Preskočiť na obsah
  |  

Taraba predpokladá, že Danko bude kandidovať na prezidenta a oznámi to do konca roka. PS podporí Korčoka

Vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) si myslí, že predseda národniarov Andrej Danko bude kandidovať na prezidenta. Opozičné PS podľa jeho šéfa a podpredsedu parlamentu Michala Šimečku podporí kandidatúru Ivana Korčoka.

Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo.

"SNS vzhľadom na to, že je historicky najstaršia strana, by mala mať vlastného kandidáta," povedal Taraba s tým, že Danko by mohol rozhodnutie o kandidatúre oznámiť do konca roka. Predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas) by podľa neho nebol pre voličov SNS ideálny kandidát do prvého kola volieb.

Šimečka zopakoval, že progresívci nenominujú vlastného kandidáta na prezidenta. "Rozhodli sme sa, že podporíme Ivana Korčoka," podotkol. Prvým dôvodom je zachovanie politickej rovnováhy, aby koalícia nemajú tri najvyššie politické posty a druhým Korčokova osobnosť.

V súvislosti s návrhom na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry Taraba uviedol, že jeho existencia je európskou anomáliou. "Nevidíme žiadny dôvod, aby sme mali orgán, na čele ktorého stojí dlho aktívny politik," zdôraznil. Poukázal na to, že Špecializovaný trestný súd (ŠTS) zostane zachovaný. "ŠTS nerušíme z toho dôvodu, že tam sú kauzy, ktoré sú v nejakom štádiu posudzovania," dodal.

Šimečka kritizuje nielen návrh na zrušenie špeciálnej prokuratúry, ale aj znižovanie trestných sadzieb. Legislatívu považuje za šitú na mieru niektorým osobám.

Kritizuje aj zámer na skrátenie premlčacích lehôt a navrhované skrátené legislatívne konanie. "Človek nemusí byť odborník na trestné právo, aby videl, že ide o majetkové trestné činy, podvody, prijímanie úplatku, korupciu, ktoré sú v státisícoch a miliónoch. A tam znižujete trestné sadzby," podotkol. Taraba nerozumie tomu, prečo by mali byť na Slovensku vyššie trestné sadzby ako v iných štátoch.

Šéf progresívcov vylúčil lobing za pozastavenie eurofondov v súvislosti s navrhovanou novelou trestnej politiky a zrušením špeciálnej prokuratúry. Do konfliktu s Európskou komisiou ide podľa neho vláda. Taraba hovorí v súvislosti s činnosťou špeciálnej prokuratúry o porušovaní ľudských práv. Šimečka to považuje za účelovú argumentáciu.

(tasr, est)

  |  

Kamenický: Vláda v nasledujúcich rokoch zníži deficit o jedno percento ročne

I keď má v budúcom roku deficit verejných financií klesnúť o pol percenta hrubého domáceho produktu (HDP), v nasledujúcich rokoch plánuje vláda tempo konsolidácie verejných financií zdvojnásobiť na jedno percento HDP. Na konci volebného obdobia v roku 2027 má deficit klesnúť tak, aby prestalo rásť aj percento Slovenska zadlženia voči HDP.

V diskusnej relácii O 5 minút 12 RTVS to povedal minister financií Ladislav Kamenický (Smer).

"Keby sme zotrvali v tej jednopercentnej konsolidácii ďalšie roky, tak deficit by nám klesol na tri percentá niekde na konci volebného obdobia v roku 2027 a hrubý dlh by sa nám začal otáčať dole, a to je plán, ktorý my máme," povedal Kamenický.

Minister tak reagoval na výhrady opozičných politikov aj na tvrdenia analytikov, že by mala vláda konsolidovať deficit rýchlejšie, aby sa Slovensko vyhlo krachu verejných financií.

Predseda SaS a exminister hospodárstva Richard Sulík uznal, že bývalá vláda zanechala štátne financie v zlom stave, no zároveň tvrdil, že aktuálne navrhnutý rozpočet na rok 2024 a s ním súvisiace opatrenia vlády sú ešte horšie. Podľa Sulíka vláda konsolidačným balíčkom, ktorý bude v nasledujúcich dňoch schvaľovať parlament, zaťažuje firmy a ľudí a reálne úspory neprináša. "Okrem už spomínaného zosekania rozpočtu RTVS nešetríte nikde na ničom," povedal Sulík, ktorému prekáža napríklad zriadenie ministerstva cestovného ruchu a športu, ale napríklad aj zvýšenie dane z dividend.

Kamenický zdôraznil, že vláda novými výdavkami iba plní predvolebné sľuby. Súčasnú situáciu na Slovensku prirovnal k zhorenému domu, ktorý majiteľ podpálil a teraz radí, ako má nový majiteľ poupratovať a postaviť nový.

Zachovanie rodičovského dôchodku spolu s 13. dôchodkom Kamenický vysvetlil nedostatkom času na rokovanie s koaličnými partnermi vzhľadom na potrebu pripraviť a schváliť štátny rozpočet ešte v závere tohto roka. Odmietol tvrdenie Sulíka, podľa ktorého by niekoľko týždňov rozpočtového provizória nebola "žiadna tragédia". K súbehu rodičovského a 13. dôchodku sa podľa neho koalícia ešte pri rokovaniach vráti.

Predseda SaS namietal aj schválené dotovanie hypotekárnych úverov. To podľa neho prinesie menšiu konkurenciu, keďže klient nedostane štátnu pomoc, pokiaľ by chcel prejsť ku konkurencii. Sulík sa preto obáva, že banky toto obmedzenie zneužijú a úrokové sadzby budú optimalizovať tak, aby každý klient dostal maximálnu možnú štátnu pomoc.

Kamenický však toto tvrdenie odmietol. Upozornil, že banky sú pod kontrolou Národnej banky Slovenska a pokiaľ by všetky zvýšili úroky napríklad na deväť percent, išlo by o kartelovú dohodu. Nevylúčil ani možnosť dodatočnej úpravy legislatívy tak, aby bolo možné preniesť hypotéku do inej banky bez straty nároku na štátny príspevok.

(tasr)

  |  

Kuleba pochválil konanie Scholza na samite EÚ pri predídení maďarského veta pri hlasovaní o Ukrajine

Kuleba pochválil konanie Scholza na samite EÚ pri predídení maďarského veta pri hlasovaní o Ukrajine. Scholz počas stretnutia naznačil maďarskému Orbánovi, že by mohol zo stretnutia na chvíľu odísť. Orbán tak svojim odchodom umožnil ostatným lídrom, aby dosiahli potrebnú zhodu.

„To, čo kancelár Olaf Scholz na summite spravil, aby predišiel hrozbe veta zo strany Maďarska, sa zapíše do dejín ako akt vedúcej pozície Nemecka pri záujmoch Európy," uviedol šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba vo vyjadrení pre nemecký týždenník Bild am Sonntag, ktoré zverejnili v nedeľu.

„Môžem len dúfať, že toto značí tiež širší a nezvratný obrat v postoji Nemecka smerom k vedúcej pozícii pri riešení tých najzložitejších záležitostí," dodal šéf ukrajinskej diplomacie.

Spor ohľadom začatia prístupových rokovaní s Ukrajinou uviazol až do tohtotýždňového summitu EÚ na mŕtvom bode. Tento krok podporovalo 26 členských štátov a proti sa stavalo len Maďarsko.

(tasr)

  |  

Najdôveryhodnejším politikom je Peter Pellegrini. Všetkým lídrom nedôveruje nadpolovičná väčšina opýtaných

Najdôveryhodnejším politickým lídrom je predseda parlamentu a strany Hlas Peter Pellegrini, dôveruje mu 46 percent opýtaných, nedôveruje 52 percent.

Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre reláciu TV Markíza Na telo. V prieskume realizovanom v dňoch 15. až 22. novembra odpovedalo 1 015 respondentov.

Na druhom mieste sa v rebríčku dôveryhodnosti lídrov umiestnila Zuzana Čaputová, prezidentke SR dôveruje 42 percent a nedôveruje 56 percent oslovených v prieskume. Tretím najdôveryhodnejším v prieskume sa stal premiér SR a šéf Smeru-SD Robert Fico, dôveru mu vyslovilo 37 percent, nedôveru 62 percent respondentov.

