Preskočiť na obsah
  |  

Vyše 21-tisíc ľudí prejavilo záujem zúčastniť sa na proteste, ktorý zorganizovali maďarskí influenceri

Vyše 21-tisíc ľudí prejavilo záujem zúčastniť sa na proteste, ktorý zorganizovali maďarskí influenceri. Konať sa má v piatok na Námestí hrdinov v Budapešti, a je reakciou na prezidentskú amnestiu pre zástupcu riaditeľa detského domova, ktorý kryl pedofilné zločiny svojho šéfa.

„Udalosti posledných dní nás podnietili k tomu, aby sme opustili online priestor spoločne. Je veľmi nesprávne, že maďarský verejný život pozostáva z podnecovania a nenávisti,“ píšu organizátori protestu.

Podľa nich bol pod zámienkou pápežskej návštevy prepustený muž, ktorý bol aktívnym sprostredkovateľom násilníka. „Bol prepustený (z väzenia) s prezidentskou milosťou, dostal morálny certifikát a kedykoľvek môže opäť pracovať s deťmi,“ upozornili organizátori.

Hlavná iniciátorka zhromaždenia influencerka Edina Pottyondy podčiarkla, že to, čo sa stalo, presahuje osobu a zodpovednosť prezidentky Katalin Novákovej a bývalej ministerky spravodlivosti Judit Vargovej. Obe odstúpili z funkcií, čím vyvodili svoju politickú zodpovednosť. „Najzraniteľnejšie deti s tragickým osudom sklamal štát, keď ich zveril do rúk násilníckeho riaditeľa ústavu,“ dodala Pottyondy.

Na zodpovednosť Orbánovho režimu poukázal verejne aj bývalý manžel Vargovej Péter Magyar, ktorý na protest proti praktikám vlády odstúpil z viacerých funkcií v štátnych podnikoch. Magyar v rozsiahlom rozhovore pre kanál Partizán na YouTube kritizujúci politický režim, v nedeľu večer naznačil, že skutoční páchatelia zapletení do škandálu zneužívania detí nie sú verejne viditeľní.

„Polovicu krajiny kontroluje zopár rodín, a to nie je správne,“ vyhlásil Magyar, ktorý okrem iného vyzval k odvolaniu Antala Rogána, šéfa kabinetu premiéra Orbána.

K piatkovej demonštrácii sa pridajú aj niektoré opozičné strany.

(népszava, tasr)

  |  

Predajcovia syntetickej marihuany (HHC) pripravujú silnejšie náhrady po jej zákaze.

Predajcovia syntetickej marihuany (HHC) už pripravujú silnejšie náhrady po jej zákaze. Môže ísť o syntetické látky, ktoré s konope nemajú nič spoločné.

Česká vláda sa rozhodla zakázať HHC a ďalšie dve psychoaktívne polosyntetické látky získavané z konope po zvýšenom počte prípadov predávkovania detí.

Toxikologické stredisko v Českej republike zaznamenalo približne 170 prípadov hospitalizácie detí a mladistvých v súvislosti s požitím produktov obsahujúcich túto látku.

Podľa informácií, ktoré získal denník Echo24, niektorí predajcovia „legálnych drog“ majú záložný plán a sú pripravení preorientovať sa na produkty s THC-B alebo THC-H, ktoré majú ešte silnejšie účinky.

Národný protidrogový koordinátor upozorňuje, že zákaz HHC by mohol viesť k tomu, že na trh prídu chemicky vyrobené látky, ktoré s konopím nemajú nič spoločné, ako napríklad Spice. Kritizuje nekoordinovaný postup ministerstva a navrhuje skôr prísnu reguláciu ako úplnú prohibíciu, čo by umožnilo kontrolu kvality a zákaz predaja deťom.

V poslednej dobe zakázali HHC aj ďalšie európske krajiny vrátane Švédska, Fínska, Poľska, Rakúska a Francúzska.

(echo24)

  |  

Rumunské a maďarské firmy platia najvyššie ceny za energie v rámci celej EÚ

Rumunské a maďarské firmy platia najvyššie ceny za energie v rámci celej EÚ, uvádza výročná správa eurokomisie o konkurencieschopnosti. Spoločnosti v oboch stredoeurópskych krajinách napríklad platia za energie trojnásobne viac ako firmy vo Fínsku.

