Preskočiť na obsah
  |  

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude mať nového člena dozornej rady, bude ním profesor Štefan Durdík

Profesor Štefan Durdík bude novým členom dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V stredu návrh na jeho zvolenie schválila vláda, jej návrh ešte musí odobriť parlament.

Dozorná rada má päť členov, sú nimi predseda, podpredseda a traja členovia. Dôvodom zmeny je uplynutie päťročného funkčného obdobia Jurajovi Váňovi k 24. júnu a k tomuto dňu mu končí aj výkon uvedenej funkcie v dozornej rade.

Štefan Durdík pôsobí od roku 2007 ako prednosta Kliniky onkologickej chirurgie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. V roku 2014 získal profesúru v odbore Chirurgia. Je zároveň hlavným odborníkom pre chirurgiu, menovaný Ministerstvom zdravotníctva SR a od júna 2023 členom predstavenstva Slovenskej chirurgickej spoločnosti.

Od roku 2007 je zároveň konzultant Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a od roku 2002 súdny znalec v obore chirurgia. Zastáva mnohé ďalšie pozície, pôsobí na vysokých školách a má za sebou bohatú publikačnú činnosť.

Vláda zároveň rozhodla o novom členovi Správnej rady ÚDZS, stal sa ním Róbert Illéš. Do funkcie bude vymenovaný 23. mája tohto roka. Nebude nikoho nahrádzať, keďže miesto člena správnej rady bolo dlhodobo neobsadené.

Od roku 2020 pôsobí Róbert Illéš ako prednosta na Neurochirurgickej klinike SZU v Nemocnici sv. Michala, zároveň je prezidentom Slovenskej neurochirurgickej spoločnosti od roku 2017. Je tiež konzultantom ÚDZS v odbore neurochirurgia. Od tohto roka je tiež členom dozornej rady Univerzitnej nemocnice sv. Michala v Bratislave. Pôsobí v mnohých renomovaných slovenskej a zahraničných zdravotných organizáciách a má za sebou bohatú publikačnú činnosť.

(sita)

  |  

Slovensko sa pripojí k Dohodám Artemis týkajúcich sa vesmírneho prieskumu

Slovensko sa pripojí k Dohodám Artemis týkajúcich sa vesmírneho prieskumu. Ide o politickú iniciatívu Spojených štátov, ku ktorej sa pridalo zatiaľ 39 ďalších štátov sveta. Vláda vzala zámer na vedomie a splnomocnila na podpis dokumentov ministra školstva Tomáša Druckera.

"Princípy dohôd sa snažia reflektovať podmienky 21. storočia, existenciu komerčných aktérov vo vesmírnej oblasti a technologický progres. Pre Slovenskú republiku dohody predstavujú platformu
na prehlbovanie spolupráce v oblasti vesmírneho výskumu, vývoja a priemyslu s USA, ako aj ďalšími zapojenými krajinami," priblížil predkladateľ.

Autormi dohôd sú Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov amerických a americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Definujú ich ako súbor princípov a akýsi kódex zodpovedného mierového prieskumu Mesiaca, Marsu a ďalších vesmírnych telies v rámci nimi pripravovaného vesmírneho programu Artemis z roku 2019, ktorého cieľom je pristáť na Mesiaci do roku 2025 a do konca desaťročia vytvoriť udržateľnú prítomnosť na Mesiaci s potenciálom vesmírnej misie aj na Mars.

Na programe pod vedením NASA participujú aj ďalšie vesmírne agentúry členských štátov Európskej únie, Kanady a Japonska, ako aj mnohé súkromné spoločnosti. Na programe Artemis sa zúčastňuje aj Európska vesmírna agentúra, ktorej pridruženým členom je aj Slovenská republika.

Dohody podpíše minister školstva na svojej zahraničnej pracovnej ceste do USA.

(tasr)

  |  

Rekonštrukcia kúpaliska v Tornali je dokončená. Po rokoch sa čoskoro otvorí

TORNAĽA - V Tornali v okrese Revúca sú už dokončené stavebné práce v rámci rekonštrukcie plážového kúpaliska Morské oko. Areál, ktorý je pre verejnosť zatvorený od roku 2019, v minulosti počas sezóny navštívilo aj 40-tisíc ľudí.

