Multifunkcionári v parlamente zarábajú viac ako premiér. Viacerí poslanci zastávajú aj funkcie v mestách, obciach a samosprávnych krajoch. Spolu s platom poslanca parlamentu tak ich konečná finančná odmena môže dosiahnuť výšku až 6 528 eur. Mimobratislavskí členovia Národnej rady si môžu zarobiť ešte viac.
Plnú výšku platu však dostanú len za výkon funkcie poslanca parlamentu a za ďalšie funkcie v samospráve majú nárok maximálne na minimálnu mzdu, teda 700 eur. Takéto obmedzenie platí od roku 2015, kedy bola schválená novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.
Poslanci Národnej rady majú na rok 2023 určený plat vo výške 3 912 eur. K platu ešte prináležia paušálne náhrady, ktorých výška sa odvíja od toho, či je poslanec z Bratislavského kraja alebo z iného. Poslanec z Bratislavského kraja mesačne dostáva ešte 2 348 eur, poslanec z iného kraja má paušálne náhrady vo výške 2 739 eur. Mimobratislavskí poslanci tak zarábajú 6 651 eur.
Ďalšie príplatky sú za funkcie v parlamentných výboroch. Ak ešte navyše pôsobia aj v samosprávach, sú to ďalšie stovky eur. Odmena za výkon funkcie poslanca mestského zastupiteľstva v Bratislave je aktuálne vo výške 432 eur.
Vlastné odmeňovanie majú aj niektoré miestne zastupiteľstvá jednotlivých mestských častí. Viac ako tisíc eur mesačne si zarobia poslanci Bratislavského samosprávneho kraja. Funkcie v samosprávach sú navyše náročné aj na čas, pretože so sebou prinášajú aj ďalšie pridružené pozície, a to v mestských či župných radách, komisiách a dozorných radách.
Napríklad poslanec Národnej rady za Progresívne Slovensko Michal Sabo je bratislavským vicežupanom, krajským poslancom, mestským poslancom a aj poslancom miestneho zastupiteľstva Petržalka. Jeho spolustraníčka Simona Petrík je okrem poslankyne parlamentu aj vicežupankou Bratislavského samosprávneho kraja, krajskou poslankyňou a poslankyňou miestneho zastupiteľstva Karlova Ves. Podpredsedníčka hnutia Lucia Plaváková je krajskou aj mestskou bratislavskou poslankyňou. Dávid Dej, Oskar Dvořák a Dana Kleinert sú bratislavskí mestskí poslanci, pričom Kleinert je aj vicestarostkou Starého mesta Bratislavy a Dvořák sedí aj v župnom zastupiteľstve.
V Smere sú multifunkcionármi napríklad trenčiansky župan Jaroslav Baška alebo aj Ján Podmanický, ktorý je starostom obce Stará Bystrica a tiež poslancom Žilinského samosprávneho kraja. Marián Kéry je zároveň poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja a František Petro je starostom obce Ploské.
Ani v KDH nie sú kumulované funkcie ničím neobvyklým. Predseda hnutia Milan Majerský je zároveň aj prešovským županom, podpredsedníčka KDH Martina Holečková je podpredsedníčkou Nitrianskeho samosprávneho kraja a krajskou poslankyňou.
Ani v Hlase nemajú núdzu o multifunkcionárov. Karol Janas chce zvládať okrem parlamentu aj svoju funkciu primátora Považskej Bystrice a poslanca Trenčianskeho samosprávneho kraja. Nitriansky župan Branislav Becík tvrdí, že pôsobenie v Národnej rade SR posilní jeho mandát župana a bude môcť ľahšie presadzovať záujmy kraja aj na štátnej úrovni. Krajský predseda Hlasu Štefan Gašparovič sa bude okrem parlamentu venovať aj starostovaniu v obci Chorvátsky Grob.
V roku 2013 chcel Igor Matovič ako opozičný poslanec za hnutie Slovensko presadiť zmenu ústavy, ktorá by zakázala kumulovanie funkcií. Zdôvodňoval to tým, že verejný funkcionár sa má plnohodnotne venovať jednej pozícii. Na kandidátku vo voľbách 2020 však už postavil deväť starostov alebo primátorov.
V roku 2017 prišla s podobným návrhom SaS. Navrhla zamedziť kumulácii exekutívnych funkcií v samospráve a štatutárnych funkcií vo verejnoprávnych inštitúciách s mandátom poslanca Národnej rady. Návrh však neprešiel. Poslanec za SaS Peter Cmorej je aktuálne zároveň aj poslancom Bratislavského samosprávneho kraja.
(sita)























