Preskočiť na obsah
  |  

Klimatickí aktivisti v Berlíne zablokovali viacero ulíc a ciest, opäť sa lepili na vozovku a nafarbili Brandenburskú bránu

Klimatickí aktivisti v pondelok ráno zablokovali cestné komunikácie a ulice na viac než 20 miestach v nemeckom hlavnom meste Berlín. TASR správu prevzala z webovej stránky denníka Berliner Zeitung.

Aktivisti z hnutia Posledná generácia (Letzte Generation) zablokovali viacero ciest a ulíc v metropole. Bezpečnostným zložkám sa na niektorých miestach podarilo týmto krokom zabrániť. Inde sa však aktivisti prilepili na vozovku a riešenie situácie si vyžiada dlhší čas, uviedla polícia na platforme X. Dodala, že v meste zasahuje približne 500 jej príslušníkov.

Aktivisti z Poslednej generácie v nedeľu postriekali oranžovou farbou všetkých šesť stĺpov Brandenburskej brány v Berlíne. Na mieste zasahovalo približne 40 príslušníkov bezpečnostných zložiek, zatkli 14 osôb. Úrady začali vyšetrovanie v spojitosti s poškodzovaním verejného majetku.

Foto: Twitter/FritzCohausz

Iniciatíva Posledná generácia organizuje protesty od roku 2022. Jej členovia sa napríklad prilepujú k cestám a blokujú tak dopravu, na čo niektorí vodiči reagujú nahnevane či dokonca aktivistov fyzicky napadnú.

Medzi pôvodné požiadavky Poslednej generácie patrilo obmedzenie maximálnej rýchlosti na diaľniciach na 100 kilometrov za hodinu alebo vytvorenie orgánu zloženého z vybraných občanov, ktorý by diskutoval o tom, ako by sa Nemecko mohlo do roku 2030 stať klimaticky neutrálnym. Nedávno k tomu pridali aj upustenie od využívania fosílnych palív do roku 2030.

(tasr)

  |  

Humanitárna pomoc vstúpila do Náhorného Karabachu cez Arménsko a Azerbajdžan

Kamióny s humanitárnou pomocou vstúpili v pondelok do arménskeho separatistického regiónu Náhorný Karabach v Azerbajdžane. Predchádzala tomu dohoda arménskych separatistov a centrálnej azerbajdžanskej vlády, že nákladné vozidlá využijú cesty spájajúce tento región s Arménskom a s Azerbajdžanom. Informovalo o tom Baku, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra AFP.

Arménsko obvinilo Azerbajdžan z podnecovania humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu, pretože Baku vlani zablokovalo jedinú cestu spájajúcu tento horský región s Arménskom - Lačinský koridor, na ktorý dohliadajú ruské mierové sily.

Azerbajdžan toto obvinenie odmietol a argumentoval, že Náhodný Karabach môže dostať všetky potrebné zásoby cez Azerbajdžan.

Baku uviedlo, že separatistické úrady jednoducho odmietli jeho návrh znovu otvoriť súčasne Lačinský koridor aj tzv. agdamskú cestu, ktorá spája Náhodný Karabach so zvyškom Azerbajdžanu.

"V pondelok bol zabezpečený súbežný prechod áut Červeného kríža" cez Lačinský koridor spájajúci enklávu Náhorný Karabach s Arménskom a po agdamskej ceste spájajúcej enklávu so zvyškom Azerbajdžanu. Na sociálnych sieťach to oznámil poradca azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva pre zahraničnú politiku Hikmet Hadžijev.

Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) vyhlásil, že vďaka "humanitárnej dohode medzi rozhodujúcimi predstaviteľmi môže dnes MVČK prinášať dodávky pšeničnej múky a základných lekárskych potrieb ľuďom v núdzi, a to cez Lačinský koridor a po agdamskej ceste".

Obyvatelia Náhorného Karabachu "naliehavo potrebujú neprerušovanú pomoc vo forme pravidelných humanitárnych dodávok. Táto dohoda umožňuje našim tímom obnoviť život zachraňujúcu prácu", povedala regionálna riaditeľka MVČK pre Európu a strednú Áziu Ariane Bauerová.

Európska únia a Spojené štáty vyzývali na znovuotvorenie lačinskej a agdamskej trasy pre humanitárnu pomoc, pretože Náhorný Karabach zažíva nedostatok potravín a liekov.

Niekoľkomesačná kríza, ako aj nasadenie azerbajdžanských vojakov neďaleko Náhodného Karabachu a popri hraniciach s Arménskom vyvolali obavy z nového veľkého konfliktu medzi zarytými nepriateľmi, ktorí bojovali o ovládnutie Náhorného Karabachu už v dvoch vojnách.

(tasr)

  |  

Remišová by mala vysvetliť financovanie svojej vily v Kittsee, apeluje Dorčák

Bývalá vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) by mala vysvetlil financovanie svojej vily v Rakúsku. Uviedol do bývalý poradca vicepremiérov Petra Pellegriniho a Richarda Rašiho Martin Dorčák (Hlas), ktorý v tejto súvislosti zverejnil aj výpis z rakúskeho katastra nehnuteľností.

Podľa výpisu má vila v obci Kittsee zastavanú plochu 286 metrov štvorcových a je postavená na dvoch pozemkoch s celkovou rozlohou 840 metrov štvorcových.

