Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blíži sa „Bitka o Bratislavu". Festival prinesie atmosféru prvej polovice 17. storočia

BRATISLAVA – Hlavné mesto čaká 30. septembra „Bitka o Bratislavu". Kultúrno-historický festival v Sade Janka Kráľa totiž zrekonštruuje vojenský konflikt z obdobia prvej polovice 17. storočia, konkrétne z roku 1619. Návštevníkov prenesie do historického Uhorska.

„V tomto ročníku sa presunieme v čase do roku 1619. Pôjde o rekonštrukciu bitky, respektíve krátkeho obliehania, ktoré sa odohralo pred bránami mesta 14. októbra 1619," približujú organizátori na sociálnej sieti.

Gabriel Bethlen, organizátor druhého povstania uhorských stavov proti katolíckym Habsburgovcom, v tom čase ovládal celé zvyšné Horné Uhorsko. V ceste na Viedeň mu stála už iba Bratislava, vtedajší Prešporok, ako hlavné mesto Uhorska. Po nerovnom boji presila Bethlenových mužov dobyla pozície cisárskych vojakov a ten víťazne vtiahol do Bratislavy. Tam mu palatín Žigmund Forgáč vydal hrad i uhorskú kráľovskú korunu.

Zákaz spaľovacích motorov v Bratislave? Župa reaguje na slová svojho predsedu

Mohlo by Vás zaujímať Zákaz spaľovacích motorov v Bratislave? Župa reaguje na slová svojho predsedu

Okrem rekonštrukcie barokovej vojenskej zrážky nebude chýbať ani historický tábor, ukážky dobového života, manévrov regimentov či zbraní z obdobia 30-ročnej vojny, ani prezentácia dobového lekárskeho umenia. Pripravená bude aj strelnica z luku a kuše či výstrely z dela. Atmosféru dotvorí dobová hudba a sprievod cez Staré Mesto.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj dostal počas návštevy Kanady prísľub pomoci za vyše 450 miliónov eur

Kanadský premiér Justin Trudeau prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému počas jeho návštevy Kanady v nasledujúcich troch rokoch pomoc pre Ukrajinu v hodnote presahujúcej 450 miliónov eur (650 miliónov kanadských dolárov), uvádza denník the Guardian a agentúra AP.

Kanadský premiér prisľúbil Ukrajine dlhodobú viacročnú stabilnú podporu vrátane financií na nákup 50 obrnených vozidiel. Prisľúbil tiež vyslanie inštruktorov pre pilotov stíhačiek F-16 a servisného personálu, aby Ukrajina dokázala maximálne využiť darované stíhačky, ktoré jej prisľúbilo dodať i Dánsko, Holandsko a Nórsko.

Prezident Zelenskyj navštívil Kanadu po stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom vo Washingtone a na pôde jej parlamentu od poslancov a zákonodarcov niekoľkokrát zožal potlesk v stoji. Ide o prvú Zelenského návštevu Kanady od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko zvýši budúcoročné výdavky na obranu o vyše 25 percent

Rusko plánuje v roku 2024 zvýšiť svoje výdavky na obranu o viac ako 25 percent v porovnaní s rokom 2023. Podľa britskej televízie Sky News to v piatok vo svojom prejave potvrdil ruský premiér Michail Mišustin.

Agentúra Bloomberg informovala, že ruská vláda má na budúci rok v úmysle zvýšiť rozpočtové výdavky na obranu zo súčasných 3,9 percenta HDP na šesť percent. V absolútnom vyjadrení sa výdavky na obranu zvýšia zo 6,4 bilióna rubľov na 10,8 bilióna rubľov.

V predvojnovom roku 2021 predstavovali výdavky Ruska na obranu 3,6 bilióna rubľov.
Na sociálnu politiku sa v Rusku na budúci rok vyčlení 7,5 bilióna rubľov, čo je o bilión menej ako v roku 2023.

Výdavky ruského štátu na armádu tak na budúci rok vôbec prvýkrát v novodobej histórii presiahnu výdavky do sociálnej sféry, ktorá zahŕňa dôchodky, sociálne dávky a iné platby, konštatovala agentúra Bloomberg.

Návrh rozpočtu predpokladá pre rok 2024 celkové výdavky vo výške 36,6 bilióna rubľov, čo je o 15 percent viac ako v roku 2023.

Bloomberg zároveň píše, že ruská vláda napriek prudkému nárastu vojenských výdavkov a sankciám očakáva, že rozpočtové príjmy budú vo výške viac ako 35 biliónov rubľov, teda o 22 percent vyššie ako v roku 2023.

Rozpočtový deficit v roku 2024 bude podľa vládneho dokumentu 0,9 percenta HDP.

Agentúra Reuters v auguste informovala, že Rusko v tomto roku zdvojnásobilo výdavky na obranu na 9,7 bilióna rubľov, čo je tretina všetkých verejných výdavkov. Agentúra konštatovala, že náklady na vojnu na Ukrajine špirálovite rastú a zvyšujú tlak na financie Moskvy.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko zvažuje stále kontroly na hraniciach s Českom a Poľskom

Nemecká vláda v reakcii na nápor nelegálnych migrantov zvažuje zavedenie stálych kontrol na hraniciach s Českom a Poľskom. V piatok to vyhlásila nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Dočasné stále kontroly by mohli ľudí od nelegálnej migrácie odradiť," povedala Faeserová pre nedeľník Welt am Sonntag. Dodala, že Nemecko už teraz zvýšilo počet policajtov na hraniciach s východnými susedmi.

Ministerka však upozornila, že prísnejšie kontroly nebudú znamenať, že "neprídu žiadni žiadatelia o azyl".
"Ak niekto požiada na hranici o azyl, Nemecko musí zo zákona žiadosť preskúmať," dodala. Taktiež vyhlásila, že ako zásadnú vníma ochranu vonkajších hraníc Európskej únie, ktorú dosiahne spoločným azylovým systémom.

Nemecko, Poľsko aj Česko sú súčasťou EÚ aj schengenského priestoru. Zavedenie hraničných kontrol v schengenskej zóne je povolené len za výnimočných okolností.

Minulý týždeň Berlín oznámil, že neprijme viac migrantov žijúcich v Taliansku v rámci dobrovoľného mechanizmu solidarity. Tento mechanizmus je vytvorený s cieľom pomôcť hraničným štátom EÚ, ktoré sú často prvými miestami, kam migranti prichádzajú.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel bývalý taliansky prezident Giorgio Napolitano

Vo veku 98 rokov zomrel v piatok na klinike v Ríme bývalý taliansky prezident Giorgio Napolitano. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informovala agentúra ANSA, ktorá dodala, že Napolitanov zdravotný stav bol už nejaký čas kritický.

Vzhľadom na zdravotný stav a vysoký vek boli jeho verejné vystúpenia v posledných rokoch mimoriadne zriedkavé.

V politike pôsobil Napolitano viac ako 70 rokov, začínal ako komunista. Vyvrcholením jeho politickej kariéry bol post prezidenta Talianskej republiky, ktorým sa ako kandidát stredoľavej koalície stal v máji roku 2006. V apríli roku 2013 bol na tento post zvolený na ďalších sedem rokov. Stal sa tak vôbec prvým talianskym prezidentom v dejinách, ktorý bol zvolený aj na druhé funkčné obdobie.

Dňa 13. januára 2015 oznámil, že pre svoj pokročilý vek odstúpi zo svojej funkcie. Novým prezidentom sa stal Sergio Mattarella. Napolitano sa potom sústredil na svoje pôsobenie v Senáte, do ktorého bol ako doživotný senátor vymenovaný v roku 2005 vtedajším prezidentom Carlom Azegliom Ciampim.

Počas svojej kariéry bol Napolitano poslancom Európskeho parlamentu, predsedom talianskej Dolnej snemovne i ministrom vnútra, dodáva TASR.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: V Essene demontujú sochu kardinála; v minulosti bol obvinený zo zneužívania

Sochu postavenú v roku 2011 v západonemeckom meste Essen na pamiatku zosnulého nemeckého kardinála Franza Hengsbacha demontujú. Príčinou sú obvinenia zo sexuálneho zneužívania, ktorých sa za svojho života mal dopustiť a boli zverejnené len nedávno. Na svojom webe o tom informoval týždenník Der Spiegel.

Na mieste, kde socha stála, vznikne pamätník obetiam sexuálneho zneužívania, informovala agentúra DPA s odvolaním sa na Thomasa Zandera, dekana katedrály mesta Essen.

Kontroverzia okolo sochy, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti essenskej katedrály, sa rozpútala v utorok, keď diecézy Essen a Paderborn oznámili, že začali vyšetrovanie najmenej troch obvinení zo sexuálneho zneužívania vznesených proti Hengsbachovi.

Dve z obvinení pochádzajú z 50. a 60. rokov. V prvom prípade Hengsbach údajne zneužil 16-ročné dievča. Malo k tomu dôjsť v roku 1954, keď bol pomocným biskupom v Paderborne. Druhý prípad sa datuje do roku 1967, keď počas svojho pôsobenia v Essene, keď už bol biskupom, údajne napadol inú ženu. Tretie obvinenie bolo vznesené v októbri 2022, teda až po kardinálovej smrti.

V súvislosti s touto kauzou essenský biskup Franz-Josef Overbeck v liste farským spoločenstvám vo svojej diecéze priznal, že o prvých obvineniach zo zneužívania voči Hengsbachovi vedel od roku 2010, a ospravedlnil sa za spôsob, akým ku kauze pristúpil. V prípade nekonal, lebo od Kongregácie pre náuku viery v Ríme dostal spätnú väzbu, že obvinenia nie sú hodnoverné.

O existencii podozrení voči Hengsbachovi neinformoval ani výskumný tím, ktorý sa zaoberal prípadmi zneužívania v essenskej diecéze. Jeho štúdia bola zverejnená začiatkom tohto roka.

Overbeck sa za svoje pochybenia veriacim ospravedlnil a avizoval, že dá kauzu preveriť a opäť nadviaže aj kontakt s výskumným inštitútom, ktorý vypracoval spomínanú štúdiu, aby preverila podozrenia z pohlavného zneužívania v essenskej diecéze. On sám chce na poste biskupa zostať.

Hengsbach, ktorého vymenovali za kardinála v roku 1988, bol jedným z najznámejších duchovných v Nemecku. V roku 1958 stál pri zrode essenskej diecézy, ktorú viedol až do svojej smrti v roku 1991. Bol spoluzakladateľom katolíckej organizácie Adveniat a 17 rokov pôsobil aj ako biskup nemeckej armády.

Ak by sa obvinenia voči Hengsbachovi ukázali ako pravdivé, stal by sa prvým vysoko postaveným duchovným v Nemecku uznaným za vinného zo sexuálneho napadnutia, informovala stanica Deutsche Welle.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.