Preskočiť na obsah
  |  

Trh s mobilnými zariadeniami. Stovky výrobcov sa stiahli

Výrobcovia smartfónov sa dlhodobo pretekajú o najlepší produkt. Táto súťaž je poznačená turbulentným vzletom aj pádom. Niektorí výrobcovia ohlasujú príchod nových typov smartfónov, iní zas zníženú výrobu či pokles akcií.

Na súčasnom trhu sa podpísala najmä pandémia, nedostatok komponentov či politická situácia v jednotlivých krajinách sveta. Portál Counterpoint uvádza, že zatiaľ čo v roku 2017 bolo na trhu viac než 700 aktívnych značiek produkujúcich smartfóny, aktuálne ich je približne 250. Ide pritom najmä o krachy regionálnych značiek.

Najzásadnejší pokles regionálnych výrobcov smartfónových zariadení zaznamenávame v súčasnosti v Latinskej Amerike, na Strednom východe a ázijsko-pacifickom regióne. Pokles výrobcov tiež ovplyvnila aj tzv. polovodičová kríza.

Svetovo známe značky ako Samsung či Apple stále na trhu pôsobia, čoraz viac však pohlcujú menších výrobcov. Namále však mala čínska spoločnosť Huawei, ktorá tiež takmer opustila smartfónový trh. Pričinili sa o to americké sankcie z rokov 2019 a 2020, ktoré boli reakciou americkej vlády na údajné ohrozenie národnej bezpečnosti.

  |  

Rusko zaradilo šéfa ICC Piotra Hofmaňského na zoznam hľadaných osôb

Rusko zaradilo v pondelok predsedu Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, poľského sudcu Piotra Hofmaňského, na zoznam hľadaných osôb, informuje TASR podľa agentúry AFP.

„Hofmaňski Piotr Józef, Poliak. Hľadaný podľa článku Trestného zákona Ruskej federácie," informovali ruské tlačové agentúry s odvolaním sa na tamojšie ministerstvo vnútra.

ICC v marci tohto roka vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a ombudsmanku Mariju Ľvovovú-Belovovú v súvislosti s ich podielom na vojnových zločinoch spojených s nelegálnymi deportáciami obyvateľov Ukrajiny vrátane detí a ich presunom na Moskvou okupované územia a do Ruska.

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) vzápätí v reakcii na to otvoril trestné konanie proti žalobcovi ICC Karimovi Khanovi, ako aj proti trom ďalším sudcom tohto súdu, ktorí sa podieľali na vydaní zatykača: Rosariovi Salvatoremu Aitalovi, Sergiovi Godinezovi a Tomoko Akaneovej.

(tasr)

  |  

Zákaz parkovania na chodníkoch sa blíži. Policajti budú spočiatku milosrdní

BOJNICE – Príslušníci Mestskej polície (MsP) v Bojniciach budú vodičov spočiatku na porušenie zákazu parkovania na chodníkoch, ktorý vstúpi do platnosti 1. októbra, upozorňovať. Neskôr pristúpia i k pokutám, uplatňovať budú aj tzv. objektívnu zodpovednosť.

„Niektorí obyvatelia Bojníc sa už vopred pripravili na zásadnú zmenu novely zákona o cestnej premávke a prispôsobujú si vstupné dvory vlastných rodinných domov tak, aby auto neparkovali na ulici na chodníku, ale na svojom pozemku," informovala samospráva na svojom webe.

[link url = https://standard.sk/442664/zanedbany-skvost-mesta-trencanov-trapi-rozpacity-stav-pasaze-zlata-fatima]
        

MsP sa preto bude od 1. októbra podľa nej viac zameriavať na vodičov, ktorí parkujú na chodníku a bude aj operatívne preverovať telefonické podnety o nedovolenom parkovaní. „V prvých dňoch bude MsP teda pôsobiť najmä preventívne a vodičov bude upozorňovať na to, že sa dopustili priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Parkovanie áut na chodníkoch bude teda po novom možné len v prípade, ak toto povolí dopravná značka alebo značenie. Výnimku budú mať len bicykle a motorky," ozrejmila radnica.

[link url = https://standard.sk/447625/matovic-tvrdi-ze-hascak-vraj-instruoval-sulika-a-zverejnil-ich-sukromnu-komunikaciu-sef-sas-ho-oznacil-za-podleho-klamara]
        

Za nedovolené parkovanie na chodníku môžu mestskí policajti vodičom na mieste udeliť blokovú pokutu do výšky 50 eur, v správnom konaní na okresnom dopravnom inšpektoráte je to 100 eur. „MsP môže priestupok riešiť aj uplatnením tzv. objektívnej zodpovednosti, kde sa majiteľovi vozidla zašle domov rozkaz o uložení pokuty za správny delikt vo výške 78 eur," upozornila samospráva.

