Preskočiť na obsah
  |  

Gruzínsky parlament začal tretie a posledné čítanie návrhu zákona o zahraničnom vplyve

Gruzínsky parlament začal tretie a posledné čítanie návrhu zákona o zahraničnom vplyve na pozadí pokračujúcich protestov.

Návrh vyzýva médiá a nekomerčné organizácie, aby sa zaregistrovali ako subjekty „realizujúce záujmy cudzej moci“, ak dostávajú viac ako 20 percent  svojho rozpočtu zo zahraničia.

V ranných hodinách sa veľký dav demonštrantov zišiel pred budovou parlamentu, aby protestoval proti navrhovanej legislatíve. Ľudia prišili napriek vysokej policajnej prítomnosti vrátane poriadkovej polície.

(ap, sita)

  |  

Členské krajiny EÚ definitívne schválili migračný pakt

Ministri členských krajín Európskej únie (Rada EÚ) v utorok v Bruseli definitívne schválili nový pakt o migrácii a azyle, čiže masívne prepracovanie doterajších migračných a azylových zákonov eurobloku.

Schválený pakt pozostáva z desiatich právnych predpisov, ktoré podporuje veľká väčšina členských štátov EÚ.

Slovensko pred utorňajším hlasovaním naznačovalo, že pri dvoch predpisoch bude hlasovať proti a pri ôsmich sa hlasovania zdrží. Aj Česko sa zdržalo. V niektorých bodoch sa zdržalo aj Rakúsko.

Podobnú pozíciu hlásili aj Maďarsko a Poľsko, ktoré však podľa tlačovej agentúry DPA hlasovali proti celému balíku. Proti jednotlivým častiam paktu boli aj Rakúsko a Slovinsko.

Ako to bude vyzerať

Štát, na území ktorého sa ľudia vylodia, preverí ich totožnosť na hranici alebo v jej blízkosti. Informácie sa budú ukladať do novej rozsiahlej databázy Eurodac.

Táto kontrola by mala určiť, či osoba môže predstavovať zdravotné alebo bezpečnostné riziko a aké sú jej šance na povolenie na pobyt. Vo všeobecnosti majú nárok na azyl ľudia, ktorí utekajú pred konfliktom, prenasledovaním alebo násilím.

Tým, ktorí hľadajú prácu, vstup pravdepodobne zamietnu.

Kontrola je povinná a nemala by trvať dlhšie ako sedem dní. Mala by viesť k jednej z dvoch možností: k žiadosti o medzinárodnú ochranu, ako je azyl, alebo k deportácii do domovskej krajiny.

V záujme urýchlenia sa predpokladá, že príkaz na vyhostenie sa vydá automaticky po zamietnutí žiadosti o azyl. Na ukončenie tohto procesu sa predpokladá nová 12-týždňová lehota. Počas celého obdobia môžu úrady migrantov zadržiavať.

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) by pomáhala organizovať spoločné deportačné lety. V súčasnosti je deportovaná menej ako jedna tretina osôb, ktorým vydali príkaz na opustenie krajiny. Často je to spôsobené nedostatočnou spoluprácou zo strany domovských krajín.

Povinná solidarita

Nový systém by mal byť povinne solidárnejší v oblasti zvládania návalu migrantov.

Preťaženým krajinám pomôžu tie zvyšné tým, že prijmú časť migrantov alebo poskytnú finančnú či materiálnu podporu.

Pre Slovensko to znamená, že budeme musieť buď prijať 285 migrantov ročne, alebo poskytnúť finančnú náhradu vo výške 5,7 milióna eur. 

Agentúra AP uvádza, že mainstreamové politické strany považovali hlasovanie o pakte za nevyhnutný krok v boji proti vzostupu "radikálnej pravice". Poskytnuté riešenie migračnej krízy má antisystémové strany oslabiť v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.

Členské štáty budú mať dva roky na to, aby zaviedli nové predpisy do svojho vnútroštátneho práva. Rozsiahly reformný balík vstúpi do platnosti až v roku 2026.

Kamenický bol proti

Minister financií SR Ladislav Kamenický spresnil, že Slovensko počas hlasovania kvalifikovanou väčšinou hlasovalo proti dvom návrhom desaťbodového reformného balíka – proti platbe 20-tisíc eur za každého neprijatého migranta a proti dodržiavaniu niektorých azylových povinností. Pri ôsmich menej zásadných návrhoch sme sa zdržali hlasovania.

"Neodsúhlasili sme najmä také veci, že ak odmietneme prevziať migrantov, tak musíme zaplatiť 20-tisíc eur. Z pohľadu Slovenska je dnes situácia ešte dobrá. Pri počte okolo 30-tisíc migrantov určených na prerozdelenie dopad na Slovensko by bol okolo šesť miliónov eur, ale pri masovej migrácii by šlo o desiatky miliónov," vysvetlil.

Za najväčší problém pre Slovensko považuje, že v novom pakte nie je zmienka o finančnom strope na takéto platby.

Kamenický upozornil, že Slovensko bude musieť výsledok hlasovania rešpektovať, aj keď s ním nesúhlasí, a dodal, že toto by malo byť aj témou eurovolieb, aby pri hlasovaní v štruktúrach EÚ nezaniklo právo veta a menšie krajiny si udržali možnosť blokovať niektoré návrhy, najmä v oblasti rozpočtovej a daňovej politiky alebo pri migrácii.

