Preskočiť na obsah
  |  

Český premiér Fiala rokoval s americkými senátormi o Ukrajine a ochrane demokracie

Český premiér Petr Fiala v utorok s americkými senátormi rokoval o podpore Ukrajiny a ochrane demokracie v regióne Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Oznámil to na sociálnej sieti X predseda výboru amerického Senátu pre zahraničné vzťahy Ben Cardin.

Demokrat Cardin sa Českej republike poďakoval za podporu občianskej spoločnosti a nezávislých médií vrátane pražského centra občianskej spoločnosti (Prague Civil Society Centre) a stanice Rádio Sloboda (RFE/RL).

Fiala v utorok absolvoval rokovania v americkom Kongrese, stretol sa so šéfom Snemovne reprezentantov Mikeom Johnsonom a vystúpil v konzervatívnom think thanku Hudsonov inštitút, kde vysvetľoval podstatu českej iniciatívy na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu.

V pondelok ho v Bielom dome prijal americký prezident Joe Biden. Fiala tiež navštívil centrálu americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA). Pozvanie do Bieleho domu vníma ako dôkaz vynikajúcich česko-amerických vzťahov.

(tasr)

  |  

Bezpečnostná rada OSN bude hlasovať o žiadosti Palestínčanov o plné členstvo

O požiadavke Palestíny o plné členstvo v OSN bude hlasovať vo štvrtok Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN). Pre agentúru AFP to potvrdilo niekoľko nemenovaných zdrojov z prostredia diplomacie.

Palestínčania začiatkom apríla počas izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy opätovne oživili svoju žiadosť o prijatie za člena BR OSN, ktorú po prvý raz podali v roku 2011. Na schválenie žiadosti stačí získanie jednoduchej väčšiny v 15-člennej BR OSN pre prijímanie nových členov. Spojené štáty však ich s ich členstvom opakovane vyjadrili nesúhlas.

Každá žiadosť o členstvo v OSN musí najprv prejsť hlasovaním v Bezpečnostnej rade, kde má právo veta päť krajín – USA, Rusko, Čína, Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Po prípadnom schválení ju musí odobriť aj Valné zhromaždenie OSN.

Palestínčania majú v OSN od roku 2012 štatút pozorovateľa a usilujú sa o získanie plného členstva, čo by znamenalo uznanie palestínskej štátnosti.

(tasr, afp)

  |  

Čínsky minister obrany žiadal počas rokovaní s USA väčšiu dôveru

Čínsky minister obrany žiadal väčšiu dôveru medzi Pekingom a Washingtonom, uviedli v stredu čínski predstavitelia.

"Čína a Spojené štáty by mali považovať mier za to najcennejšie a stabilitu za to najdôležitejšie," povedal čínsky minister obrany Tung Ťün svojmu americkému rezortnému kolegovi LLoydovi Austinovi počas videorozhovoru.

"Vojenská sféra je kľúčom k stabilizácii vývoja vzťahov a prevencii výskytu vážnych kríz," vyhlásil Tung a dodal, že americký prezident Joe Biden a čínsky líder Si Ťin-pching "berú presadzovanie stabilizácie a zlepšovanie bilaterálnych vzťahov veľmi vážne".

Zároveň však Spojené štáty varoval v súvislosti s Taiwanom. Čína tento ostrov považuje za súčasť svojho územia a neuznáva jeho samostatnosť. Tung Ťün zdôraznil, že otázka Taiwanu je absolútnym stredobodom čínskych záujmov. Čína sa podľa ministrových slov nebude nečinne prizerať separatistickým snahám Taiwanu ani ich tichému schvaľovaniu okolím.

 Čínsky minister tiež naliehal na Spojené štáty, aby uznali nárok Číny na Juhočínske more. Čína si nárokuje takmer celé jeho územie a ignoruje požiadavky ostatných krajín, čo v uplynulých mesiacoch spôsobilo nárast napätia v oblasti.

(tasr, afp)

  |  

Čína nám môže pomôcť obnoviť spravodlivý mier, vyhlásil Zelenskyj

 Čína nám môže pomôcť obnoviť spravodlivý mier, vyhlásil v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Kyjeve.

"Čína nám skutočne môže pomôcť obnoviť spravodlivý mier na Ukrajine a stabilitu v medzinárodných vzťahoch," vyhlásil Zelenskyj.

Čína bola, na rozdiel od Ruska, pozvaná na mierový summit vo Švajčiarsku, ktorý sa uskutoční v polovici júna a bude sa na ňom diskutovať o mierovej dohode.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v vo februári naznačil, že v určitom bode diskusií by mohlo byť prítomné aj Rusko. Účasť jeho zástupcov však podmienil stiahnutím všetkých ruských jednotiek z územia Ukrajiny ešte pred začiatkom mierových rozhovorov. Kremeľ túto požiadavku označil za "nerealistickú".

(tasr, dpa)

  |  

Ekvádor z dôvodu sucha distribuuje elektrickú energiu na prídel

Ekvádor začal v utorok elektrickú energiu do najväčších miest krajiny poskytovať na prídel, pretože sucho spojené s klimatickým javom El Niňo spôsobilo vyčerpanie vodných nádrží a zníženie výkonu vodných elektrární. Tie pokrývajú približne 75 percent energetickej spotreby krajiny.

Výpadky v dodávkach elektriny oznámilo v noci na utorok ministerstvo pre energetiku. "Vyzývame Ekvádorčanov, aby počas tohto zlomového týždňa obmedzili svoju spotrebu elektriny," uviedlo ministerstvo vo vyjadrení. Dodalo, že svoje opatrenie prehodnotí v stredu.

Noviny na celom území krajiny v utorok zverejnili rozpisy výpadkov energie v mestách vrátane metropoly Quito, či miest Cuenca a Guayaquil. Výpadky elektriny zasiahli Ekvádor aj v októbri, januári a vo februári.

Hlavné mesto Kolumbie Bogota pred niekoľkými dňami začalo distribuovať vodu na prídel, pretože jej úroveň vo vodných nádržiach dosiahla mimoriadne nízke hladiny. Ekvádor a Kolumbia tento rok zaznamenali pokles v objeme zrážok z dôvodu oteplenia v oblasti južného Tichého oceánu.

(tasr, ap)

  |  

USA plánujú nové sankcie voči Iránu a rovnaký krok očakávajú aj od spojencov

Biely dom uvalí na Irán nové sankcie a od svojich spojencov očakáva obdobné kroky. Uviedol to v noci na stredu v reakcii na víkendový vzdušný útoku Iránu na Izrael

"Spojené štáty v najbližších dňoch uvalia nové sankcie zasahujúce Irán vrátane jeho programu rakiet a dronov," uviedol vo vyhlásení poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Dodal, že opatrenia zasiahnu aj iránske Revolučné gardy a iránske ministerstvo obrany.

"Očakávame, že naši spojenci a partneri nás budú čoskoro nasledovať svojimi vlastnými sankciami," povedal. Tieto nové sankcie a ďalšie opatrenia budú podľa Sullivana naďalej vyvíjať stabilný tlak, ktorý obmedzí a naruší účinnosť a bojaschopnosť iránskej armády.

Rozšírenie sankcií proti Iránu v reakcii na útok Teheránu na Izrael v utorok žiadali aj Nemecko, Francúzsko a niekoľko ďalších členských krajín EÚ. Súhlas s návrhom vyslovil aj šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell.

(tasr, afp)