Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden a Zelenskyj sa podľa zdrojov CNN na budúci týždeň stretnú v USA

Americký prezident Joe Biden sa na budúci týždeň plánuje stretnúť so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Má sa tak stať popri zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, informovala vo štvrtok stanica CNN s odvolaním sa na viaceré zdroje.

Zostáva však nejasné, či sa stretnutie uskutoční v New Yorku alebo neskôr počas týždňa v Bielom dome - jeden zo zdrojov oboznámených so záležitosťou uviedol, že Zelenskyj by mal po zastávke v New Yorku odcestovať do Washingtonu. Biden aj Zelenskyj majú v utorok vystúpiť pred Valným zhromaždením.

Zelenskyj plánuje využiť osobné vystúpenie na výročnom zasadnutí na to, aby vyzval na väčšiu podporu Ukrajiny, ktorá pokračuje v protiofenzíve proti Rusku. Podľa ľudí oboznámených s programom plánuje v New Yorku okrem prejavu na zhromaždení aj niekoľko stretnutí s ďalšími svetovými lídrami.

Medzi jeho ciele bude patriť snaha presvedčiť krajiny, ktoré nezaujali rozhodný postoj voči vojne, aby dôraznejšie odsúdili Rusko. Medzi jeho stretnutiami bude aj schôdzka s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, oznámila vo štvrtok izraelská vláda.

Podľa oboznámeného zdroja z Republikánskej strany (GOP) Zelenskyj vo štvrtok navštívi aj Kapitol, hoci nebude mať prejav na spoločnom zasadnutí Kongresu; namiesto toho sa očakáva, že sa stretne individuálne so zákonodarcami a členmi vedenia.

Očakávaná návšteva prichádza v čase, keď Kongres zvažuje žiadosť Bieleho domu o ďalšiu pomoc Ukrajine. Jej schválenie zostáva otázne, keďže vláda je v tejto otázke príkro rozdelená. Zelenskyj vystúpil na spoločnom zasadnutí i vlani, ale odpor voči financovaniu Ukrajiny vzrástol najmä vo vnútri GOP.

Biden sa so Zelenským naposledy stretol v júli na okraj samitu NATO v Litve. Predtým spolu rokovali v máji na samite skupiny G7 v Japonsku. Napriek podpore zo strany Spojených štátov pre Zelenského vystúpenie na minulotýždňovom samite skupiny G20 v Indii hostitelia ukrajinského prezidenta nepozvali.

Zelenskyj naposledy odcestoval do Spojených štátov minulý rok v decembri, pričom Ukrajinu vtedy opustil prvýkrát od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa minulý týždeň stretol so Zelenským v Kyjeve v rámci cesty, ktorej cieľom bolo čiastočne zladiť vzťahy medzi USA a Ukrajinou pred avizovaným diplomatickým stretnutím. Blinken Zelenskému povedal, že USA sú "odhodlané naďalej kráčať bok po boku" s Ukrajinou.

(tasr)

Minúta  |  

Pápežský vyslanec Matteo Zuppi hovoril s čínskou stranou o vojne na Ukrajine

Mierový vyslanec pápeža Františka pre Ukrajinu Matteo Zuppi sa vo štvrtok v Pekingu stretol so zástupcom čínskeho ministerstva zahraničných vecí, s ktorým diskutoval o "snahe podporiť dialóg" s cieľom ukončiť vojnu, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AFP.

Kardinál Zuppi, ktorý je na trojdňovej návšteve Pekingu, sa stretol s Li Chuejom, osobitným predstaviteľom Číny pre eurázijské záležitosti. Zuppi s ním viedol "otvorený a srdečný" rozhovor, uvádza sa vo vyhlásení Vatikánu.

Rozhovor bol "venovaný vojne na Ukrajine a jej dramatickým dôsledkom, pričom sa zdôraznila potreba zjednotiť úsilie na podporu dialógu a hľadania ciest vedúcich k mieru".

"Riešil sa aj problém potravinovej bezpečnosti s nádejou, že sa čoskoro podarí zabezpečiť vývoz obilnín, najmä pre najviac ohrozené krajiny," uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

Zuppiho, ktorý stojí na čele Talianskej biskupskej konferencie (CEI), pápež v máji požiadal, aby viedol mierovú misiu s cieľom pokúsiť sa zastaviť rusko-ukrajinskú vojnu. Kardinál v júni odcestoval do Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

O tri týždne neskôr Zuppi zavítal do Moskvy, kde sa stretol s ombudsmankou pre práva detí Marijou Ľvovovou-Belovovou, ktorú hľadá Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) pre nezákonný presun ukrajinských detí do Ruska.

V júli sa Zuppi stretol aj s americkým prezidentom Joeom Bidenom, s ktorým hovoril na tému vatikánskeho humanitárneho úsilia na Ukrajine.

