Preskočiť na obsah
  |  

Po vražde učiteľa vo Francúzsku na hliadkovanie nasadia 7-tisíc vojakov

Po útoku na strednej škole v meste Arras nasadia vo Francúzsku na hliadkovanie 7-tisíc vojakov z jednotiek vyčlenených na ochranu pred terorizmom.

Ich presun na miesto určenia sa má ukončiť do pondelka večera. Ich misia platí až do odvolania. S odvolaním sa na závery piatkového zasadnutia bezpečnostného kabinetu o tom v sobotu informovali agentúra AFP a televízia BFM.

Pri útoku spáchanom nožom prišiel o život jeden z učiteľov, Dominique Bernard, ktorý v lýceu učil literatúru. Ďalšie tri osoby sú zranené, dodala AFP.

Páchateľa útoku, ktorý bol v minulosti študentom tejto strednej školy, polícia zadržala. Vo väzbe je celkom osem podozrivých vrátane útočníkových príbuzných.

Útok spáchal 20-ročný Mohammed M., ktorý sa narodil v ingušskom meste Malgobek - médiá o ňom pôvodne omylom písali ako o Čečencovi, upozornila BFM.

Mohammed M. si podal vo Francúzsku žiadosť o azyl, ktorá mu bola 16. augusta 2022 zamietnutá. Vyhostený však nebol kvôli pravidlu o „absolútnej ochrane pred vysťahovaním", keďže do Francúzska emigroval pred dovŕšením 13. roku veku.        

BFM dodala, že francúzska tajná služba naňho 11 dní pred útokom zaviedla spis v kategórii S, čo znamená, že bol považovaný za vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu.

Problémy so zákonom má aj Mohammedov starší brat Movsar, ktorý sa ešte ako neplnoletý zúčastnil na príprave teroristického útoku na policajtov hliadkujúcich pred Elyzejským palácom v Paríži. Tento útok bol nakoniec zmarený a Movsar bol zatknutý v roku 2019, uviedol denník Le Parisien.

Movsar bol v apríli 2023 odsúdený za teroristické zločinecké sprisahanie na päť rokov väzenia. V júni bol odsúdený aj na 18 mesiacov väzenia za schvaľovanie terorizmu. V súčasnosti je Movsar vo väzbe.    

Polícia a prokuratúra začali útok v škole v Arrase vyšetrovať ako úkladnú vraždu v súbehu s terorizmom a teroristické zločinecké spolčenie s cieľom prípravy útoku.

Po útoku v Arrase francúzska vláda zvýšila varovanie pred teroristickým útokom na najvyšší stupeň, čo jej umožňuje zabezpečiť „mobilizáciu zdrojov, ale aj šírenie informácií, ktoré by mohli chrániť občanov v krízovej situácii".

Francúzske médiá pripomenuli, že útok v Arrase sa odohral krátko pred tretím výročím vraždy stredoškolského učiteľa Samuela Patyho, ktorého 16. októbra 2020 zabil islamistický terorista v blízkosti školy v meste Éragny-sur-Oise v metropolitnej oblasti Paríža.

(tasr)

  |  

Korčok: Som na dobrej ceste, splniť podmienku 15-tisíc podpisov na kandidatúru

Dlhoročný diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok pokračuje v zbere podpisov na prezidentskú kandidatúru. Pre TASR uviedol, že je "na veľmi dobrej ceste", splniť zákonnú podmienku 15-tisíc podpisov.

„Za päť týždňov som osobne navštívil všetky krajské mestá, ako aj Senec, Pezinok, Považskú Bystricu či Zvolen, a v piatok som bol v Štúrove," uviedol Korčok s tým, že každý deň dostáva desiatky vyplnených petičných hárkov aj poštou. „Môžem teda povedať, že som na veľmi dobrej ceste, splniť zákonnú podmienku 15-tisíc podpisov občanov a uchádzať sa tak o post hlavy štátu ako občiansky kandidát," doplnil.

Korčok oznámil svoj zámer kandidovať koncom augusta. Podpisy na občiansku prezidentskú kandidatúru zbiera aj diplomat a exminister zahraničných vecí Ján Kubiš.

Hlavu štátu volia občania SR v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Ústava SR hovorí, že kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady SR alebo občania na základe petície s 15-tisíc podpismi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi parlamentu najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.

