Preskočiť na obsah
  |  

Boris Johnson údajne povedal, že si „želá byť čierny“, tvrdí novinárka Afua Hirschová v rozhovore s jeho exmanželkou

Boris Johnson údajne povedal, že si „želá byť čierny“, tvrdí novinárka Afua Hirschová v rozhovore s jeho exmanželkou Marinou Wheelerovou. Reportérka, ktorá je pôvodom z Ghany, uviedla, že sa o nej expremiér „vyjadril problematicky“ ešte na večierku v roku 2008.

V článku pre British Vogue Hirschová doplnila, že sa s vtedajším manželským párom stretla „na priateľskom večierku v deň, keď bol Barack Obama zvolený za prezidenta USA“.

„Bola ešte vydatá za Johnsona, ktorý tam bol s ňou, a ktorý mal niekoľko problematických poznámok o mojom vlastnom rasovom dedičstve. Po tom, ako sa dožadoval informácie, ‚odkiaľ som‘, poznamenal, že ‚by si želal byť čierny‘,“ napísala Hirschová.

Wheelerová naznačila, že takéto spomienky na exmanžela pravdepodobne „zablokovala“.

Hirschová už predtým vo svojej práci pre denník Guardian či televíziu Sky obvinila Johnsona z „rasistických výrokov“ a tvrdila, že jeho „nemotorná hlúposť“ je súčasťou jeho „volebnej značky“.

(telegraph)

  |  

Rusko zintenzívnilo útoky a informačné operácie proti Ukrajincom v Charkove, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny

Rusko zintenzívnilo útoky a informačné operácie proti Ukrajincom v Charkove, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Neokonzervatívny think tank to považuje za snahu Moskvy presvedčiť obyvateľov, aby z mesta utiekli.

Rusi podľa ISW využívajú situáciu obmedzených kapacít ukrajinskej protivzdušnej obrany a zvýšené napätie v dôsledku očakávania vojenskej pomoci z USA.

„Kremeľskí propagandisti tiež ťažia z obáv z hroziacej ruskej ofenzívy na Charkov a vykonávajú koordinovanú informačnú operáciu s cieľom vyvolať paniku medzi Ukrajincami,“ uvádza inštitút.

Analytici odhadujú, že pravdepodobnosť úspešnej ruskej pozemnej ofenzívy je veľmi nízka, ak by Ukrajina rýchlo získala pomoc zo Spojených štátov.

(isw, ukrajinska pravda, sita)

  |  

Na území okresu Kysucké Nové Mesto vyhlásili mimoriadnu situáciu pre výskyt medveďov

Na území okresu Kysucké Nové Mesto vyhlásili mimoriadnu situáciu pre výskyt medveďov. Rozhodol o tom krízový štáb, ktorý zvolali pre nedeľňajší útok medvedice na 34-ročného muža v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Vyplýva to z oznámenia, ktoré zverejnila obec Povina.

Mimoriadnu situáciu vyhlásil Okresný úrad Kysucké Nové Mesto ešte v pondelok popoludní. "V dôsledku enormne vysokého počtu medveďov, zmien ich správania a straty plachosti pred ľuďmi vzniklo vysoké riziko ohrozenia zdravia a ľudských životov," zdôvodnil Úrad v oznámení.

Ďalej uviedol, že k vyhláseniu mimoriadnej situácie pristúpili z dôvodu zvýšeného rizika možného výskytu synantropných jedincov v extraviláne a intraviláne Kysuckého Nového Mesta a obcí v ich bezprostrednom okolí.

Z dokumentu vyplýva, že na ohrozenom území vykonajú záchranné práce zásahové tímy pre medveďa hnedého a poľovnícke združenia. Zintenzívnia aj činnosť hliadok štátnej i mestskej polície v obytných zónach.

Od 15. marca 2024 išlo už o 11. útok medveďa na človeka v tomto roku. Celkovo je po útokoch medveďa zranených 11 ľudí. Štátni ochranári preto upozornili turistov, aby v územiach s výskytom medveďa hnedého zvýšili opatrnosť.

(tasr)

  |  

Vládny splnomocnenec Peter Kotlár sa chce vážne zaoberať aj konšpiračnou teóriou o chemtrails

Vládny splnomocnenec Peter Kotlár sa chce vážne zaoberať aj konšpiračnou teóriou o chemtrails. Hovorí o zaujímavých letových dráhach v čase pandémie.

„Tí, ktorí sa pýtajú na chemtrails, tak, samozrejme, venujeme sa aj veľmi zaujímavým letovým dráham v čase celoplošného testovania aj iných momentov v posledných rokoch,“ vyhlásil vládny splnomocnenec pre prešetrovanie pandémie Peter Kotlár.

„Aj keď toto vyzerá ako totálne paranoidná úloha, tak začínajú sa ozývať čoraz vysokopostavenejšie hlasy, aby sme si overili, ako to v skutočnosti je, že či sa náhodou tá záťaž v podzemných vodách aj umelo nevytvárala prostredníctvom posypu,“ dodal.

Tvrdenia o chemtrails, teda vypúšťanie chemikálií predovšetkým komerčnými lietadlami, sú všeobecne vyvrátené ako nepravdivé. Ide o kondenzačné stopy z lietadiel. Tejto teórii podľa prieskumu verí 30 percent Slovákov.

Kotlár tiež naznačil, že jedna z covid vakcín mohla byť placebo. „Nemôžem povedať, čo sa zistilo, je to neoficiálny výsledok, ale na základe neho môžem vyrieknuť vážne podozrenie, že fľaštičky s označením takým a takým sú placebo,“ vyhlásil.

(aktuality)

  |  

Blanár: Slovensko dostane za vojenskú pomoc, ktorú poskytli bývalé vlády Ukrajine, menej peňazí ako sa predpokladalo

Slovensko dostane za vojenskú pomoc, ktorú poskytli bývalé vlády Ukrajine, menej peňazí ako sa predpokladalo. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár po pondelkovom zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci v Luxemburgu.

V rámci refundácie by sme mali dostať 215 miliónov eur, čo je o 8,5 percenta menej, ako bolo na začiatku avizované. Ôsma tranža z Európskeho mierového nástroja vo výške 500 miliónov eur, z ktorej majú byť peniaze vyplatené, je stále zablokovaná, o čom šéf slovenskej diplomacie v pondelok rokoval aj s Petrom Szijjártóm, ministrom zahraničných vecí Maďarska, ktoré tranžu zablokovalo.

„Tieto financie by nám významne pomohli pri obnove zásob našich ozbrojených síl, osobne som preto v tejto veci požiadal ministra Szijjárta, ak to bude možné, aby k celej záležitosti pristupovali maximálne ústretovo,“ uviedol Blanár.

(sita)

  |  

Zo šetrenia na úrovni pol percenta HDP, ktoré vláda deklarovala, sa rýchlo stáva opak

Zo šetrenia na úrovni pol percenta HDP, ktoré vláda deklarovala, sa rýchlo stáva opak. Dôvod je prostý, lanský deficit nebol taký vysoký, ako vláda počítala.

V pondelok publikoval Štatistický úrad SR nové aktualizované údaje o stave slovenských verejných financií. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami bol v uplynulom roku mimoriadne vysoký, keď prekročil šesť miliárd eur, čo je takmer 4,9 percenta slovenského ročného hrubého domáceho produktu (HDP).

Hoci to na prvý pohľad nevyzerá ako dobrá správa, očakávalo sa, že výsledok bude ešte horší. Rozpočet na rok 2023 totiž rátal s ešte vyšším schodkom na úrovni 6,4 percenta HDP.

Viac o téme píše Samuel Kolesár: