Preskočiť na obsah
  |  

SHMÚ upozorňuje na silný vietor a dážď, najmä na severe Slovenska

Najmä na severe Slovenska treba v sobotu (23. 9.) rátať so silným dažďom, ale aj vetrom na horách. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal výstrahy prvého i druhého stupňa. Informuje o tom na svojom webe.

Výstraha druhého stupňa pred dažďom platí v Žilinskom kraji. Podľa meteorológov tam môže ojedinele úhrn zrážok dosiahnuť 75 až 90 milimetrov. Výstraha platí počas celého víkendu (23. - 24. 9.).

Na zvyšku Slovenska s výnimkou Bratislavského a Trnavského kraja platí výstraha prvého stupňa pred dažďom. Meteorológovia očakávajú dážď s úhrnom zrážok 50 až 75 milimetrov.

So silným vetrom na horách treba podľa SHMÚ rátať na severe Slovenska už od piatka. Výstraha prvého stupňa platí pre väčšinu Žilinského kraja a pre okresy Banská Bystrica, Brezno a Poprad. Vietor môže nad pásmom lesa dosahovať v nárazoch rýchlosť až do 135, v priemere do 85 kilometrov za hodinu, teda na úrovni víchrice.

(tasr)

  |  

USA poskytnú Ukrajine rakety ATACMS vyzbrojené kazetovou muníciou, tvrdí Washington Post

Americký prezident Joe Biden údajne svojmu ukrajinskému kolegovi Volodymyrovi Zelenskému počas štvrtkového stretnutia v Bielom dome povedal, že USA dodajú Kyjevu niekoľko striel dlhého doletu. S odvolaním na štyri nemenované americké zdroje o tom informuje stanica NBC News. Denník The Washington Post neskôr napísal, že má ísť o strely ATACMS, uvádza TASR.

Podľa zdrojov The Washington Post budú rakety ATACMS vyzbrojené kontroverznou kazetovou muníciou, namiesto verzie s jednou konvenčnou hlavicou. Nie je však bezprostredne jasné, kedy dodanie rakiet oficiálne oznámia.

Zelenskyj dlhodobo žiada USA o dodanie taktických striel ATACMS, ktoré dokážu zneškodniť cieľ vzdialený 300 kilometrov a môžu byť odpaľované z raketometov MLRS alebo HIMARS.

Podľa predstaviteľov amerického rezortu obrany však USA majú nazvyš iba málo rakiet ATACMS. Navyše niektorí americkí politici vyslovujú obavy, že tieto strely by mohli eskalovať konflikt na Ukrajine.

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok schválil ďalšiu tranžu vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorú Pentagón ohodnotil na 325 miliónov dolárov. Taktické strely ATACMS však do tohto balíka zahrnuté neboli. Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan vo štvrtok uviedol, že Spojené štáty tieto rakety Ukrajine zatiaľ nedodajú.

Vojenská pomoc obsahuje rakety protivzdušnej obrany, muníciu pre presné raketomety HIMARS, protitankové zbrane a delostrelecké náboje.

V balíku je tiež zahrnutá kazetová munícia kalibru 155 milimetrov, ktorej dodanie Ukrajine Washington prvýkrát schválil v júli tohto roka napriek obavám z ohrozenia civilistov. Biden vo štvrtok tiež oznámil, že prvé americké tanky typu M1 Abrams budú Ukrajine dodané v priebehu budúceho týždňa.

(tasr)

  |  

Eurokomisár Šefčovič: Aké zdroje energie štáty EÚ využívajú, je na ich suverénnom rozhodnutí

Nový komisár Európskej únie (EÚ) pre klímu Maroš Šefčovič vyjadril v piatok presvedčenie, že jadrová energia je v boji proti klimatickým zmenám veľmi dôležitá a členské štáty EÚ sa majú suverénne rozhodnúť o jej použití. "Ak sa pozriete na početné prognózy na rok 2050 a neskôr, úprimne, ešte som nevidel prognózu, ktorá by naznačovala, že klimatickú neutralitu možno dosiahnuť bez jadrovej energie," povedal na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. TASR o tom informuje na základe správy portálu orf.at.

Šefčovič prevzal v auguste funkciu komisára pre klímu od Holanďana Fransa Timmermansa. Ten opustil Európsku komisiu (EK), aby kandidoval na čele červeno-zelenej volebnej aliancie v parlamentných voľbách vo svojej domovskej krajine.

To, aké zdroje energie štáty EÚ využívajú, je na suverénnom rozhodnutí príslušných vlád, zdôraznil slovenský eurokomisár.

"Vidíme, že niektoré členské štáty v poslednom čase investujú do výstavby nových jadrových elektrární," povedal. Existuje tiež podľa neho veľký ekonomický záujem o vývoj malých reaktorov, ktoré prinášajú veľké možnosti do budúcnosti.