Predseda SNS Andrej Danko požíva dôveru u 30 percent opýtaných, naopak, nedôveru vzbudzuje u 67 percent ľudí, ktorí odpovedali. Nasledujú líder PS Michal Šimečka, ktorému dôveruje 27 percent a nedôveruje 65 percent ľudí a líder hnutia Republika Milan Uhrík, ktorého dôvera u opýtaných dosiahla 26 percent a nedôvera 65 percent.

Predsedovi KDH Milanovi Majerskému dôveruje 25 a nedôveruje 63 percent opýtaných. Šéfovi SaS Richardovi Sulíkovi vyslovilo dôveru 23 percent a nedôveru 74 percent opýtaných.

Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič dosiahol v prieskume 11-percentnú dôveru, 87 percent opýtaných mu naopak nedôveruje. Na konci tabuľky dôveryhodnosti lídrov je šéf Aliancie Krisztián Forró, ktorému dôveruje desať percent opýtaných, 55 percent má k jeho osobe nedôveru.

Reprofoto: Na telo

(tasr)

  |  

Prieskum: Najdôveryhodnejším politickým lídrom je Pellegrini

Prieskum: Najdôveryhodnejším politickým lídrom je Pellegrini, dôveruje mu 46 percent opýtaných, nedôveruje 52 percent. Na druhom mieste sa umiestnila Zuzana Čaputová, prezidentke SR dôveruje 42 percent a nedôveruje 56 percent oslovených v prieskume. Tretím je Robert Fico, dôveru mu vyslovilo 37 percent, nedôveru 62 percent respondentov.

Predseda SNS Andrej Danko požíva dôveru u 30 percent opýtaných, naopak, nedôveru vzbudzuje u 67 percent ľudí, ktorí odpovedali. Nasledujú líder PS Michal Šimečka, ktorému dôveruje 27 percent a nedôveruje 65 percent ľudí a líder hnutia Republika Milan Uhrík, ktorého dôvera u opýtaných dosiahla 26 percent a nedôvera 65 percent.

Predsedovi KDH Milanovi Majerskému dôveruje 25 a nedôveruje 63 percent opýtaných. Šéfovi SaS Richardovi Sulíkovi vyslovilo dôveru 23 percent a nedôveru 74 percent opýtaných.

Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič dosiahol v prieskume 11-percentnú dôveru, 87 percent opýtaných mu naopak nedôveruje. Na konci tabuľky dôveryhodnosti lídrov je šéf Aliancie Krisztián Forró, ktorému dôveruje desať percent opýtaných, 55 percent má k jeho osobe nedôveru.

Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre reláciu TV Markíza Na telo. V prieskume realizovanom v dňoch 15. až 22. novembra odpovedalo 1015 respondentov.

Vývoj dôveryhodnosti. Reprofoto: Na telo

(tasr)

  |  

Starodávne podpolianske Vianoce sa v minulosti začínali adventom

DETVA – Starodávne podpolianske Vianoce sa v minulosti začínali adventom, štyri týždne pred 24. decembrom. V tomto období už nebývali žiadne svadby, zábavy a dodržiaval sa pôst. TASR to povedala Andrea Jágerová z Centra tradičnej kultúry v Detve.

Ako ďalej uviedla, toto obdobie bolo prípravou na sviatky a bolo to iné ako dnes. „Práca z polí sa premiestnila do dvorov a príbytkov. Začalo sa po Kataríne, prišiel pokojný čas a aj v kostole sa hlásalo, že by si ľudia mali viac pomáhať,“ objasnila s tým, že advent bol spojený aj s hygienou tela, bielizne i príbytku.

Dodala, že Detvania v minulosti pred sviatkami kalili chyžu a pec, teda bielili ich vápnom. „Boli to dezinfekčné prostriedky. Dubovým alebo bukovým popolom čistili riady alebo iné predmety,“ spresnila a informovala, že zároveň upratali celý dom.

Adventné obdobie bolo podľa Jágerovej plné mágie, napríklad ľúbostnej. „Dievčatám sa veštilo, čím bude ich budúci manžel. Počúvalo sa, kde zašteká pes, a tam sa mala dievka vydať. Psov bolo menej, nie ako dnes. Ľudia presne vedeli, kto má psa," poznamenala.

