Preskočiť na obsah
  |  

Službu domácej ošetrovateľskej starostlivosti Národného ústavu detských chorôb v Bratislave využilo od jej minuloročného spustenia vyše 150 detských onkologických pacientov.

Vyše 150 detských onkologických pacientov využilo službu domácej ošetrovateľskej starostlivosti Národného ústavu detských chorôb v Bratislave využilo od jej minuloročného spustenia. Výjazdy sa z Bratislavy postupne rozšírili do celého Bratislavského kraja a v súčasnosti sestry navštevujú aj pacientov z Nitry, Levíc a iných miest s dojazdom do dvoch hodín. Informovala o tom hovorkyňa ústavu Dana Kamenická.

"Tento úspech je založený na synergickej spolupráci našej nemocnice s neziskovou organizáciou Deťom s rakovinou, ktorá zabezpečila prístrojové vybavenie, auto a pomohla s rekonštrukciou priestorov, čím výrazne prispela k vytvoreniu Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS). Nemocnica poskytuje zdravotnícke a personálne zázemie," povedal riaditeľ ústavu Peter Bartoň. V budúcnosti Nárdoný ústav (NÚDCH) plánuje službu rozšíriť ďalej. Chce napríklad, aby boli súčasťou výjazdov aj sociálna sestra či fyzioterapeut.

ADOS spustila svoje činnosti v júli 2022. Jej cieľom je uľahčiť liečbu rodinám pacientov s rizikovou onkologickou diagnózou, dlhou a náročnou liečbou, tiež rodinám imobilných pacientov či pacientov s oslabenou imunitou. "Za týmito rodinami sa skrýva veľa príbehov, často je v rodine viac detí, o ktoré sa treba postarať a zabezpečiť pre ne dozor počas návštevy nemocnice. Mnohí nemajú autá a musia zorganizovať cestu sanitkou. Na dennej klinike im odoberieme materiál, čakajú na výsledky a následne sa navrhuje ďalší postup liečby, čo trvá aj celé dopoludnie. Tým, že prídeme za nimi a vyšetríme v domácom prostredí, majú o starosť menej," vysvetlila vedúca sestra Kliniky detskej hematológie a onkológie (KDHaO) Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a NÚDCH Lucia Kostická.

Výjazdové sestry v domácom prostredí deťom odoberú krv, vyšetria krvný obraz a biochemické parametre. V závažnejších stavoch s potrebou vysokej presnosti odoberú pacientom krv, v skúmavke ju prinesú do nemocnice, kde sa laboratórne vyšetrí. "Tieto deti tiež často potrebujú transfúzie, tie musia absolvovať v nemocnici, ale tým, že sestra urobí odbery a personál všetko pripraví vopred, dokážu výrazne skrátiť čas v nemocnici počas transfúzie," dodala Kamenická.

(tasr)

  |  

Nástup Diany Santusovej do policajnej inšpekcie znamená, že Branislav Zurian aj minister vnútra klamali,

Nástup Diany Santusovej do policajnej inšpekcie znamená, že nový šéf inšpekcie aj minister vnútra klamali, keď vraveli, že chcú zabrániť pomste v polícii, tvrdí Jaroslav Spišiak.

Spišiak (PS) v utorok na tlačovej konferencii povedal, že nástup Santusovej na pozíciu v policajnej inšpekcii znamená, že sa tam vracia jedna z najdôležitejších osôb vojny v polícii.

"Pán Zurian sa nikdy nezapíše do histórie ako jeden z najlepších policajtov, lebo si to celé zničil sám," povedal Spišiak na margo nového riaditeľa inšpekcie.

(facebook)

  |  

Tarabovou prioritou je naštartovať sanáciu starých envirozáťaží

Tarabovou prioritou je naštartovať sanáciu starých envirozáťaží. Ministerstvo životného prostredia chce pokračovať v projekte tzv. enkapsulácie vrakunskej skládky v Bratislave, teda vybudovaní podzemnej a povrchovej tesniacej steny a následného čistenia podzemnej vody.

Taraba v súvislosti s odstraňovaním záťaží rokoval s predsedom asociácie sanačných spoločností Envisan Igorom Polčanom. Témou stretnutia boli technické a legislatívne prekážky pri sanáciách spôsobených prijatím novely zákona o envirozáťažiach z obdobia, keď ministerstvo riadil Ján Budaj. "Je najvyšší čas urobiť poriadok v odstraňovaní ekologických záťaží, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú nielen kvalitu životného prostredia, ale aj zdravie ľudí na Slovensku. Čaká nás veľa práce," povedal Taraba.

Zároveň ubezpečil verejnosť, že zákon o envirozáťažiach je vo fáze analyzovania vrátane pripomienok prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Ministerstvo chce zapracovať konkrétne návrhy do programového vyhlásenia vlády a realizovať potrebné zmeny ešte v roku 2023.

Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že so sanáciou environmentálnych záťaží pomôžu Slovensku európske fondy. Aktuálne je vyhlásená výzva z Programu Slovensko zameraná na sanáciu území, ktoré boli v minulosti kontaminované predovšetkým priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou či poľnohospodárskou činnosťou. Na tento účel je vo výzve alokovaných vyše 186 miliónov eur.

(tasr)

  |  

Mestom kultúry na rok 2024 sa stalo Humenné

HUMENNÉ – Mestom kultúry na rok 2024 sa stalo Humenné. Rozhodol o tom Fond na podporu umenia (FPU). Víťaza vybral spomedzi troch finalistov, ktorí v pondelok odprezentovali svoje projekty.