Súčasnej prezidentke SR Zuzane Čaputovej uplynie mandát v roku 2024. O funkciu sa nebude opätovne uchádzať.

(tasr)

  |  

Zemetrasenie na východe poškodilo aj kostoly, Telgárt rieši po požiari núdzové ubytovanie

BRATISLAVA – Pondelkové zemetrasenie na východe Slovenska poškodilo aj viaceré historické budovy, ktorým hrozí zbúranie. Takýto scenár je reálny napríklad v prípade kostola v Jankovciach, ktorý má narušenú statiku. Delegácia z rezortu vnútra a úradu vlády navštívila aj obec Telgárt.

Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšieho Tela a Krvi Pána v Jankovciach bol postavený ako klasicistický v rokoch 1769-1770. Obce Ďapalovce, Košarovce, Jankovce a Nižná Sitnica, ktoré zasiahlo zemetrasenie najintenzívnejšie, navštívil v piatok štátny tajomník rezortu vnútra Martin Královič a vedúci úradu vlády Michal Luciak. Stretli sa so zástupcami samospráv, ktorí ich informovali o rozsahu škôd a aktuálnych potrebách pri zvládaní mimoriadnej situácie vyhlásenej v Prešovskom kraji. Rezort vnútra predstaviteľov obcí ubezpečil, že zemetrasením postihnutý región bude naďalej dostávať plnú podporu, pomoc a súčinnosť zo strany štátu.

V obci Ďapalovce, ktorá bola epicentrom zemetrasenia, hovorili o vzniknutých škodách a rozsahu vykonaných záchranných prác. V Košarovciach poškodilo budovu základnej školy s materskou školou a nie je možné ju využívať. V obci Nižná Sitnica je poškodený kostol aj budova obecného úradu.

Delegácia z rezortu vnútra a úradu vlády navštívila aj obec Telgárt, ktorá po nedávnom požiari rómskej osady aktuálne rieši núdzové ubytovanie pre miestnych občanov. Štátny tajomník Královič diskutoval s poslancami mestského zastupiteľstva o možnostiach pomoci zo strany rezortu. Ubezpečil ich, že výdavky súvisiace so zabezpečením núdzového ubytovania a zásobovania budú obci refundované zo štátneho rozpočtu cez ministerstvo vnútra. Ako uviedol, obci poskytli okamžite po udalosti dva stany, po dvoch ďalších stanoch poskytli Okresný úrad Brezno a Okresný úrad Banská Bystrica. Na núdzové ubytovanie dodal Banskobystrický samosprávny kraj 32 skladacích postelí a 21 samostatných matracov, dopravu zabezpečil rezort vnútra. „Naša sekcia krízového riadenia poskytla 25 postelí a 75 spacích vakov,“ doplnil Královič.

(sita)

  |  

Sobota bude neobvykle teplá, vlahy len mierne

KOŠICE – Dnes bude jasno až polojasno, miestami zväčšená oblačnosť, popoludní na západnom a strednom Slovensku pribúdanie oblačnosti a ojedinele prehánky.

Dopoludnia zároveň lokálne hmla alebo nízka oblačnosť. Veľmi teplo. Na svojom webe o tom informoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Najvyššia denná teplota dosiahne 21 až 26 stupňov Celzia, na Orave bude ojedinele chladnejšie. Teplota na horách vo výške 1 500 m bude okolo 13 stupňov Celzia.

Fúkať bude prevažne južný vietor 2 až 7 m/s (5 až 25 km/h). Ráno a večer nad pásmom lesa prudký až búrlivý vietor. Meteorológovia predpokladajú zrážky do dvoch milimetrov.

(sita)

  |  

Tatranské plesá bojujú so stavebným odpadom

POPRAD – Dná tatranských plies stále trápi stavebný odpad. Skonštatovala to Správa Tatranského národného parku (TANAP) po skončení 30. ročníka akcie Čisté vody. Takmer šesťdesiatka dobrovoľníkov z radov potápačov v rámci nej vytiahla zo štyroch plies 104 kilogramov odpadu.