(tasr)

  |  

Dovoz ropy a ropných produktov z Ruska do Únie v druhom kvartáli medziročne klesol o 82 percent

Hodnota dovozu energií do Európskej únie (EÚ) v druhom kvartáli tohto roka medziročne klesla o 39,4 percenta a objem ich dovozu vyjadrený v tonách sa znížil o 11,3 percenta. Priemerný mesačný import ropy a ropných produktov z Ruska klesol z 8,7 milióna ton v druhom štvrťroku 2022 na 1,6 milióna ton v druhom kvartáli 2023, čiže o 82 percent. Podiel Ruska na celkovom dovoze ropy a ropných produktov do EÚ v druhom kvartáli tohto roka klesol na 4 percentá z úrovne 21,6 percenta v rovnakom štvrťroku vlaňajška. Informoval o tom v pondelok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Objem dovozu zemného plynu na trh Európskej únie sa počas apríla až júna tohto roka medziročne znížil o 17 percent. Priemerný mesačný import zemného plynu z Ruska medziročne oslabil z 5,1 milióna ton na 2,5 milióna ton.

Keďže Rusko sa pre agresiu proti Ukrajine stalo terčom niekoľkých balíkov sankcií, viedlo to k zreteľnému rastu diverzifikácie dodávok energií do EÚ. V druhom kvartáli 2022 bolo Rusko hlavným dodávateľom ropy a ropných produktov do EÚ, ale v druhom štvrťroku tohto roka kleslo na 12. miesto. V rovnakom období sa zvýšil podiel dovozu z Nórska, Kazachstanu, USA a Saudskej Arábie a dôležitým exportérom do EÚ sa stala aj Líbya.

(sita)

  |  

Matovič obvinil Sulíka aj zo sabotáže: Jeho vinou sme prišli o najväčšiu zahraničnú investíciu

Slovensko prišlo vinou exministra hospodárstva a predsedu SaS Richarda Sulíka o historicky najväčšiu zahraničnú investíciu zo strany čínskej firmy Catl. Na pondelkovej tlačovej konferencii to vyhlásil líder hnutia OĽaNO Igor Matovič s vysvetlením, že Sulík firme neposlal investičnú ponuku. Dopustil sa tak podľa neho sabotáže a záškodníctva. Investíciu nakoniec získalo Maďarsko.

Matovič tvrdí, že Sulík o zámere investovať nepovedal ani vtedajšiemu premiérovi Eduardovi Hegerovi (Demokrati) a koaličným partnerom. „Historicky najväčšia investícia skončila z rozhodnutia Sulíka v Maďarsku a my sme o to ani nezabojovali," poznamenal líder OĽaNO. Skonštatoval, že šéf SaS povyšoval samého seba nad verejný záujem a konal vždy tak, ako to vyhovovalo jemu, a nie Slovensku.

Spomenul aj ďalšie dva prípady, ktoré to majú dokazovať. Bývalý minister hospodárstva podľa Matoviča takmer prekazil investovanie automobilky Volkswagen. Ako podotkol, rokovania o tom nakoniec v utajenom režime musel viesť Úrad vlády SR, aby sa o tom Sulík nedozvedel.

Zároveň priblížil, že americká oceliarska spoločnosť U.S. Steel chcela slovenskú pobočku odpredať Číne. Ministerstvo financií na čele s Matovičom vtedy viedlo rokovania o tom, aby firma ostala investovať na Slovensku.

Matovič tvrdí, že štát chcel od oceliarskej spoločnosti odkúpiť zhruba polovičný podiel za výhodnú ponuku. Sulík však mal navrhnúť odkúpiť to za ešte nižšiu cenu. „Američania sa urazili a so Slovenskom prestali rokovať o akomkoľvek odpredaji," podotkol Matovič. Úrad vlády ešte po roku rokoval o tom, aby americká firma investovala do elektrických pecí.

(tasr)

  |  

Tento výživový doplnok Slováci užívajú najviac

SLOVENSKO – Väčšina populácie Slovenska (71 percent) pravidelne užíva výživové doplnky na podporu imunity.

Najpopulárnejší je vitamín C. Vyplýva to z prieskumu agentúry Instant Research pre spoločnosť Natures, ktorý uskutočnili od 5. do 11. septembra na vzorke 1 050 respondentov starších ako 18 rokov. Denne užíva výživové doplnky na imunitu 40 percent ľudí, niekoľkokrát do týždňa 23 percent a aspoň raz týždenne osem percent. Ďalších sedem percent opýtaných uvádza, že doplnky na imunitu užíva menej ako raz týždenne, 17 percent len pri zhoršení zdravotného stavu a päť percent ich neberie vôbec.

Respondenti tiež mali uviesť, ktoré doplnky výživy na posilnenie imunity uprednostňujú. Z dát vyplýva, že najpopulárnejší je vitamín C, ktorý si vybralo 71,6 percenta opýtaných. Nasledujú vitamín D (52,1 percenta), zinok (26,3 percenta), železo (16,3 percenta), probiotiká (14,5 percenta), bylinné a rastlinné extrakty ako echinacea, betaglukán či ginko (14,4 percenta), vitamín B12 (13,7 percenta) a vitamín B6 (13,2 percenta). Ostatné doplnky získali menej ako desať percent.

Takmer polovica respondentov uviedla, že pandémia ochorenia covid-19 nemala vplyv na ich užívanie doplnkov na imunitu a konzumujú ich rovnako ako predtým. Naopak, 35 percent ľudí odpovedalo, že od pandémie začali doplnky užívať častejšie. Ďalších šesť percent uviedlo, že ich užívali zvlášť počas pandémie a keď pominula, prestali.

(tasr)