Zuppi (67) bol zvolený za predsedu CEI minulý rok. Kardinál pochádza z katolíckej komunity Sant'Egidio, ktorá sa špecializuje na diplomaciu a mierové úsilie.

Čína je kľúčovým medzinárodným spojencom Ruska, ale tiež posilnila diplomatické styky s Ukrajinou a odmietla plnohodnotnú vojenskú podporu Moskvy.

Pápež František pravidelne vyzýva na mier na Ukrajine, hoci v prvých mesiacoch po ruskej invázii vo februári 2022 bol kritizovaný za to, že Moskvu ihneď neoznačil za agresora.

(tasr)

Minúta  |  

Strana AfD presiahla v prieskume v Brandenbursku hranicu 30 percent

Národno-konzervatívna Alternatíva pre Nemecko (AfD) prvýkrát prekročila hranicu 30 percent v prieskume verejnej mienky v nemeckej spolkovej krajine Brandenbursko. Predtým už presiahla túto hranicu vo východných spolkových krajinách Durínsko a Sasko.

Prieskum uskutočnila spoločnosť Infratest dimap pre televízny program Brandenburg aktuell na stanici rbb24 a pre rozhlasovú stanicu Antenne Brandenburg.

AfD zaznamenala v prieskume 32 percent, sociálni demokrati (SPD) iba 20 percent. SPD je v súčasnosti najväčšou stranou v Brandenbursku i v celom Nemecku.

Spolková krajina Brandenbursko obkolesuje Berlín a patria do nej mestá ako Cottbus alebo jej metropola Postupim.

Brandenbursko si bude voliť nový parlament na budúci rok 22. septembra, Sasko a Durínsko 1. septembra. Nasledujúce celonemecké voľby budú v tretej štvrtine roku 2025. AfD je na vrchnej priečke aj v niekoľkých celonemeckých prieskumoch.

Expert na politické prieskumy Gideon Botsch povedal, že výsledky prieskumu v Brandenbursku sú akýmsi protestom proti tradičným stranám a nevychádzajú z politiky.

"Po AfD nie je dopyt preto, že ponúka riešenia," uviedol Botsch, profesor politológie na Univerzite v Postupime. "AfD v skutočnosti nemá tušenie, aké sú v Brandenbursku problémy," dodal.

Prieskum sa uskutočnil medzi 1160 oprávnenými voličmi v Brandenbursku od 8. do 11. septembra. Štatistická chyba je dva až tri percentuálne body.

Vo štvrtok bol tiež s pomocou AfD presadený návrh opozičnej strany CDU na zníženie daní v Durínsku.

Na celoštátnej úrovni CDU opakovane vyhlásila, že nebude spolupracovať s AfD - tú nemecké úrady vyšetrujú pre extrémistické smerovanie.

(tod/tasr)

Minúta  |  

Šimečka potvrdil, že sa zaujímal o prípadné odstúpenie Dzurindu z volieb

Predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka potvrdil, že sa na nedávnom stretnutí Mikuláša Dzurindu spýtal, či sa koalícia Modrí-Most Híd zúčastní septembrových parlamentných volieb. Dzurinda mu potvrdil, že koalícia do volieb ide, čo Šimečka akceptuje. Nepovažuje za slušné vyvíjať tlak na menšie strany, aby sa vzdali, sú to podľa neho autonómne subjekty. Uviedol to v štvrtkovej relácie TV Joj Na hrane.

Šimečka sa s lídrom OĽANO a priatelia Igorom Matovičom nezhodli na tom, ako zabrániť tomu, aby šéf Smeru-SD Robert Fico nezostavoval po voľbách vládu. Šimečka si myslí, že práve PS je tým politickým subjektom, ktorý má reálnu šancu opozičný Smer poraziť. Matovič je však presvedčený, že čím viac hlasov PS dostane, tým bude väčšia šanca na ústavnú väčšinu mafie. A čím menej PS dostane hlasov, tým bude podľa neho menšia šanca na vládu mafie.

Šimečka zároveň opätovne odsúdil stredajší (13. 9.) incident medzi Matovičom a exministrom vnútra za Smer Robertom Kaliňákom. Považuje to za nedôstojné, označil ho zároveň za hanbu, aj medzinárodnú. Zdôraznil však, že práve takéto incidenty napomáhajú Ficovi, a to aj dostať sa k moci. Rovnako ako rozkladná politika niekdajšieho premiéra Matoviča. Za "oživením Fica" vidí zasa Matovič splnenie sľubu a odsúdenie či obvinenie desiatok zločincov.

