Preskočiť na obsah
Minúta  |  

PREŠOV: Pilotný festival umenia Festum Prešov prinesie päť podujatí

PREŠOV – Pilotný festival umenia Festum Prešov prinesie päť podujatí. Jeho ambíciou je poskytnúť divákom čo najviac kvality a dať príležitosť verejnej prezentácie renomovaným umelcom, ako aj mladým tvorcom.

Festival sa uskutoční od 13. novembra do 17. decembra.

V rámci festivalu pripravia organizátori celkovo päť podujatí. „Ide o pilotný projekt, chceme, aby sa každý rok opakoval. Na prešovskej hudobnej scéne ide svojím zameraním o nové predsavzatie,“ konštatoval organizátor podujatia Jozef Kačala z agentúry EPROK. Podujatie má za cieľ priniesť divákom umenie v jeho rôznych podobách, netradičných spojeniach a v jedinečných priestoroch. „Do programu sa nám podarilo dostať umelcov vážneho rangu, ale aj nových tvorcov. Vsadili sme v prvom rade na kvalitu, na druhej strane chceme osloviť čo najviac ľudí, preto naša ponuka je pestrá. Istým lákadlom môže byť aj miesto konania všetkých koncertov, a to je Múzeum soli v Solivare ako súčasť Slovenského technického múzea v Košiciach,“ dodal Kačala.

Podľa klaviristky a korepetítorky z Národného divadla v Košiciach Júlie Grejtákovej, ktorá si vzala na starosť dramaturgickú podobu festivalu v Prešove, chystajú podujatie s víziou zoskupiť rôznorodých umelcov, byť multižánrovým podujatím a dať divákom to, čoho nie je veľa. V tomto smere sa jej podľa nej podarilo realizovať svoje túžby. Uvádzací koncert pod názvom Božská Edita v pondelok 13. novembra napríklad venovali nedávno zosnulej svetovej opernej dive Slovenke Edite Gruberovej. Jeden večer venujú jednému hudobnému nástroju – v tomto prípade cimbalu.

Hlavným interpretom záverečného koncertu, ktorý sa uskutoční 17. decembra s príznačným názvom Vianočná nálada, bude tenorista Titusz Tóbisz. „Do Prešova prichádzam vystupovať v pravidelných asi dvojročných intervaloch. Teraz však to bude v úplne novom prostredí. Nepoznám jeho akustiku, ale verím že bude dobrá. Zaspievam Verdiho, Pucciniho, ale napríklad aj sakrálne árie v predvianočnom čase,“ prezradil Tóbisz.

(sita)

Minúta  |  

SPIŠSKÁ NOVÁ VES: Detské obete holokaustu si pripomenuli 333 sviečkami

SPIŠSKÁ NOVÁ VES – Detské obete holokaustu si pripomenuli 333 sviečkami. Ide o tradíciu, ktorú tam pred niekoľkými rokmi začalo občianske združenie Pro Memory a študenti Gymnázia na Školskej ulici.

Ako pre agentúru SITA objasnila aktivistka združenia a bývalá pedagogička Ružena Kormošová, počet sviečok pripomína 333 detí z rodinného transportu, ktorý odišiel zo Spišskej Novej Vsi 28. mája 1942 s viac ako tisíckou židovských obyvateľov. Nikto z nich sa už podľa jej slov z nemeckého koncentračného tábora v okupovanom Poľsku nevrátil.

Na cintoríne bola vo štvrtok 2. novembra aj Jana Oráčová, ktorá žije v kanadskom Toronte. Jej otec Tomáš Oráč mal židovský pôvod. „Pokiaľ viem, nemáme na tomto cintoríne nikoho. No môj tatko, v tom čase známy ako Harry Offenberg, pochádzal zo Spiša. V období, keď vyhadzovali židov zo všetkých škôl, aj jeho vyhodili pre židovský pôvod z gymnázia v Levoči. Potom žil v Spišskej Novej Vsi u svojho strýka a navštevoval tu židovskú ľudovú školu,“ povedala pre SITA. Práve fotka jej žiakov, medzi ktorými je aj Harry, sa nachádza na cintoríne na jednom z panelov tamojšej exteriérovej výstavy. Prvá vlna transportov do koncentračných táborov ho minula. Jeho mama Mária Offenbergová viedla ako vdova statok v obci Granč-Petrovce, dostala výnimku z transportu ako takzvaná hospodársky dôležitá židovka, ktorá sa vzťahovala aj na neho. Po vypuknutí Slovenského národného povstania však už tieto legitimácie neplatili. „Potajomky sa raz v noci pešo vybrali z Granč-Petroviec, kde boli jedinou židovskou rodinou, do obce Oľšavica. Tam ich spolu s ďalšími ľuďmi židovského pôvodu, ktorí ostali v Spišskom Podhradí a neboli deportovaní do koncentračných táborov, umiestnil grécko-katolícky farár Michal Mašlej do rodín,“ uviedla. Vďaka tomu Harry, ktorý mal v čase skrývania sa šestnásť rokov, spolu s mamou prežil. Po vojne odišiel študovať do Čiech a neskôr sa s rodinou presťahoval do Kanady. Doma o udalostiach počas vojny hovoril podľa jeho dcéry veľmi málo. „Časom, ako starol, o tom začal hovoriť viac. Keď sme sem, do Spišskej Novej Vsi, prišli spoločne v roku 2011, až vtedy som sa skutočne dozvedela, čo všetko s mamou a sestrou zažili,“ zaspomínala si Oráčová. Zomrel pred troma rokmi.