Podotkla, že počas adventu piekli ženy koláče, hlavne z kysnutého cesta s makom i domáci chlieb v peci. „Oblátky kupovali detvianske gazdiné zväčša na trhu, na lazoch ich však zvykli piecť aj doma,“ spomenula. Na Štedrý deň už muselo byť všetko upratané a pripravené. Nad stolom visel z povaly stromček vyzdobený červenými jablkami a orieškami zabalenými v pozlátku. Jágerová vysvetlila, že ľudia žili vo veľmi skromných priestoroch. Mali izbu, pitvor a komoru. Izba bola malá na to, koľko členov rodiny v nej žilo. „Katolícke rodiny mali veľa detí, bolo ich osem, niekedy aj desať. V jednej domácnosti tak žilo desať až dvanásť ľudí a pre stromček tak nebol priestor, aký máme dnes v obývačkách,“ zhrnula s tým, že ho teda vešali nad stôl.

Najchudobnejšie deti balili do farebných papierikov len kúsky drievka, bohatšie rodiny mali na stromčeku, ktorý už stál na zemi v stojane, aj ozdoby zo skla. „Na samom vrchu bývala v niektorých detvianskych domácnostiach pripevnená aj oblátka,“ ukončila.

Počas starodávnych Vianoc pod Poľanou jedli ľudia sedem až deväť chodov

Počas starodávnych podpolianskych Vianoc jedli ľudia na Štedrý večer sedem, v niektorých domácnostiach aj deväť chodov. Neboli však také veľké, ako ich máme v súčasnosti. Významné jedlo bola cez sviatky krupicová kaša so škoricou. TASR to povedala Andrea Jágerová z Centra tradičnej kultúry (CTK) v Detve.

Ako ďalej uviedla, súčasťou večere boli strukoviny, oblátky, opekance s makom i kapustnica. „Dávali to do veľkých mís, ktoré postavili na stôl a všetci si z nich brali. Pod Poľanou pripravovali aj baby, okrúhly kysnutý koláč z bielej múky,“ objasnila s tým, že to bol taký chlieb, ktorý zajedali s kapustnicou. Katolíci ho po polnoci jedli aj s klobásou alebo šunkou. Jeho tvar symbolizoval celistvosť i kolobeh života. Zároveň bol pletený, čo bolo znakom súdržnosti. „Makové jedlá zas znamenali hojnosť a aj ochranu proti strigám,“ spresnila.

Aby nikto neodchádzal počas večere od stola, naukladali naň všetky jedlá, ktoré mali v ten večer zjesť. Súčasťou boli aj med, jablká, oriešky, cesnak, ryby a hriatô. Pre chlapov aj pálenka, pre ženy domáce víno a pred deti voda z hrušiek alebo sliviek.

Podpolianske múzeum v Detve pripomína, že stôl zvykla gazdiná prikryť ľanovým obrusom. Do každého rohu podeň ukryla predmety, ktoré mali rôzny magický význam na nadchádzajúci rok. Pod jedným bolo zrno pre dobrú úrodu, v druhom rohu bol pudilár, aby mala rodina dostatok peňazí. V ďalšom cesnak pre dobré zdravie a v poslednom kúsok chleba, aby doma nikdy nechýbal. Na stole boli krížik, svätená voda a sviečka, čo bola väčšinou petrolejová lampa. „Nohy stola obkrútili reťazou, na ktorú si všetci vyložili nohy, aby ich počas roka neboleli,“ približuje.

Súčasťou večera bolo umývanie vodou z potoka v nádobe na dojenie, vystriedala sa celá rodina. Otec ako prvý do nej nebadane vhodil pár mincí, ktoré neskôr odniesli do kostolnej kasičky. Potom gazda vzal svätenú vodu a všetky jedlá na stole posvätil. Každému urobil krížik na čelo, aby bol celý rok taký dobrý ako med. Neskôr sa pomodlili Otčenáš, Zdravás, Verím v Boha, Sláva. Po večeri spoločne spievali vianočné pesničky a po nich si deti začali hľadať darčeky. „Samozrejme, ak si ich rodina mohla dovoliť. Po večeri, ešte pred polnocou, sa chodilo po spievaní,“ uzatvára múzeum.

(tasr)