Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Niger: Junta obvinila generálneho tajomníka OSN zo "zákerných" obštrukcií

Predstavitelia vojenskej junty, ktorá zvrhla v štátnom prevrate nigerského prezidenta, v piatok kritizovali "zákernú činnosť" generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa a obvinili ho z páchania obštrukcií znemožňujúcich účasť Nigeru na schôdzi Valného zhromaždenia OSN.

Agentúra AFP pripomenula, že prezidentská garda 26. júla zosadila prezidenta Mohameda Bazouma a odvtedy ho zadržiavajú spolu s jeho rodinou v domácom väzení.

Predstavitelia armády v štátnej televízii vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby upriamilo svoju pozornosť na "zákernú činnosť generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa podkopávajúcu akúkoľvek snahu ukončiť krízu" v ich krajine tým, že bráni "Nigeru sa plne zapojiť do 78. schôdze Valného zhromaždenia OSN".

"Pán Guterres nielenže odmietol oficiálny zoznam delegátov z Nigeru… ale najmä súhlasil so svojskou požiadavkou bývalého ministra zahraničných vecí Hassoumi Massaouda odvolať stáleho predstaviteľa Nigeru pri OSN," vyhlásila junta.

(tasr)

Minúta  |  

Kaczynski odsúdil Hollandovej film o migračnej kríze ako protipoľský

Pravicoví politickí lídri v Poľsku opäť verejne odsúdili najnovší celovečerný film od poľskej režisérky Agnieszky Hollandovej pred jeho piatkovou premiérou a tvrdia, že spôsob akým zobrazuje migračnú krízu na hranici s Bieloruskom hanobí ich krajinu.

Zielona granica (Zelená hranica) začiatkom septembra vyhrala špeciálnu cenu poroty na filmovom festivale v Benátkach. Zároveň sa na ňu však zniesla vlna kritiky od poľských vládnych predstaviteľov. Agentúra AP ale dodáva, že väčšina z nich priznáva, že film nevideli.

Hollandová sa narodila v Poľsku, kde aj nakrúcala filmy, avšak žije vo Francúzsku. Zelená hranica zachytáva dramatický príbeh o ľudskom utrpení v pohraničných lesoch a močiaroch medzi Bieloruskom a Poľskom a medzi jej fiktívne postavy patria migranti z Blízkeho východu.

Film primäl najvplyvnejšieho poľského politika, Jaroslawa Kaczynského, zvolať v piatok tlačovú konferenciu, na ktorej Zelenú hranicu odsúdil. Dodal, že pohraničná stráž, vojaci a policajti sú v nej stvárnení "hanebným spôsobom".

Kaczynski podčiarkol, že poľská pohraničná stráž a bezpečnostné zložky riskujú svoje životy, aby ochránili Poľsko pred hybridným útokom, ktorý podľa neho riadi ruský prezident Vladimír Putin. Hollandovú obvinil, že podporuje Putinov údajný plán tohto útoku a má averziu voči svojej vlasti. Film je podľa neho "jednoducho hanebný, odpudzujúci a odporný".

Hollandová vo svojej reakcii uviedla, že jej film neobsahuje žiadne kolektívne hodnotenie poľskej armády či iných bezpečnostných zložiek a jeho zámerom nebolo osočovať Poľsko.

Dodala, že Zelená hranica skôr poukazuje na to, že všetci ľudia - či už uniformovaní policajti, utečenci alebo prevádzači - sa môžu správať v rozličných situáciách rôzne a film sa vyhýba "bieločiernej propagande" sprevádzajúcej migráciu.

(tasr)

Minúta  |  

Blíži sa „Bitka o Bratislavu". Festival prinesie atmosféru prvej polovice 17. storočia

BRATISLAVA – Hlavné mesto čaká 30. septembra „Bitka o Bratislavu". Kultúrno-historický festival v Sade Janka Kráľa totiž zrekonštruuje vojenský konflikt z obdobia prvej polovice 17. storočia, konkrétne z roku 1619. Návštevníkov prenesie do historického Uhorska.

„V tomto ročníku sa presunieme v čase do roku 1619. Pôjde o rekonštrukciu bitky, respektíve krátkeho obliehania, ktoré sa odohralo pred bránami mesta 14. októbra 1619," približujú organizátori na sociálnej sieti.

Gabriel Bethlen, organizátor druhého povstania uhorských stavov proti katolíckym Habsburgovcom, v tom čase ovládal celé zvyšné Horné Uhorsko. V ceste na Viedeň mu stála už iba Bratislava, vtedajší Prešporok, ako hlavné mesto Uhorska. Po nerovnom boji presila Bethlenových mužov dobyla pozície cisárskych vojakov a ten víťazne vtiahol do Bratislavy. Tam mu palatín Žigmund Forgáč vydal hrad i uhorskú kráľovskú korunu.

