Preskočiť na obsah
  |  

Lajčák vyzval Kosovo a Srbsko na urýchlenie snáh o normalizáciu

Osobitý predstaviteľ Únie pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom Miroslav Lajčák vyzval v utorok Prištinu a Belehrad, aby sa ešte pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu (EP) pohli vpred v neistých rokovaniach o normalizácii.

Lajčák v utorok v Prištine tri hodiny rokoval s lídrami Kosova - prezidentkou Vjosou Osmaniovou, premiérom Albinom Kurtim a vicepremiérom Besnikom Bislimim. V pondelok navštívil Belehrad. "Nemusíme sa sami seba pýtať, ako ju uzavrieť (dohodu). Otázkou je kedy a ak sa spýtate mňa, tak by som povedal, že neodkladne, čím skôr," povedal Lajčák.

Európska únia a Spojené štáty tlačia na Srbsko a Kosovo, aby naplnili dohody, ktoré vlani vo februári a v marci uzavrel srbský prezident Vučič a kosovský premiér Kurti. V júni sa budú konať voľby do EP a v Spojených štátov budú v novembri prezidentské voľby. Lajčák poukázal na to, že v priebehu tohto roka sa pozornosť sústredí hlavne na tieto dva procesy.

V rokovaniach o normalizácii medzi Srbskom a Kosovom, ktoré sprostredkuje EÚ, sa nedarí dosiahnuť pokrok. Zablokovali sa najmä po septembrovej prestrelke medzi maskovanými srbskými ozbrojencami a kosovskou políciou, ktorá si vyžiadala štyri obete na životoch.

(tasr, ap)
    

  |  

Poľsko už nežiada od Nemecka reparácie 1,3 bilióna eur za druhú svetovú vojnu

Poľsko už nežiada od Nemecka reparácie 1,3 bilióna eur za druhú svetovú vojnu. Varšava však od predstaviteľov Berlína žiada, aby sa "tvorivým" spôsobom zamysleli nad kompenzáciou obrovských strát.

Nemecko požiadavky Poľska viackrát odmietlo. Tvrdí, že táto záležitosť je dávno uzavretá a nemecká vláda nebude o tejto veci rokovať.

Poľsko stratilo počas nacistickej okupácie medzi rokmi 1939 a 1945 približne šesť miliónov svojich občanov, z toho polovicu Židov. Utrpelo tiež obrovské škody na svojom priemysle, infraštruktúre a kultúrnom dedičstve.

(tasr, ap)

  |  

Kedy môžeme očakávať zníženie úrokových sadzieb

Inflácia v Európskej únii naďalej spomaľuje. Minulý týždeň síce v súlade s očakávaniami Európska centrálna banka (ECB) úrokové sadzby nezmenila, mnohí však čakajú na pozitíva, ktoré by to malo priniesť.

Zlacňovanie úverov tak klope na dvere, hoci bankári zatiaľ našľapujú veľmi opatrne. Svedčia o tom aj vyjadrenia európskych bankárov na čele s Christine Lagardovou, podľa nich je totiž o znižovaní sadzieb ešte predčasné diskutovať.

„Sme odhodlaní zabezpečiť, aby sa inflácia včas vrátila k nášmu dvojpercentnému strednodobému cieľu. Na základe nášho súčasného hodnotenia sa domnievame, že kľúčové úrokové sadzby ECB sú na úrovniach, ktoré pri ich udržaní počas dostatočne dlhého obdobia k tomuto cieľu výrazne prispejú,“ vysvetlila šéfka európskeho regulátora.

O tom, kedy by sme mohli očakávať zníženie úrokových sadzieb, píše Petra Mitaľová.

  |  

Rakúsko udelilo občianstvo 26-tisíc ľuďom prenasledovaným nacistickým režimom

Rakúsko udelilo od roku 2019 občianstvo 26-tisíc ľuďom prenasledovaným nacistickým režimom, pochádzajú najmä zo Spojených štátov, Izraela a Spojeného kráľostva.

V utorok to uviedol rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg. "Mnohým potomkom tých, ktorí boli pred desaťročiami kruto zbavení svojej identity, vracia rakúske občianstvo dôležitú časť ich rodinnej histórie," povedal.

Národná rada, dolná komora rakúskeho parlamentu, v roku 2019 jednomyseľne zmenila zákon o občianstve, aby takýto krok umožnila.

Na pozadí narastajúceho antisemitizmu v Európe Rakúsko jednoznačne stojí na strane Izraela, povedal predseda Židovskej náboženskej obce vo Viedni (IKG) Oskar Deutsch.

(tasr, dpa)

  |  

Holandsko, Poľsko a Nemecko podpísali dohodu o zrýchlenom presune vojakov a zbraní

Holandsko, Poľsko a Nemecko podpísali dohodu o zrýchlenom presune vojakov a zbraní, znižuje sa miera byrokracie procesu. NATO už predtým varovalo, že v prípade konfliktu s Ruskom by vznikali veľké čakacie lehoty.

Holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová v Bruseli povedala, že je nevyhnutné mať vytvorené podmienky pre rýchle vojenské nasadenie ešte pred prípadným vypuknutím akéhokoľvek konfliktu.

NATO a EÚ sa začali v dôsledku pokračujúcej ruskej invázie na Ukrajinu pripravovať aj na prípad vypuknutia priameho vojenského konfliktu s Moskvou.

Severoatlantická aliancia v súčasnosti uskutočňuje najväčšie vojenské cvičenie od konca studenej vojny, na ktorom sa zúčastňuje približne 90-tisíc vojakov.

(tasr, reuters)

  |  

Ruský prezident Vladimir Putin zarobil za šesť rokov takmer 700-tisíc eur

Ruský prezident Vladimir Putin zarobil za šesť rokov takmer 700-tisíc eur, priznal aj dva byty a tri autá. Podľa viacerých opozičných predstaviteľov má šéf Kremľa omnoho väčší majetok, ktorý však v majetkovom priznaní neuviedol.

Putinov príjem oficiálne pozostáva z prezidentského platu, príjmu z bankových vkladov, ako aj vojenský dôchodok, ktorý získal ako niekdajší príslušník sovietskej rozviedky KGB. Majetkové priznanie zverejnila ústredná volebná komisia v Rusku v súvislosti s voľbami hlavy štátu.

Šéf Kremľa okrem toho priznal vlastníctvo bytu v Petrohrade, ktorý má rozlohu 77 štvorcových metrov, ako aj dvojnásobne väčší byt v Moskve. Ohľadom vozidiel tvrdí, že je majiteľom dvoch automobilov Volga, ako aj terénnej Lady Niva.

Hoci Putinove úspory medziročne násobne rástli, ani desiatky miliónov rubľov nemusia predstavovať všetok majetok úradujúceho prezidenta. Opoziční predstavitelia mu často pripisujú vlastníctvo viacerých luxusných rezidencií, ktoré však majú oficiálne iného majiteľa.

(kommersant)