Irene Sendlerová pomáhala počas Druhej svetovej vojny ukrývať prenasledované židovské deti. Vďaka tomu zachránila tisíce nevinných životov. Jej príbeh je studnicou inšpirácie, ľudskosti a lásky, ktorej vo svete nikdy nie je dosť.
Irene Sendlerová sa narodila 15. februára 1910 vo Varšave. Vyrastala v katolíckej rodine a sama zasvätila svoj život pomoci iným. Po vzore otca-lekára sa stala zdravotnou sestrou, pracovala však aj ako sociálna pracovníčka. Irene skrátka rozdávala ľuďom pomoc na viacerých frontoch.
Keď Irene videla, ako sa zachádza so židovským obyvateľstvom a ďalšími ľuďmi v Poľsku, rozhodla sa opäť konať. Netrvalo dlho, kým sa stala členkou Zegoty, podzemnej odbojovej organizácie v Poľsku. Približne 25 ľudí malo jeden cieľ. Záchrana Židov a najmä detí. Jej odhodlanie a túžba pomáhať boli väčšie ako strach z krutého režimu.
Počas svojho pôsobenia v Zegote navštívila mnoho židovských domov a rodín, kde sa snažila zachrániť čo najviac detí. Nacistické geto bolo prísne kontrolované, Irene a jej spolupracovníci museli vymýšľať kreatívne spôsoby, akým sa dostávať dnu a von. Ak sa to aj podarilo, nie každý rodič bol ochotný poslať svoje dieťa s neznámou, hoc láskavou ženou.
Deti, ktoré sa jej podarilo zachrániť, odviezla z geta pod zámienkou toho, že deti sú ťažko choré, mohli by rozšíriť infekciu a musia ísť do nemocnice. Po sprísnení opatrení však ukrývala Irene deti do kufrov, vriec na odpad či do rakiev. Takýmto spôsobom zachránila viac ako 2500 detí. Jej plán však nevychádzal dlho, pretože nakoniec ju polícia bola schopná zatknúť.
Policajti ženu mučili, pričom jej zlomili obe ruky. Napriek bolestiam a krutému zaobchádzaniu Irene neprezradila nič o svojich priateľoch, deťoch ani odboji. Polícia ju pôvodne odsúdila na smrť, členom odboja sa však podarilo Irene oslobodiť tým, že podplatili dozorcu.
„Môj otec ma tiež naučil, že ak vidíš niekoho, ako sa topí, mal by si sa mu snažiť pomôcť, aj keď sám nevieš plávať. V tom čase sa Poľsko potápalo,“ povedala Irene v rozhovore pre švédske noviny Sydsvenskan. Po vojne Irene poskytla všetky informácie o zachránených deťoch. Sama sa po vojne vydala a mala tri deti. „Chodia ku mne deti a vnúčatá tých, ktorých som zachránila,“ povedala v jednom rozhovore.