Preskočiť na obsah
  |  

Hviezda operného neba José Carreras uchvátil Košice. Ľudia za ním merali cestu až zo západného Slovenska

KOŠICE – Má v sebe povestnú španielsku srdečnosť, niekedy až chlapčenské ohníčky v očiach, i rozvážnosť džentlmena, ktorý už niečo zažil. Svetoznámy španielsky tenorista vystúpil v Košiciach po 13 rokoch pod taktovkou svojho synovca, dirigenta Davida, a so sopranistkou Michaelou Varády. Košická Steel Aréna jasala.  

Jeden z najslávnejších svetových tenoristov a hudobný génius sa po 13 rokoch vrátil do Košíc. 16. februára vystúpil v Steel Aréne v sprievode 64-členného orchestra opery ND Košice a sólistky opery Michaely Várady pod taktovkou vlastného synovca – dirigenta Davida Giméneza Carrerasa. Ambasádorom koncertu bol spevák a herec Filip Tůma, na pódiu si zaspieval spolu s maestrom Carrerasom.

Vek na jeho speve nezanechal stopy

Vo svojom repertoári má tenorista okolo 600 titulov rôznych štýlov od barokovej až po súčasnú hudbu, a viac ako 60 opier. V Košiciach sa prezentoval talianskymi skladbami a opernými zložkami. Napriek svojmu veku temperamentne a šarmantne zvládal rôzne nuansy vystúpenia, napríklad keď potreboval prestávku, len sympaticky mykol plecom a do zákulisia odchádzal pospevujúc si.

Jeho hudobný prejav však čas nepoznačil, z radov návštevníkov zaznievalo, že tak „ľahko“ spievať ešte nikoho nepočuli. Jeho spev vťahoval publikum, pohlcoval a naplno fascinoval.

V publiku boli zastúpené mnohé regióny

V hale zaznievali nadšené aplauzy. Mnohí merali cestu zo západného Slovenska, z okolia Žiliny, od Medzilaboriec a pod., aby ich ako jednotiaci článok spojila hudobná interpretácia nesmierne talentovaného umelca. No a ako videl on svoje publikum? „Vrúcne a úžasné“, také boli slová Carrerasa na adresu Slovákov.

(dol)

Vypredaná Steel Aréna Foto: Spoločnosť LR media vo vlastníctve DEVEX Capital, s. r. o.
Filip Tůma Foto: Spoločnosť LR media vo vlastníctve DEVEX Capital, s. r. o.
  |  

Haiti: Z vraždy prezidenta je obžalovaná jeho vdova, expremiér a exšéf polície

Haiti: Z vraždy prezidenta je obžalovaná jeho vdova, expremiér a exšéf polície. Očakáva sa, že zistenia ešte viac destabilizujú krajinu, ktorá už aj tak zápasí s vlnou násilia gangov a spamätáva sa z nedávnych násilných protestov žiadajúcich odstúpenie premiéra.

Sudca vyšetrujúci zavraždenie haitského prezidenta Jovenela Moisa v júli 2021 vydal v pondelok záverečnú správu, v ktorej žaluje za atentát okrem iných vdovu po prezidentovi Martine Moisovú, expremiéra Clauda Josepha a bývalého šéfa haitskej štátnej polície Léona Charlesa.

Charles, ktorý teraz slúži ako stály zástupca Haiti pri Organizácii amerických štátov, čelí najzávažnejším obvineniam: z vraždy, pokusu o vraždu, vlastnenia a nezákonného nosenia zbraní, zo sprisahania proti vnútornej bezpečnosti štátu a zo spolčovania so zločincami.

Vdova Moisová a expremiér Joseph sú obvinení zo spolupáchateľstva a spolčovania so zločincami.

(tasr, ap)

  |  

Brazília si predvolala izraelského veľvyslanca v rámci diplomatickej roztržky

Brazília si predvolala izraelského veľvyslanca v rámci diplomatickej roztržky. Reagovala tak na kroky Izraela, ktorý vyhlásil brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu za nežiaducu osobu pre jeho nedávne vyjadrenia, ktorými izraelskú ofenzívu v Pásme Gazy prirovnal k holokaustu.