Najviac ho vylovili spod hladiny Popradského plesa, a to 70 kíl. Hmotnosťou prevažoval spomínaný stavebný odpad, nechýbali obaly od jedla. Z dna plesa sa podarilo vytiahnuť dokonca aj dron, ktorý zrejme nabral nesprávny kurz a skončil pod vodou. Potápači okrem Popradského v piatok čistili dná aj Štrbského, Nového Štrbského a Velického plesa. „V Štrbskom plese našlo 29 potápačov spolu 12,8 kíl odpadu. Pre porovnanie, vlani sa tu zanorilo 22 dobrovoľníkov, tí spod hladiny vylovili smeti, ktoré dokopy vážili až 82,5 kilogramu,“ uviedla Správa TANAPu.

Medzi odpadkami sa nachádzali napríklad použité plienky, dámska hygienická vložka, fľaše od šampusu a poháre na víno, obaly zo sladkostí či stavebný odpad. Pre Nové Štrbské pleso sa rozhodli ôsmi potápači a pomohli tak zbaviť jeho vody odpadu s váhou 5,2 kilogramu. Velické pleso ostalo v réžii piatich freediverov, ktorí sa zanárajú bez fliaš a pod hladinou sa spoliehajú na vlastný nádych. „Do šestnástich kíl odpadkov zarátali i zhrdzavený krompáč, päťhaliernik z roku 1972 a, samozrejme, nechýbal stavebný odpad,“ priblížili ochranári z národného parku.

Pôvodne mali potápači čistiť i zatopený lom v popradskej Kvetnici, nakoniec však, tak ako vlani, uprednostnili tatranské plesá. Výsledné číslo 104 sa takmer vyrovnalo minuloročným 112 kilogramom. Čisté vody za tridsať rokov pomohli odbremeniť tatranské plesá celkovo od 7 315 kíl odpadkov, potápači absolvovali spolu 2 001 ponorov. „Aj po troch dekádach čistenia plies sa zdá až neuveriteľné, že ešte stále nachádzame pozostatky stavebného odpadu,“ skonštatoval koordinátor Čistých vôd Peter Spitzkopf, zároveň námestník riaditeľa Správy TANAP-u, ktorá je organizátorom akcie.

Potápači tiež podľa jeho slov vylovili už tradične drobné smeti ako tégliky, fľaše, konzervy a igelitové vrecúška. „Zarmucujúce je, že v prípade Štrbského plesa našli potápači najviac odpadkov v okolí lavičiek a aj v roku 2023 chodí po národnom parku množstvo ľudí, ktorí dokážu bez mihnutia oka vyhodiť odpad priamo do plesa,“ komentoval.

(sita, foto: FB TANAP)

  |  

Azerbajdžan môže čoskoro napadnúť Arménsko. Údajne to povedal šéf americkej diplomacie

Azerbajdžan by mohol čoskoro napadnúť susedné Arménsko. Ako referuje web Politico s odvolaním sa dvoch ľudí oboznámených so situáciou, americký minister zahraničných vecí Antony Blinken to údajne minulý týždeň povedal menšej skupiny zákonodarcov.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev už skôr vyzval Arménsko, aby pozdĺž svojej južnej hranice otvorilo „koridor“, ktorý by spojil Azerbajdžan s jeho exklávou hraničiacou s Tureckom a Iránom. Alijev pohrozil, že problém vyrieši „silou“.

Podľa spomenutých zdrojov zákonodarcovia začiatkom októbra naliehali na ministerstvo zahraničných vecí, aby zakročilo voči Alijevovi v reakcii na septembrovú inváziu Azerbajdžanu do Náhorného Karabachu. Blinken odpovedal, že americké ministerstvo zahraničia hľadá spôsoby, ako nasmerovať Azerbajdžan k zodpovednosti a neplánuje pokračovať v poskytovaní vojenskej pomoci Baku. Dodal, že USA vidia v najbližších týždňoch možnosť invázie Azerbajdžanu do južného Arménska. Blinken však taktiež v rozhovore s demokratickými zákonodarcami vyjadril dôveru súčasným diplomatickým rokovaniam medzi Arménskom a Azerbajdžanom.

V septembri Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad separatistickým regiónom Náhorný Karabach v rámci 24-hodinovej vojenskej operácie, ktorá prinútila väčšinu zo 120-tisíc etnických Arménov na tomto území utiecť do Arménska.

(sita)