Pripomenul, že premiér SR Robert Fico chce témy spojené s migráciou a azylom aj naďalej otvárať na úrovni lídrov členských krajín. Podľa jeho slov by väčšiu úlohu mohli zohrať práve krajiny V4, ktoré majú na migráciu veľmi podobné názory a ku ktorým sa vie v určitých bodoch pridať aj Rakúsko.

(tasr, est)

  |  

Rezort školstva zvýši finančné prostriedky určené na pomoc a podporu deťom a žiakom

Rezort školstva v školskom roku 2024/2025 zvýši finančné prostriedky určené na pomoc a podporu deťom a žiakom. Po novom sa však pomoc a podpora bude poskytovať z väčšej časti z prostriedkov štátneho rozpočtu. Zvýšený bude aj počet úväzkov pre podporné profesie.

"Rozšírené a zvýšené financovanie podporných opatrení pomôže školám zvládať náročné situácie pri vytváraní podmienok na vzdelávanie detí so špeciálnymi potrebami a v zlepšovaní duševného zdravia," poznamenal minister školstva Tomáš Drucker (Hlas).

Tieto opatrenia majú prispievať k rozvoju jednotlivca a vytváraniu prostredia, v ktorom sa každé dieťa cíti akceptované, vítané a podporené.

Pomoc bola doteraz financovaná primárne z európskych zdrojov. S prechodom na štátny rozpočet sa má zvýšiť aj počet úväzkov podporných profesií.

Ako priblížili z rezortu, v školskom roku 2023/2024 pôsobilo v školách na Slovensku 7 498 pedagogických asistentov, 1 357 členov školského podporného tímu a 335 pomocných vychovávateľov, respektíve rodičovských asistentov.

Od školského roku 2024/2025 bude podľa nich v školách na Slovensku pôsobiť 9 498 pedagogických asistentov, 2 892 členov školského podporného tímu a 1 008 nepedagogických zamestnancov zabezpečujúcich sebaobslužné úkony.

"Zmeny vo financovaní si vyžadujú nové spôsoby prideľovania pracovných úväzkov pre pedagogických asistentov. Väčšina pracovných úväzkov bude už financovaná zo štátneho rozpočtu, s minimálnym pokrytím 70 percent počtu úväzkov financovaných z európskych zdrojov v predchádzajúcom školskom roku," uviedli z ministerstva.

(tasr)

  |  

Polícia hľadá svedkov nehody v Sliači. Vodič pri cúvaní zranil dôchodcu

SLIAČ – Polícia hľadá svedkov dopravnej nehody, ku ktorej došlo v pondelok (13. 5.) v kúpeľnom meste Sliač.

Doposiaľ neznámy vodič pri cúvaní zranil 88-ročného muža. Na sociálnej sieti o tom informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici.

K nehode podľa polície došlo na chodníku vedúcom súbežne s cestou pri budove materskej školy. Neznámy vodič na bližšie nezistenom vozidle pri cúvaní zadnou časťou auta zachytil muža. „Zraneného zaviezol do miesta jeho trvalého bydliska a následne odišiel na neznáme miesto," uviedla polícia.

Polícia žiada svedkov nehody a ľudí, ktorí poznajú totožnosť vodiča o pomoc. Informácie je možné oznámiť na čísle 158 alebo na okresnom dopravnom inšpektoráte vo Zvolene.

(tasr)

  |  

Ministri členských štátov EÚ definitívne schválili Pakt o migrácii

Ministri členských štátov EÚ definitívne schválili Pakt o migrácii. Súbor schválených pravidiel pozostáva z desiatich právnych predpisov, ktoré podporuje väčšina Rady EÚ.

Slovensko pred utorňajším hlasovaním naznačovalo, že pri dvoch predpisoch bude hlasovať proti a pri ôsmich sa hlasovania zdrží.

Podobnú pozíciu hlásili aj Maďarsko a Poľsko, ktoré však podľa tlačovej agentúry DPA hlasovali proti celému balíku. Proti jednotlivým častiam paktu boli aj Rakúsko a Slovinsko.

Členské štáty budú mať dva roky na to, aby zaviedli nové predpisy do svojho vnútroštátneho práva.

(tasr, dpa)

  |  

Pri závale v uhoľnej bani v Poľsku zahynuli dvaja baníci, ďalší je nezvestný

Pri závale v uhoľnej bani Myslowice-Wesola na juhu Poľska zahynuli dvaja baníci, ďalší ostáva nezvestný. Okrem nich sa 12 pracovníkov zranilo, informovali tamojšie banské úrady.

K závalu došlo v utorok skoro ráno približne 870 metrov pod zemou. V tom čase tam pracovalo 15 baníkov. Podľa predstaviteľa spoločnosti, ktorá baňu prevádzkuje, hospitalizovali deväť pracovníkov.

Na mieste zasahovalo šesť záchranárskych tímov. Incident sa stal v oblasti obzvlášť vystavenej závalom alebo výbuchom metánu, ktorý je prítomný v hornine v mnohých poľských uhoľných baniach.

(tasr, ap, reuters)