„Remišovci podpísali kúpnu zmluvu na dom v septembri 2022. Podľa výpisu z katastra si Veronika Remišová na kúpu vily zobrala hypotéku z rakúskej banky vo výške 546 000 eur," spresnil Dorčák a vyzval Remišovú, aby financovanie vily transparentne vysvetlila.

„Ak si pani Remišová zobrala viac ako pol miliónovú hypotéku, pri päťpercentnom úroku a 30-ročnej splatnosti by ju splácala po troch tisícoch eurách mesačne. Okrem toho nevieme, koľko za vilu zaplatila mimo hypotéky a koľko ju bude stáť rekonštrukcia, ktorá je očividne potrebná a ktorá už niekoľko mesiacov prebieha," doplnil Dorčák s tým, že splácanie takejto sumy mesačne nie je nezanedbateľná položka ani pre poslancov či ministrov.

„Okrem tejto vily podľa posledného dostupného majetkového priznania na stránke NR SR vlastní alebo s manželom spoluvlastní pani Remišová tri byty v Bratislave, chatu pod Tatrami a byt v Belgicku,“ uzavrel Dorčák.

(sita)

  |  

Záujem o amfiteáter po folklórnych slávnostiach stúpol, tvrdí primátor

DETVA – Záujem o prírodný amfiteáter v Detve po letných folklórnych slávnostiach stúpol. Pribúdajú agentúry, ktoré by na jeho javisku chceli v budúcom roku usporiadať kultúrne akcie. TASR to povedal primátor mesta Branislav Baran s tým, že si vie predstaviť jeho využitie od júna do septembra.

Zároveň by to podľa jeho slov mohlo byť intenzívnejšie ako doteraz. Dodal, že samospráva má plány, ako tento priestor oživiť. Poznamenal, že v najhoršom stave je v súčasnosti javisko, na ktorom tancujú a vystupujú účinkujúci. Podlaha je drevená, dookola ju skladajú a odkladajú a materiál pracuje.

„Hľadáme riešenie, akým drevom ju nahradiť, aby vyhovovala tanečníkom a pri tanci sa nezranili,“ objasnil s tým, že amfiteáter nie je prekrytý a ani to nie je možné. „V prípade, že spadne rosa, na pódiu sa šmýka a ľudia majú čo robiť, aby nespadli. Bolo to vidieť aj tento rok na večernom programe slávností,“ spresnil. Konštatoval, že nová podlaha môže byť opäť drevená, musí však byť bezpečná.

Ako ďalej uviedol, niektoré drevené lavičky v hľadisku sú obnovené a postupne ich budú všetky renovovať. Napriek tomu, že v septembri ich zložia, odložia a sú pod strechou, drevo pracuje. Rozšírenie kapacity hľadiska mesto neplánuje. Na rozšírenie by podľa primátora museli prebehnúť veľká rekonštrukcia a vybudovanie oblúka. „Bolo by to na úkor komfortu divákov. Nebol by taký, aký by za cenu vstupného očakávali,“ zhodnotil. Doplnil, že všetci by pre veľkú vzdialenosť plnohodnotne nevideli na javisko a mali by vo výhľade prekážky.

V uplynulom roku v areáli amfiteátra pribudla drevená stavba pre účinkujúcich. Objekt je zastrešený sedlovým krovom a prikrytý dreveným šindľom. Na prízemí sú toalety, umývadlá a sprchy, pod strechou šatne pre účinkujúcich.

Amfiteáter je centrom jednej z najväčších prehliadok tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku, Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Tento rok trval 56. ročník štyri dni, od 6. do 9. júla.

(tasr)

  |  

Vylepšenia na zastávkach. Takto sa zvýši informovanosť aj bezpečnosť

ŽILINA – Žilinský dopravný podnik začal na zastávkach mestskej hromadnej dopravy (MHD) inštalovať elektronické zastávkové panely. Ako informovala hovorkyňa mesta Zuzana Holienčíková, cestujúcich budú informovať o čísle a smere linky či o príchode jednotlivých spojov.

Nové informačné panely pomôžu i nevidiacim a slabozrakým. „Každý zastávkový panel bude vybavený prijímačom signálu z diaľkového ovládania nevidiacich alebo slabozrakých cestujúcich. Systém následne prečíta cestujúcemu všetky aktuálne zobrazené údaje na paneli a nevidiaci či slabozraký získa informáciu o príchode linky," poznamenala Holienčíková.

Podľa jej slov bude každý panel obsahovať aj riadok pre správu dispečera v prípade nehôd či mimoriadnych udalostí. „Na zastávky MHD bude nainštalovaných spolu 50 panelov. Napájané budú elektrickou energiou získanou najmä z trakčného vedenia. Niektoré informačné panely budú vybavené aj kamerami, ktoré budú monitorovať bezpečnosť v okolí," dodala Holienčíková.

(zdroj: SITA)

  |  

Na viacerých miestach v Bratislave sa tvoria kolóny

BRATISLAVA – Doprava v Bratislave a okolí sa v pondelok ráno mierne komplikuje. Na viacerých miestach sa tvoria kolóny. Informuje o tom Zelená vlna RTVS.

Desaťminútová kolóna je na starej Seneckej pri Ivanke pri Dunaji smerom do Bratislavy. Rovnako sa vodiči zdržia na diaľnici D2 na vjazde do Bratislavy zo Stupavy. Na diaľnici D1 od letiska v smere na Prístavný most do Petržalky zase treba počítať so zdržaním 15 minút.

(tasr)