Ako informovala Eva Turanská z FPU, Humenné zároveň získalo podporu vo výške 279 808 eur. O titul bojovali ešte Brezno a Šaľa. „Predložený projekt disponuje širokým rozsahom umeleckých a kultúrnych aktivít, ktoré zachovávajú a rozvíjajú kultúrne dedičstvo regiónu a snažia sa o hlbší a tvorivý ponor do jednotlivých programových tém,“ odôvodňuje FPU.

Fond zároveň podotýka, že víťazný projekt má veľký potenciál na budovanie personálnych kapacít dôležitých pre udržateľnosť kultúrnej infraštruktúry mesta aj po skončení programového obdobia projektu. Okrem toho reflektuje na lokálne témy a prácu s mladým publikom. Cieľom programu Mesto kultúry je najmä podpora dlhodobého rozvoja miestnej kultúry a umenia, ale aj užšej spolupráce mesta s inštitúciami zriaďovanými štátom, samosprávou a neziskovým sektorom. Rovnako dôležitým cieľom je sprostredkovanie živej skúsenosti obyvateľom a návštevníkom mesta so súčasnými formami umenia s celoslovenským a medzinárodným presahom. Humenné sa tak stane v poradí piatym mestom kultúry, a to po Revúcej, Starej Ľubovni, Nových Zámkoch a Banskej Štiavnici.

(tasr)

Tím mesta Humenné, ktorý bojoval o titul Mesto kultúry. Foto: Mesto Humenné.
Mesto Humenné môže po získaní titulu očakávať rozvoj miestnej kultúry a umenia. Foto: Mesto Humenné.
  |  

Základná škola v obci Beluša získala 100 000 eur na projekt inkluzívnej školy

BELUŠA - Základná škola v obci Beluša v Púchovskom okrese získala od Nadácie Volkswagen Slovakia finančný grant vo výške stotisíc eur na projekt Naša inkluzívna škola. Úroveň inklúzie by sa mala významne zvýšiť vďaka projektu zameranému na inováciu a personalizáciu vzdelávania.

Okrem odbornej literatúry a školení zamestnancov vznikne v škole multisenzorická miestnosť a exteriérová učebňa na terapeutické účely. Kúpia edukačné a terapeutické pomôcky a zrealizujú odborné prednášky pre pedagógov a rodičov. Súčasťou bude aj oddychová zóna so sedacími vakmi na chodbách a v triedach. Informovala o tom Petra Martišová z kancelárie starostu obce.

Podľa riaditeľky školy Edity Horváthovej sa inkluzívne vzdelávanie netýka len špecifických skupín žiakov, ale všetkých žiakov, ktorí sú súčasťou procesu výchovy a vzdelávania.

"Inkluzívnu školu vnímame ako príležitosť vzájomne sa obohatiť a rozvíjať. Uvedomujeme si dôležitosť nových metód, ktoré nám umožnia nenásilne budovať bezpečné zázemie založené na vzájomnom pochopení a rešpekte," uviedla riaditeľka.

Potreby žiakov sa podľa starostu Beluše Jána Prekopa turbulentne menia. "Deti sa dnes musia vyrovnávať s úplne odlišnými situáciami ako naša generácia, čo vyžaduje nové prostriedky, materiálne zabezpečenie i prístup. Som rád, že naša škola reaguje na spoločenské zmeny a sama sa stáva inovátorom v tejto oblasti," zdôraznil starosta.

(tasr)

  |  

V Bratislave majú pribudnúť stovky bytov. V ktorých lokalitách?

BRATISLAVA – Hlavné mesto sa zasa rozrastie. V ďalšej dekáde totiž má v oblastiach blízko centra pribudnúť šesť rezidenčných projektov, ktoré prinesú celkovo 1 500 bytov.

Developer Immocap plánuje v horizonte nasledujúcich desiatich rokov priniesť šesť rezidenčných projektov v najobľúbenejších a najvychytenejších mestských častiach Bratislavy: Staré mesto, Nové Mesto a Ružinov. Celkovo pôjde o 1 500 bytov, ktoré majú podľa investora priniesť ľuďom trvalo udržateľné bývanie. Prvým je projekt Kvarter na Jégého ulici, ktorý ponúkne budúcim obyvateľom nových bytových priestorov na šiestich podlažiach 92 bytov, ku ktorým patrí aj 102 parkovacích miest.

Ďalším je rezidenčný projekt Millhaus. Ten vzniká na Mlynských nivách a je už v štádiu realizácie. Dokonca sa začalo aj s prvými fázami predaja. „Do zóny, ktorá dlhodobo fungovala predovšetkým ako biznisová časť Bratislavy, prinesie okrem bytov aj verejné priestory a zeleň," priblížil investor. Plány developera na bulvári Mlynské nivy sú v súlade so stratégiou Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorú nedávno predstavil verejnosti.

Nielen Bratislavčanom je známy aj projekt nového Istropolisu, ktorý by sa mal už čoskoro začať realizovať. V ňom sa stretne rezidenčná, administratívna a kultúrno-spoločenská funkcia. Prepojené budú verejnými priestranstvami, čím vznikne nové mestské centrum v atraktívnej lokalite Trnavského mýta. Investor nedávno predstavil verejnosti aj podobu tretieho rezidenčného projektu na Bottovej ulici. Ďalšími projektmi developera sú Záhradnícka a The Mill II. Predaj všetkých projektov si investor zabezpečuje vlastným tímom.

(SITA)