Otázka, akú úlohu by mala zohrávať jadrová energia, je na úrovni Únie predmetom sporov. Krajiny ako Francúzsko ju považujú za užitočnú technológiu v záujme výroby energie šetrnej ku klíme. Veľmi kriticky sa k energii z jadra stavajú napríklad Nemecko a Rakúsko.

(tasr, dv)

  |  

Azerbajdžan vypravil do Karabachu autá s humanitárnou pomocou

Azerbajdžan v piatok oznámil, že do prevažne Arménmi obývanej enklávy Náhorný Karabach dopravil potraviny a ďalšiu humanitárnu pomoc. Došlo k tomu dva dni po tom, čo tamojšia separatistická vláda súhlasila s prímerím po krátkych, ale intenzívnych bojoch s azerbajdžanskými jednotkami, informovala agentúra AP.

Okolo 120.000 obyvateľov Náhorného Karabachu trpí vážnym nedostatkom potravín a liekov od konca minulého roka, keď Azerbajdžan začal blokovať jedinú cestu spájajúcu tento odštiepenecký región s Arménskom.

Azerbajdžanské ministerstvo pre mimoriadne situácie v piatok uviedlo, že z azerbajdžanského mesta Aghdam boli do Karabachu vyslané dve nákladné autá s potravinami a hygienickými potrebami, ako aj dva kamióny s chlebom. Dodávky pre Náhorný Karabach predtým prichádzali z Arménska.

Náhorný Karabach sa dostal pod kontrolu etnických arménskych síl podporovaných arménskou armádou v bojoch, ktoré sa skončili v roku 1994. Arménske sily vtedy ovládli aj značnú časť územia v susedstve tohto regiónu.

Kontrolu nad strateným územím Azerbajdžan opäť získal v šesťtýždňovej vojne v roku 2020. Túto vojnu ukončilo Ruskom sprostredkované prímerie, pričom do Karabachu bol vyslaný kontingent 2000 ruských vojakov, ktorých úlohou bolo monitorovať dodržiavanie prímeria.

Na základe tejto dohody bolo hlavné mesto regiónu Stepanakert spojené s Arménskom len tzv. Lačinským koridorom. Voľný pohyb cez koridor mali zabezpečovať práve ruské tzv. mierové jednotky.

Blokáda tejto trasy zo strany Azerbajdžanu však pripravila Náhorný Karabach o možnosť prísunu základných potrieb. Tento stav trval desať mesiacov — až do pondelka, keď sa Medzinárodnému výboru Červeného kríža podarilo uskutočniť dodávku cez túto cestu z Aghdamu.

Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan v noci na piatok na pôde OSN uviedol, že tohtotýždňový útok Azerbajdžanu v Karabachu sa zameral na kritickú infraštruktúru, ako sú elektrárne, telefónne vedenia a internetové zariadenia.

Dôsledkom toho bolo, že "ľudia sa nemohli navzájom kontaktovať". Upozornil tiež, že "azerbajdžanské jednotky kontrolujú hlavné cesty v Náhornom Karabachu, čo znemožňuje získavanie informácií priamo na mieste".

Najnovší ozbrojený konflikt v Karabachu si vyžiadal životy viac ako 200 ľudí a asi 400 zranených vrátane žien a detí. Zo svojich domovov ušlo viac ako 10.000 ľudí.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v piatok na rokovaní vlády zopakoval, že nie je bezprostredne potrebné, aby etnickí Arméni v Karabachu opustili svoje domovy. Dodal však, že Arménsko je v prípade potreby pripravené prijať až 40.000 karabašských evakuantov.

Azerbajdžanský minister zahraničných vecí Džejhun Bajramov vo štvrtok na pôde OSN avizoval, že jeho krajina je odhodlaná zaručiť obyvateľom Náhorného Karabachu "všetky práva a slobody" v súlade s ústavou a medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv.

Doplnil, že rozhovory so zástupcami Náhorného Karabachu o integrácii tohto územia, ktorých prvé kolo sa konalo vo štvrtok v azerbajdžanskom meste Jevlach, budú pokračovať.

(tasr)

  |  

Trebišovská nemocnica zrekonštruovala centrálne operačné sály

TREBIŠOV – V nemocnici v Trebišove kompletne zrekonštruovali centrálne operačné sály. Ich kapacita sa zvýšila o dve operačné sály, priestrannejší a lepšie vnútorne organizovaný priestor zabezpečuje lepší manažment pacienta a vďaka tomu skrátenie čakacích lehôt.

Za sieť nemocníc Svet zdravia, do ktorej trebišovská nemocnica patrí, o tom v piatok informovala Bibiána Ovečková. Rekonštrukcia bola spolufinancovaná z eurofondov, celková investícia dosiahla takmer 2,5 milióna eur.