Brazílske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení tiež uviedlo, že sťahuje svojho veľvyslanca z Izraela na "konzultácie". Izrael si predtým predvolal brazílskeho ambasádora a deklaroval Lulu za nežiaducu osobu v súvislosti s jeho nedeľňajšími vyjadreniami, ktorými izraelskú ofenzívu v Pásme Gazy prirovnal k holokaustu.

"Vzhľadom na závažnosť vyhlásení izraelskej vlády z dnešného rána si minister zahraničných vecí Mauro Vieira... predvolal izraelského veľvyslanca Daniela Zonshina," informoval rezort brazílskej diplomacie.

Diplomatická roztržka sa začala po tom, čo Lula v nedeľu počas summitu Africkej únie vyjadril presvedčenie, že prebiehajúci konflikt v palestínskej enkláve nie je vojnou, ale genocídou, a prirovnal to k tomu, keď "sa (Adolf) Hitler rozhodol zabíjať Židov".

Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac si v reakcii na to predvolal brazílskeho veľvyslanca Frederica Meyera na stretnutie pri pamätníku obetí a hrdinov holokaustu Jad va-šem v Jeruzaleme.

"Pokiaľ svoje výroky neodvolá a neospravedlní sa, je v Izraeli persona non grata," uviedol Kac s odkazom na brazílskeho prezidenta. Lula podľa izraelského premiéra Benjamina Netanjahua prekročil červené čiaru.

(tasr)

  |  

Je nemysliteľné v 21. storočí rezignovať na liečbu a uchýliť sa rovno k vakcínam, hovorí o období covidu vedec Halgaš

Je nemysliteľné v 21. storočí rezignovať na liečbu a hneď sa uchýliť k vakcínam, hovorí o období covidu vedec Ondrej Halgaš.

Včasná liečba mohla podľa neho tiež prirodzene znížiť riziko prípadného dlhého covidu. Na liečbu sme podľa vedca rezignovali, lebo sme namiesto skúsených doktorov z prvej línie všetku moc dali do rúk kariérnych zdravotníckych funkcionárov.

"Tento postup vyhovoval najmä politikom, ktorí sa tak mali na koho vyhovoriť," povedal v rozhovore pre Štandard.

  |  

Opozičná strana chce 2. marca v Moskve organizovať pochod za Navaľného a Nemcova

Ruská opozičná politická strana Občianska iniciatíva chce 2. marca v Moskve organizovať pochod na pamiatku opozičných politikov Alexaja Navaľného a Borisa Nemcova.

Organizátori počítajú s účasťou do 50-tisíc ľudí.

(tasr)

  |  

Ruskí vedci žiadajú ochranu politických väzňov v Rusku

Ruskí vedci naprieč svetom žiadajú ochranu politických väzňov v krajine. Ide o reakciu na smrť opozičného politika Alexeja Navaľného vo väzení.

Signatári listu požadujú nezávislé vyšetrenie Navaľného smrti vo väzenskom tábore IK-3 za polárnym kruhom.

Okrem toho vyzývajú medzinárodné spoločenstvo, aby využilo všetky príležitosti na ochranu ostatných politických väzňov v Rusku, ako aj na podporu opozične zmýšľajúcich Rusov, ktorým v ich vlasti hrozí politické prenasledovanie a potrebujú azyl.

List podpísali mnohí zamestnanci popredných ruských a medzinárodných univerzít a výskumných centier. Zber podpisov pod otvorený list pokračuje.

Rádio RFE/RL na svojom webe dodalo, že v októbri 2023 bolo v Rusku uznaných za politických väzňov viac ako 600 ľudí. Z nich bolo 420 prenasledovaných pre náboženské presvedčenie a 185 pre svoje politické názory. Ide pritom len o tie osoby, ktoré za väzňov svedomia uznali medzinárodné organizácie pre ľudské práva.

(tasr)