Pod rezolúciu sa okrem iných podpísali aj slovenskí europoslanci Vladimír Bilčík a Peter Pollák, ktorí spolu s Eugenom Jurzycom, Ivanom Štefancom, Martinom Hojsíkom, Michalom Wiezikom, Jozefom Mihálom a Luciou Ďuriš Nicholsonovou hlasovali za schválenie uznesenia.
Proti uzneseniu boli Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová, Robert Hajšel, Miroslav Radačovský a Milan Uhrík. Miriam Lexmann nehlasovala.
Fico hovorí o rukopise opozície
Rukopis uznesenia Európskeho parlamentu je rukopisom slovenských opozičných europoslancov, ktorí narozprávali svojim kolegom nezmysly a tie sa nakoniec prejavili aj v obsahu dokumentu. Premiér Robert Fico (Smer) to vyhlásil vo videu v reakcii na prijatie uznesenia Európskeho parlamentu (EP), ktoré kritizuje vládny návrh novely Trestného zákona.
"Vo vládnej koalícii si musíme definitívne uvedomiť, že proti nám stoja politickí protivníci, opoziční poslanci, tak doma, ako aj v zahraničí, ktorí sú pripravení urobiť akékoľvek špinavosti v tomto politickom boji. Na to musí byť pomerne rázna, tvrdá, ale demokratická odpoveď," skonštatoval predseda vlády. Myslí si, že je čas, aby sa vláda "špinavým útokom" proti Slovenskej republike postavila.
Fico sa napríklad pýta, prečo by sa mal europarlament zaoberať tým, že Úrad vlády SR nekomunikuje s niektorými slovenskými médiami alebo s nejakým študentom právnickej fakulty. Slovenskí opoziční europoslanci podľa neho huckajú orgány Európskej únie proti Slovensku a nahovárajú ich na prijatie rôznych trestov, napríklad pozastavenie využívania eurofondov.
Blanár odmieta vstupovanie EP do nášho vnútropolitického diania
Ministerstvo zahraničných vecí odmieta vstupovanie europarlamentu do vnútropolitického diania na Slovensku. Uviedol to šéf rezortu Juraj Blanár (Smer) v reakcii na prijatie uznesenia v pléne EP, ktoré kritizuje vládny návrh novely Trestného zákona.
Kroky niektorých europoslancov na čele s Vladimírom Bilčíkom z frakcie ľudovcov (EPP) označil minister za pokračovanie predvolebnej kampane. Opozícia podľa jeho slov neakceptovala, že v minuloročných parlamentných voľbách nedostala dôveru od občanov. "Myslia si, že akýmikoľvek útokmi sa im podarí zvrátiť súčasný stav. A keď to nešlo na domácej pôde, tak zneužili na to pôdu európsku," podotkol.
Blanár zároveň pripomenul, že od roku 2020 ako zástupcovia opozície upozorňovali domáce ústavné a kontrolné orgány aj eurokomisára pre spravodlivosť na oslabovanie právneho štátu. "Napriek tomu sa z európskej strany nezaujímali o žiaden z prípadov toho, keď boli obyvateľom upierané ich práva, keď boli porušované základy právneho štátu a keď bolo nadužívané skrátené legislatívne konanie v parlamente," povedal.
Lexmann je proti rušeniu špeciálnej prokuratúry
Miriam Lexmann (KDH) pripomenula, že jej hnutie bolo od začiatku proti tomu, aby sa slovenská vnútropolitická otázka prenášala na pôdu EP, a preto uznesenie o Slovensku nepodporila, keď sa na hlasovaní nezúčastnila.
"Zdôrazňujem však, že naša strana a aj ja osobne sa staviam proti rušeniu ÚŠP a novele Trestného zákona a robím všetko pre to, aby sa nám podarilo zastaviť toto ohrozenie spravodlivosti a boja proti korupcii na domácej pôde," povedala. Zároveň odmietla "nehorázne klamstvá" koalície o tom, že v Bruseli otvorila otázku odňatia eurofondov pre Slovensko.
Ivan Štefanec (KDH) pripomenul, že EP je zodpovedný za kontrolu európskeho rozpočtu a stál za kontrolami, ktoré na Slovensku viedli k odhaleniu rozkrádania eurofondov v agrosektore. "Tieto podvody sú riešené na Úrade špeciálnej prokuratúry, a preto je na európskej pôde citlivo vnímaná snaha o zrušenie tejto kľúčovej protikorupčnej inštitúcie," povedal.
Iniciátor rezolúcie Vladimír Bilčík z frakcie ľudovcov (kandidoval za stranu Spolu) zdôraznil, že europarlament vyslal vláde jasný politický odkaz. "Drvivá väčšina europoslancov naprieč politickými skupinami a členskými krajinami hovorí jednoznačné nie búraniu protikorupčných základov Slovenska. Fico má všetko vo svojich rukách. Môže zastaviť škodlivé zmeny, ktoré spustil. Európa nás sleduje a premiérovi hovorí: ‚Vyberte si Slovensko a spravodlivosť pre všetkých, nie pre seba a svojich ľudí‘," odkázal.
Šimečka kritizuje likvidáciu právneho štátu
"Toto uznesenie je jedno z posledných upozornení, že ak Slovensko nezatiahne ručnú brzdu a neustúpi od promafiánskeho balíčka, tak Európska komisia začne konať. Je už najvyšší čas sa spamätať a nepripraviť pre ochranu zopár Ficových nominantov o peniaze celé Slovensko," tvrdí šéf Progresívneho Slovenska a podpredseda Národnej rady Michal Šimečka.
Skonštatoval, že EP kritizuje likvidáciu právneho štátu na Slovensku. Fico podľa Šimečku hazarduje s eurofondmi. Kritizoval aj vyjadrenie premiéra o "ráznej reakcii" zo strany vlády. Miesto vyhrážania by mal podľa Šimečku konať zodpovedne voči krajine.
Martin Hojsík (PS) poznamenal, že ku kritike Európskej komisie a Európskej prokuratúry voči plánovaným legislatívnym zmenám na Slovensku sa svojím uznesením pridal aj europarlament. "Premiér sa dostal s promafiánskym balíkom do úzkych, keď proti Slovensku postavil európske inštitúcie. Deje sa to z jediného dôvodu – pre likvidáciu právneho štátu a konkrétne pre drastické znižovanie trestov za korupciu, odstavenie vyšetrovateľov v polícii, oslabenie postavenia oznamovateľov a likvidáciu špeciálnej prokuratúry," vysvetlil.
Tvrdí, že uznesenie EP nie je postojom niekoľkých slovenských europoslancov, ale pozícia väčšiny politických skupín a veľkej väčšiny europoslancov, najmä zo západných členských štátov.
Jurzyca tvrdí, že vládna koalícia nás dostáva do izolácie
Podľa Eugena Jurzycu (SaS) je schválenie tohto uznesenia odkazom pre slovenskú vládu, aby návrh na zrušenie ÚŠP a novelu Trestného zákona stiahla. "Vládna koalícia škodí Slovensku a dostáva našu krajinu do medzinárodnej izolácie, pričom poškodzuje naše dlhoročné partnerstvá." Uznesenie, ktoré podporilo 496 poslancov EP vrátane neho, je "dôkazom, že celá Európa citlivo vníma, akým smerom sa Slovensko uberá", dodal.
Jozef Mihál (do europarlamentu kandidoval za stranu Spolu) tvrdí, že europarlament uznesením vyzval slovenskú vládu na dodržiavanie zásad právneho štátu a lojálnej spolupráce s inštitúciami EÚ. "Snahy Roberta Fica a vládnej koalície zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry na Slovensku v skrátenom legislatívnom konaní ohrozujú integritu súdnych procesov. Výzva vláde na zastavenie deštrukcie právneho štátu je preto namieste vzhľadom na možné dôsledky na finančné záujmy Únie, ako aj na protikorupčný rámec EÚ," povedal.
Peter Pollák (hnutie Slovensko) podotkol, že EÚ sa nemôže nečinne prizerať krokom slovenskej vlády a že v EP panuje veľké znepokojenie a neistota ohľadne ďalšieho vývoja na Slovensku. "Táto rezolúcia má podporiť hlas protestujúcich občanov. Ide o ochranu právneho štátu a demokratických princípov nielen u nás doma, ale aj o ochranu záujmov a demokracie v EÚ," uviedol.
Beňová hovorí o uznesení plnom výmyslov a poloprávd
Monika Beňová (Smer) označila uznesenie o Slovensku za plné "výmyslov a poloprávd". Podľa nej sa opoziční predstavitelia pri jeho formulovaní snažili poškodiť reputáciu vlastnej krajiny. "Naučili sa to robiť proti iným členským štátom a teraz sa naša opozícia postavila na európskej úrovni proti Slovensku. Prehrali voľby, túžia po pomste a držia sa hesla: ‚Čím horšie tým lepšie‘ – bez ohľadu na dôsledky," zdôraznila.
Podľa nej je cieľom opozície vydierať euroinštitúcie a manipulovať existujúce pravidlá tak, aby došlo k pozastaveniu platieb učených na vyrovnávanie rozdielov v rámci slovenských regiónov, rozvoj v sociálnej oblasti, podporu poľnohospodárstva, školstva či zdravotníctva.
Robert Hajšel (nominant Smeru) na sociálnej sieti vyhlásil, že je proti rezolúciám presadzovaným v zahraničí, ktoré odsudzujú vlastnú krajinu. Rezolúcia "prevažne z dielne slovenských opozičných strán je nevyvážená a obsahuje viacero manipulácií vytvárajúcich skreslený obraz o Slovensku až do tej miery, že ako nezainteresovaný cudzinec by ste k nám radšej ani necestovali", napísal Hajšel.
Opozícii priznal právo na domáce protesty, ale prenášanie domácich záležitostí do europarlamentu nepovažuje za nápomocné pre Slovensko. Ako pripomenul, uznesenie nebude mať pre našu krajinu konkrétne právne následky, ale poškodí imidž štátu v inštitúciách Únie.
(tasr, mch)