Výsledkom je podľa nemocnice šesť nových operačných sál, samostatný vstup na oddelenie ARO či moderná pred- a pooperačná starostlivosť.

„Viac operačných sál, laminárne prúdenie vzduchu a novodobé vybavenie budú uľahčovať prácu zdravotníckemu personálu a zároveň prispejú k ešte bezpečnejšej a kvalitnejšej starostlivosti,“ uviedol Radoslav Čuha, generálny riaditeľ siete ProCare a Svet zdravia.

Nové centrálne operačné sály uzatvárajú viaceré eurofondové rekonštrukcie v trebišovskej nemocnici, ktoré sa začali realizovať ešte v roku 2019. Súčasťou tohto balíka boli modernizácia pôrodnice, novorodeneckého oddelenia, nový urgentný príjem a internisticko-neurologický lôžkový klaster. Patrí k tomu aj dovybavenie rádiodiagnostického pracoviska novým CT prístrojom a oddelenia anestéziológie a multiodborovej intenzívnej starostlivosti (OAMIS) novým systémom na sledovanie vitálnych funkcií pacientov. Celková hodnota investícií dosiahla takmer deväť miliónov eur. Operačné sály v zariadení renovovali po 45 rokoch.

„Vďaka dotácii z eurofondov sme zrekonštruovali väčšinu lôžkových pracovísk poskytujúcich akútnu starostlivosť a chceme ju ďalej rozvíjať v maximálnom rozsahu, ako nám to optimalizácia siete nemocníc, tzv. OSN, umožní,“ uviedol Juraj Bazár, riaditeľ nemocnice.

Ďalej sa rozširuje spolupráca nemocníc v Trebišove a Michalovciach v jednodňovej operatíve na gynekologických, chirurgických a ortopedických výkonoch. V pláne je otvorenie ortopedickej ambulancie, ktorú budú zastrešovať lekári z Michaloviec, keďže trebišovská nemocnica nateraz takou ambulanciou nedisponuje. Obnovu priestorov v trebišovskej nemocnici ocenil aj predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka s tým, že ide o príklad využitia eurofondov v prospech pacientov a vybudovania kvalitných služieb pre celé okolie južného Zemplína.

(tasr)

V nemocnici v Trebišove kompletne zrekonštruovali centrálne operačné sály. Foto: Svet zdravia

  |  

Oslobodíme Bachmut a dve ďalšie mestá, povedal Zelenskyj vo Washingtone

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zaviazal oslobodiť východoukrajinské mesto Bachmut i dve ďalšie mestá. Velenie ukrajinskej armády má podľa neho na splnenie tohto cieľa "veľmi, veľmi komplexný plán", informuje v piatok agentúra DPA.

"Bachmut oslobodíme," povedal Zelenskyj novinárom vo štvrtok vo Washingtone, odkiaľ neskôr odcestoval do Kanady. "Myslím si, že oslobodíme aj ďalšie dve mestá," dodal Zelenskyj, nechcel však konkretizovať ktoré.

Ukrajinské ozbrojené sily medzičasom ohlásili úspechy v ofenzíve v smere na pobrežné mestá Melitopol a Berďansk, pripomenula DPA.

Zelenskyj v rozhovoroch s novinármi v USA trval na tom, že Ukrajina svoju protiofenzívu túto zimu nezastaví a vyjadril nádej, že Kyjevu sa podarí využiť slabiny Ruska. Uznal, že nadchádzajúce obdobie bude zložité, ale pripomenul, že Ukrajina "má skúsenosti z minulého roka".

Ukrajinský prezident konštatoval, že nie je expertom na armádu, ale podľa jeho názoru by mal ruský prezident Vladimir Putin inváziu zastaviť, pretože "prišiel o veľa ľudí, o profesionálnu armádu. Sú mŕtvi."

Spomínaný Zelenského prísľub prichádza krátko po tom, čo ukrajinská armáda minulý týždeň oznámila oslobodenie obcí Kliščijivka a Andrijivka ležiacich južne od Bachmutu.

Ruská armáda toto mesto v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny dobyla v máji po týždňoch urputných bojov, považovaných za jedny z najťažších vo vojne rozpútanej Ruskom voči Ukrajine.

Agentúra DPA uviedla, že ukrajinská armáda sa teraz v rámci svojej protiofenzívy pokúša znovu dobyť dediny severne a južne od Bachmutu a vyvíjať tlak okupačné ruské jednotky.

Oslobodenie Bachmutu by bolo pre ruského prezidenta symbolickou porážkou. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by ruské jednotky boli z mesta vytlačené, konštatovala DPA.

(tasr)