Matovič zároveň priznal, že to, čo sa stalo na tlačovej konferencii nečakal. Podľa vlastných slov si myslel, že predstavitelia Smeru vydržia tri minúty pravdy a budú pokračovať v tlačovej besede. Že to zašlo tak ďaleko však ľutuje. Podobný krok OĽANO robiť nebude, robiť chce sídliskovú kampaň.

(tasr)

Minúta  |  

Poľská stráž zadržala v stredu na hranici so Slovenskom vyše sto nelegálnych migrantov

Poľská pohraničná stráž zadržala v stredu rekordný počet vyše 100 migrantov, ktorí sa pokúsili dostať do Nemecka cez Poľsko takzvanou balkánskou trasou a prišli zo Slovenska, informovala samotná stráž vo štvrtok.

"Len za jeden deň sme zadržali vyše 100 cudzincov, ktorí prekročili poľsko-slovenskú hranicu," uviedla pre PAP hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže Anna Michalská.

Dodala, že počet cudzincov, ktorí sa snažia nelegálne dostať do Nemecka cez Poľsko trasou vedúcou cez balkánske krajiny, v poslednom čase stúpol.

Tých ľudí podľa hovorkyne zadržiavajú na južnej hranici Poľska s Českou republikou a Slovenskom.

Michalská spresnila, že príslušníci dvoch pohraničných jednotiek zadržali v stredu 101 sýrskych občanov, ktorí prekročili poľsko-slovenskú hranicu a smerovali k hranici s Nemeckom spoločne so štyrmi prevádzačmi.

Podľa údajov poľskej pohraničnej stráže od začiatku tohto roka na hraniciach Poľska so Slovenskom a Českom zadržali vyše 600 ľudí – v porovnaní so 122 osobami v tom istom období minulého roka.

Michalská doplnila, že tento rok sa zvýšil aj počet ľudí zadržaných na poľsko-nemeckej hranici. Zatiaľ to bolo vyše tisíc cudzincov, ktorí sa pokúšali nelegálne vstúpiť do Nemecka, čo je o približne 200 viac než za celý minulý rok.

Zaznamenaný je aj značný nárast v počte cudzincov, ktorí cestujú k nemeckej hranici z Bieloruska cez Litvu, často najprv cez Lotyšsko. Tento rok príslušníci poľskej pohraničnej stráže zadržali 380 cudzincov na hranici s Litvou, dodala hovorkyňa.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Huntera Bidena obžalovali z nezákonného nákupu zbrane

Huntera Bidena, syna úradujúceho amerického prezidenta Joea Bidena, vo štvrtok obžalovali z nezákonného nákupu zbrane pred piatimi rokmi, keď užíval drogy.

Hunter Biden čelí v dvoch bodoch obžalobe z nepravdivých vyjadrení. V dokumentoch totiž uviedol, že nezákonné drogy v období, keď v americkom štáte Delaware kupoval revolver, neužíval. Tretí bod obžaloby uvádza, že na základe týchto nepravdivých vyjadrení vlastnil zbraň nezákonne. Za toto obvinenie mu hrozí až desaťročný trest odňatia slobody.

Obžalobu vzniesol hlavný žalobca štátu Delaware David Weiss, ktorý voči Bidenovi vedie vyšetrovanie od roku 2018.

Hunter Biden v júli predložil federálnej sudkyni Maryellen Noreikovej návrh dohody o vine a treste. V nej sa priznával k dvom daňovým únikom v celkovej výške asi 100.000 dolárov, za ktoré by bol dostal dvojročnú podmienku.

Sudkyňa však dohodu zamietla, keďže by podľa nej zabezpečovala pre obžalovaného imunitu pred stíhaním aj v ďalších prípadoch vrátane jeho podnikateľských aktivít na Ukrajine a v Číne.

Nesúhlasila ani so súvisiacou dohodou týkajúcou sa obvinení z nelegálnej držby zbrane. Weiss mal v rámci dohody súhlasiť so stiahnutím obvinenia výmenou za to, že Biden mladší absolvuje terapeutický, respektíve rehabilitačný program.

Republikáni v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu bez uvedenia dôkazov obviňujú ministerstvo spravodlivosti, že sa usiluje chrániť prezidentovho syna, a žalobcu Weissa zase z toho, že pri vyšetrovaní údajne nepostupuje dostatočne razantne.

Právnik Hunter Biden (56) je druhý najstarší syn amerického prezidenta Joea Bidena. Jeho matkou je Neilia Bidenová (Hunterová), ktorá zomrela pri autonehode v roku 1972. Spolu s ňou zahynula aj ich ročná dcéra Naomi. Ich najstarší syn Beau Biden zomrel v roku 2015 na rakovinu. Joe Biden sa v roku 1977 oženil so svojou súčasnou manželkou Jill Bidenovou. Spolu majú dcéru Ashley.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.