Ceny energií pritom v Únii rastú od februára 2022 – od začiatku otvorenej vojny na Ukrajine. Priemerná cena pre stredne veľké firmy sa zvýšila z 18 na 21 centov za kilowatthodinu medzi rokmi 2022 – 2023.

Stredne veľké podniky v Rumunsku však v minulom roku platili až 33 centov za kWh, ich maďarské náprotivky 30 centov. Oproti tomu mali najnižšie výdavky za jednotku energie Fínsko a Portugalsko, zhodne po desať centov.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov vzrástol tiež, a to na 23,02 percenta, uvádza správa. EÚ si pritom dala za cieľ, že do roku 2030 bude 42,5 percenta spotrebovanej energie pochádzať z obnoviteľných zdrojov.

(dpa, tasr)

  |  

Tucker Carlson plánuje po rozhovore s Vladimirom Putinom cestovať aj do Srbska

Tucker Carlson plánuje po rozhovore s Vladimirom Putinom cestovať aj do Srbska. Uviedla to premiérka Ana Brnabićová, ktorá sa s Carlsonom stretla tento týždeň na Samite svetových vlád v Dubaji a dodala, že exmoderátor Fox News chce krajinu navštíviť v polovici roka.

„O Srbsku vie veľa a povedal, že plánuje prísť do Srbska v polovici roka 2024, a že si mimoriadne váži prezidenta Aleksandara Vučića,“ povedala Brnabićová tento týždeň. „A ja som mu povedala, že sa naňho teším.“

Tuckerovi Carlsonovi srbská premiérka zablahoželala k „jeho odvahe urobiť skutočne fenomenálny rozhovor“ s Putinom.

(politico)

  |  

Polícia pátra po nezvestnej osobe, vypadnúť mala z lode v blízkosti Devína

Polícia pátra po nezvestnej osobe, vypadnúť mala z lode v blízkosti Devína. Nezvestného pasažiera oznámila posádka nemeckej lode.

"V zmysle oznámenia posádky lode, ktorá sa plavila v blízkosti hradu Devín, mal pravdepodobne spadnúť jeden z členov posádky do vodného toku rieky Dunaj," priblížil hovorca bratislavskej polície Michal Szeiff s tým, že okolnosti predmetného oznámenia aktuálne preverujú.

Hasiči v tejto súvislosti vykonali prieskum brehov a vodnej hladiny aj s využitím plavidla, a to na úseku od Mosta Lanfranconi až po Devín. "Žiadna osoba nájdená nebola," skonštatoval hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Bratislave Štefan Koči.

(tasr)

  |  

Šutaj Eštok kritizuje modernizáciu vozového parku polície

Matúš Šutaj Eštok kritizuje modernizáciu vozového parku polície. „Máme autá, ktoré nevieme nabíjať, pretože tomu nie je prispôsobená ani infraštruktúra,“ skonštatoval minister vnútra na adresu áut s plug-in hybridným pohonom.

Rezort vnútra nakúpil policajtom vyše 600 áut s plug-in hybridným pohonom. Zaplatil ho z plánu obnovy. Minister vnútra kritizuje, že nabíjanie týchto áut je zdĺhavé a policajtov počas služby zdržiava.

„Hliadka teraz nemá čas dve hodiny tráviť na nabíjacej stanici. Tým pádom nie sú nabíjané,“ povedal Šutaj Eštok.

„Mnohé policajné stanice nemajú nabíjačku, ktorá by tam mala byť a tým pádom sa efektivita hybridného pohonu absolútne stráca. Je tam aj vyššia spotreba, za ktorú na konci dňa platia aj všetci daňoví poplatníci,“ pokračoval minister vnútra v kritike.

Podľa bývalého ministra vnútra Romana Mikulca rezort musel nakúpiť autá s elektrickým pohonom podľa požiadaviek Európskej únie.

„V prípade, že plug-in hybrid sa nenabíja, tak ide bežne na spaľovací motor, ktorý je tam k dispozícii. A, samozrejme, pri tomto type prevádzky vozidlo nijako nešetrí prírodu,“ vysvetlil riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu Patrik Križanský.

(rtvs)