O vlastné spomienky sa však nemôže oprieť Nadežda Lambertová, vedúca košickej skupiny organizácie Hidden Child – Ukrývané dieťa, preživšia holokaustu. Narodila sa v júli 1944. „Ukrývala som sa s mamou prvý rok svojho života. Spomienky mojich rodičov sú mojimi spomienkami. Prežila som holokaust ako bábätko a aj keď si na to priamo nespomínam, dôsledky ukrývania a tej doby nesiem v sebe,“ opísala pocity pre SITA. Najprv sa s mamou ukrývali v Banskej Bystrici, neskôr v partizánskom bunkri nad Balážami a napokon u starších manželov priamo v dedine Baláže, kde prežili koniec vojny. Takýmto spôsobom sa pred deportáciami a smrťou podľa Lambertovej podarilo zachrániť niekoľko detí. „Keď sme pred 30 rokmi začínali a vznikla organizácia Hidden Child, v Košiciach nás bolo takýchto „detí“ vyše 40, teraz nás je šestnásť,“ poznamenala.

(sita)

Minúta  |  

"Peter Pellegrini je jedným z najsilnejších kandidátov na prezidenta, ale strane Hlas by to neprospelo," povedal Tomáš Drucker. Nevie vraj, či Pellegrini nad tým uvažuje, ale ide o jeho rozhodnutie.

Michal Truban v relácii Na telo povedal, že Ivana Korčoka podporí PS ako kandidáta na post prezidenta až po predsedníctve strany.

(markíza)

Minúta  |  

Progresívne Slovensko má veľmi dobré vzťahy s opozičnými stranami a pokúsi sa odvolať ministra vnútra,

Progresívne Slovensko má veľmi dobré vzťahy s opozičnými stranami a pokúsi sa odvolať ministra vnútra, povedal Michal Truban. S Igorom Matovičom sa vraj nebudú pretekať v tom, "kto koho lepšie zbije" a hnutie Slovensko nemá inú možnosť než podporiť to.

Šéfa rezortu vnútra chce PS podľa Trubanových slov odvolávať v súvislosti s postavením viacerých vyšetrovateľov mimo služby. Truban tvrdí, že Šutaj Eštok porušil zákon. Pripomenul, že vyšetrovatelia mali status chráneného oznamovateľa. Čo sa týka výmeny policajného prezidenta, podľa Trubana má minister na to právo. Naďalej však hovorí o čistkách. Negatívne vníma aj nomináciu Branislava Zuriana na post šéfa policajnej inšpekcie. Hovorí o množstve konfliktov záujmov.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) reagoval tým, že je právom opozície iniciovať mimoriadnu schôdzu parlamentu s týmto zámerom. Nechcel sa vyjadrovať k personálnym nomináciám zo strany ministra vnútra. Zuriana podľa vlastných slov nepozná a nevidí dôvod to komentovať. Zdôraznil, že Šutaj Eštok má dôveru strany Hlas.

(markíza, tasr)

Minúta  |  

Podľa poslanca Juraja Krúpu pripomínala protiimigračná akcia matovičové divadlá s 500 euram

Podľa poslanca Juraja Krúpu pripomínala utorňajšia protiimigračná akcia Matovičove "divadlá" s 500 eurami a fiatkami. Minister vnútra priznal, že akciu urobili naschvál okázalú.

Krúpa (SaS) vyhlásil, že protiimigračná akcia novej vlády, bola len marketingovým divadlom, ktoré pripomínalo kúsky „kolotočára” Igora Matoviča, napríkl 500 eur za účasť na voľbách či rozdávanie áut Fiat 500. Dodal, že nakoľko akcia trvala len približne 15 hodín, migrantom ju stačilo prečkať. Výsledok v podobe zachytení nula migrantov považuje za neúspech.

Šéf rezortu vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) mu kontroval, že to bol presne cieľ akcie. Kritizoval predošlé vedenie rezortu za nečinnosť v otázke migrácie a „reči” o tom, že Slovensko nemá dostatok techniky a policajtov, pričom akcia podľa neho dokázala opak.

Priznal však, že cieľom bolo akciu spraviť okázalo, aby migrantom a svetu vyslali „jasný signál,” že cez Slovensko migranti prechádzať nebudú.

Obaja diskutéri sa zhodli na potrebe prísnejšich kontrol na hraniciach a zmene prístupu k migračnej kríze.

(rtvs)

Minúta  |  

Viac lekárov

Ministerstvo školstva si objedná výučbu slovenských lekárov a zafinancuje to lekárskym fakultám, uviedol v relácii Na telo Tomáš Drucker (Hlas).

Ročne na Slovensku končí na lekárskych fakultách okolo štyridsať percent zahraničných študentov. Vo vyspelých západných krajinách sa takáto možnosť buď ani neponúka, alebo je hornou hranicou 25 percent samoplatcov.

Lekárske fakulty dlhodobo upozorňujú, že zahraničných študentov (samoplatcov) musia prijímať, lebo príspevky za ich štúdium im pomáhajú dopĺňať rozpočet a financovať slovenskú výučbu. 

Zafinancovať viac slovenských študentov chcela aj vláda Igora Matoviča, ale nakoniec na to nevyčlenila finančné zdroje.

(markíza)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.