Zákaz spaľovacích motorov v Bratislave? Župa reaguje na slová svojho predsedu

Mohlo by Vás zaujímať Zákaz spaľovacích motorov v Bratislave? Župa reaguje na slová svojho predsedu

Okrem rekonštrukcie barokovej vojenskej zrážky nebude chýbať ani historický tábor, ukážky dobového života, manévrov regimentov či zbraní z obdobia 30-ročnej vojny, ani prezentácia dobového lekárskeho umenia. Pripravená bude aj strelnica z luku a kuše či výstrely z dela. Atmosféru dotvorí dobová hudba a sprievod cez Staré Mesto.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj dostal počas návštevy Kanady prísľub pomoci za vyše 450 miliónov eur

Kanadský premiér Justin Trudeau prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému počas jeho návštevy Kanady v nasledujúcich troch rokoch pomoc pre Ukrajinu v hodnote presahujúcej 450 miliónov eur (650 miliónov kanadských dolárov), uvádza denník the Guardian a agentúra AP.

Kanadský premiér prisľúbil Ukrajine dlhodobú viacročnú stabilnú podporu vrátane financií na nákup 50 obrnených vozidiel. Prisľúbil tiež vyslanie inštruktorov pre pilotov stíhačiek F-16 a servisného personálu, aby Ukrajina dokázala maximálne využiť darované stíhačky, ktoré jej prisľúbilo dodať i Dánsko, Holandsko a Nórsko.

Prezident Zelenskyj navštívil Kanadu po stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom vo Washingtone a na pôde jej parlamentu od poslancov a zákonodarcov niekoľkokrát zožal potlesk v stoji. Ide o prvú Zelenského návštevu Kanady od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko zvýši budúcoročné výdavky na obranu o vyše 25 percent

Rusko plánuje v roku 2024 zvýšiť svoje výdavky na obranu o viac ako 25 percent v porovnaní s rokom 2023. Podľa britskej televízie Sky News to v piatok vo svojom prejave potvrdil ruský premiér Michail Mišustin.

Agentúra Bloomberg informovala, že ruská vláda má na budúci rok v úmysle zvýšiť rozpočtové výdavky na obranu zo súčasných 3,9 percenta HDP na šesť percent. V absolútnom vyjadrení sa výdavky na obranu zvýšia zo 6,4 bilióna rubľov na 10,8 bilióna rubľov.

V predvojnovom roku 2021 predstavovali výdavky Ruska na obranu 3,6 bilióna rubľov.
Na sociálnu politiku sa v Rusku na budúci rok vyčlení 7,5 bilióna rubľov, čo je o bilión menej ako v roku 2023.

Výdavky ruského štátu na armádu tak na budúci rok vôbec prvýkrát v novodobej histórii presiahnu výdavky do sociálnej sféry, ktorá zahŕňa dôchodky, sociálne dávky a iné platby, konštatovala agentúra Bloomberg.

Návrh rozpočtu predpokladá pre rok 2024 celkové výdavky vo výške 36,6 bilióna rubľov, čo je o 15 percent viac ako v roku 2023.

Bloomberg zároveň píše, že ruská vláda napriek prudkému nárastu vojenských výdavkov a sankciám očakáva, že rozpočtové príjmy budú vo výške viac ako 35 biliónov rubľov, teda o 22 percent vyššie ako v roku 2023.

Rozpočtový deficit v roku 2024 bude podľa vládneho dokumentu 0,9 percenta HDP.

Agentúra Reuters v auguste informovala, že Rusko v tomto roku zdvojnásobilo výdavky na obranu na 9,7 bilióna rubľov, čo je tretina všetkých verejných výdavkov. Agentúra konštatovala, že náklady na vojnu na Ukrajine špirálovite rastú a zvyšujú tlak na financie Moskvy.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko zvažuje stále kontroly na hraniciach s Českom a Poľskom

Nemecká vláda v reakcii na nápor nelegálnych migrantov zvažuje zavedenie stálych kontrol na hraniciach s Českom a Poľskom. V piatok to vyhlásila nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Dočasné stále kontroly by mohli ľudí od nelegálnej migrácie odradiť," povedala Faeserová pre nedeľník Welt am Sonntag. Dodala, že Nemecko už teraz zvýšilo počet policajtov na hraniciach s východnými susedmi.

Ministerka však upozornila, že prísnejšie kontroly nebudú znamenať, že "neprídu žiadni žiadatelia o azyl".
"Ak niekto požiada na hranici o azyl, Nemecko musí zo zákona žiadosť preskúmať," dodala. Taktiež vyhlásila, že ako zásadnú vníma ochranu vonkajších hraníc Európskej únie, ktorú dosiahne spoločným azylovým systémom.

Nemecko, Poľsko aj Česko sú súčasťou EÚ aj schengenského priestoru. Zavedenie hraničných kontrol v schengenskej zóne je povolené len za výnimočných okolností.

Minulý týždeň Berlín oznámil, že neprijme viac migrantov žijúcich v Taliansku v rámci dobrovoľného mechanizmu solidarity. Tento mechanizmus je vytvorený s cieľom pomôcť hraničným štátom EÚ, ktoré sú často prvými miestami, kam migranti prichádzajú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.