičenie bude orientované na Jin Jogu, ktorá sa zameriava aj na podporu trávenia.

[link url =https://standard.sk/422373/osem-rokov-existencie-kostola-sv-jana-bosca]

Uskutoční sa tiež tanečný workshop s Ferdžom Haar. Vystúpia i skupiny Richard Autner band, Puding pani Elvisovej, Bad Karma Boy, Family Friend, Peter Juhás s kapelou, pesničkár Adrian Bloom, Graem Mark a ďalší. Program je pripravený aj pre deti, zabaví ich Maliny jam a aktivity pripravila mestská knižnica.

Organizátori sa tiež dohodli s pacientskou organizáciou Nie rakovine, ktorá pristaví svoj nadrozmerný model hrubého čreva a má náučno-vzdelávací program o prevenciách s moderátorom Patrikom Hermanom.

Zdroj: TASR

  |  

Bipopásy na slovenských poliach sú aj zdrojom inváznych rastlín, burín a hrabošov

Zavádzanie biopásov v rámci takzvaných ekoschém prináša do slovenských polí aj problémy. Vyplýva to z vyjadrení Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), ako aj odborníkov z akademického prostredia.

"Do ekoschém sa zapojilo 8 780 subjektov s celkovou výmerou vyše 1,5 milióna hektárov (ha), je to 85,6 percenta poľnohospodárskej plochy a 52,5 percenta fariem. Problémy sa ukázali v súvislosti s termínom vysievania biopásov do 30. apríla, keď sa v tom čase vyskytovala ešte zamokrená pôda. Taktiež v dôsledku termínov kosenia a nadmerných zrážok sa vyskytol vyšší podiel inváznych nepôvodných druhov rastlín a húževnatých burín. Pracujeme na modifikácii strategického plánu a legislatívy, ktorá zmení možnosti obhospodarovania biopásov," priblížil odbor komunikácie MPRV.

Vplyv biopásov na poľnohospodársku plochu sa podľa agrorezortu bude monitorovať a vyhodnocovať v dlhodobejšom časovom horizonte. "Máme informácie, že v okolí biopásov je vyšší podiel opeľovačov a vtáctva," poznamenalo MPRV.

Biopásy sa v posledných týždňoch podľa slov hovorkyne SPPK Jany Holéciovej dostali do pozornosti aj preto, že sú zdrojom inváznych rastlín, burín a hrabošov. "Tento problém eviduje aj SPPK. V rámci našej pravidelnej komunikácie nám o probléme spojenom s prerastaním burín a inváznych rastlín v biopásoch hovoria naši členovia. Netýka sa len úzkej lokality na jednom či dvoch miestach Slovenska, ale je to problém ťahajúci sa naprieč celou krajinou," informovala.

Húževnaté buriny a invázne druhy rastlín sú podľa Holéciovej tak rýchlo rastúce a expanzívne, že pri tohtoročných nadpriemerných zrážkových a teplotných pomeroch a vplyvom nepoužívania prípravkov na ochranu rastlín sa tieto nežiaduce rastliny v biopásoch veľmi rýchlo rozmnožili. "Podľa nás a na základe komunikácie problému s MPRV SR odporúčame poľnohospodárom, keď majú zaburinené biopásy, aby nahlásili na Pôdohospodársku platobnú agentúru pôsobenie takzvanej vyššej moci a buriny nech odstránia z pozemku v zmysle zákona. My navrhujme pomulčovanie tejto hmoty," dodala Holéciová.

Z krajinoekologického hľadiska a z hľadiska ochrany pôdy pred eróziu je podľa Viery Petlušovej, docentky Fakulty prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre význam biopásov nezanedbateľný.
        "Aktuálne však možno sledovať, že niektoré biopásy na svahoch sprašových pahorkatín boli založené po spádnici, čím sa stráca ich protierózna funkcia. No napriek tomu to možno hodnotiť pozitívne, pretože dochádza k zvýšeniu diverzity krajiny. Čoraz častejšie sa stretávame s názorom, že biopásy sú priestormi pre ´pestovanie´ burín," upozornila Petlušová.

Doplnila, že vedecké práce zo zahraničia, kde sú biopásy prirodzenou súčasťou poľnohospodárskej krajiny, aj predbežné výsledky zo Slovenska poukazujú na to, že biopásy, aj v podobe úhoru, sú jedným z najlepších opatrení na zvyšovanie biodiverzity. "V budúcnosti možno predpokladať ústup úhorových biopásov, pretože postupne sa budú zakladať biopásy s odporučeným zložením zmesi osiva," dodala Petlušová.

Holéciová vysvetlila, že ekoschémy sa môžu využívať na ornej pôde, na trvalých trávnych porastoch a v živočíšnej výrobe pri pasení vybraných druhov zvierat. "Pri zmienke o ekoschémach na ornej pôde si môžeme predstaviť to, že farmári nesmú pestovať jednu plodinu na obrovských výmerách. V chránených územiach môže poľnohospodár pestovať jednu plodinu maximálne na 20 ha a mimo chránených území maximálne na 50 ha.

Vďaka nastaveným ekoschémam poľnohospodári skvalitňujú pôdu, pretože minimálne na 25 percent ornej pôdy musia aplikovať hospodárske hnojivá, zapravujú slamu do pôdy a pestujú medziplodiny. Okrem toho majú možnosť časť pôdy nechať ležať ladom, zakladajú biopásy s odporúčaným zložením tráv, ďatelinovín a bylín. Nepoužívajú klasické hnojivá a prípravky na ochranu rastlín," uzavrela hovorkyňa SPPK.

(tasr)