Samospráva chce kúpalisko opätovne sprístupniť koncom júna. Pre TASR to uviedla primátorka Tornale Erika Győrfiová.

Obnova plážového kúpaliska v Tornali zahŕňala rekonštrukciu prírodného bazéna, obloženie steny lomovým kameňom a obnovu chodníka okolo celého bazéna. Stavebné práce v rámci projektu sú už ukončené, aktuálne sa pracuje na úprave okolia bazéna a celého areálu, ktorého rozloha je približne 8,5 hektára.

"S napúšťaním bazéna by sa malo začať okolo 20. mája. Očakávame, že to bude trvať približne šesť týždňov. Bazén bol bez vody šesť rokov, preto očakávame, že to bude trvať tento rok dlhšie," skonštatovala Győrfiová.

Samospráva v súčasnosti pre plážové kúpalisko hľadá aj sezónnych pracovníkov, potrebovať bude 12 plavčíkov, ale tiež zdravotníkov, pokladníčky, informátorov či upratovačky.

Mesto by chcelo obnovené kúpalisko sprístupniť pre verejnosť posledný júnový víkend. Podľa primátorky navštevovalov minulosti plážové kúpalisko v Tornali veľké množstvo návštevníkov, v rokoch 2012 a 2013 viac ako 40 000 ľudí za sezónu. "Posledný rok pred zatvorením to už nebolo ani 7000 návštevníkov," dodala Győrfiová.

Prvú etapu obnovy kúpaliska za vyše 300 000 eur financuje mesto Tornaľa z vlastného rozpočtu a regionálneho príspevku pre najmenej rozvinuté okresy. V závislosti od finančných možností by samospráva chcela v budúcnosti pokračovať aj ďalšími prácami. Uvažuje tiež o možnosti obnovenia kempingového areálu, ktorý sa nachádza pred kúpaliskom.

"V kempingu sme nateraz len vyrúbali topole na základe dendrologického posudku, pretože boli už život ohrozujúce. Pri každej väčšej búrke bolo vyvrátených niekoľko stromov. Až budúcnosť ukáže, akým smerom sa vieme pohnúť, ale určite bude potrebné zabezpečiť pre návštevníkov aj možnosť kempovania," uviedla primátorka.

(tasr)

  |  

Foto: Najlepších z krajských hasičov slávnostne ocenili

BRATISLAVA – V utorok 21. mája sa pri príležitosti osláv sviatku sv. Floriána – patróna hasičov, uskutočnilo v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca slávnostné oceňovanie príslušníkov Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Bratislave.

Ako informuje HaZZ - Bratislavský kraj na sociálnej sieti, podujatie sa začalo príhovormi primátora hlavného mesta Matúša Valla, prezidenta HaZZ Adriána Mifkoviča a riaditeľa KR HaZZ v Bratislave Dušana Timka.

„Všetci traja zhodne ocenili profesionalitu, zodpovednosť a obetavosť príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, vďaka čomu sa nielen obyvatelia Bratislavského kraja, ale, ako dodal primátor hlavného mesta, aj jeho návštevníci cítia bezpečnejšie," informovali hasiči.

Podľa riaditeľa krajských hasičov Dušana Timka medzi najvýraznejšie udalosti minulého roka patrili tragická nehoda maďarského autobusu s viac ako 50 cestujúcimi na diaľnici D2, požiar výrobnej haly v obci Rovinka či rozsiahly požiar poľa v katastrálnom území obce Most pri Bratislave.

Hasiči z Bratislavského kraja boli tiež medzi príslušníkmi, ktorých vlani nasadili pri hasení požiarov v Grécku či odstraňovaní následkov povodní v Taliansku.

Štrnásť ocenených hasičiek a hasičov si prevzalo medaily III. stupňa za dlhodobé a príkladné plnenie služobných povinností a za svedomitú a obetavú prácu v HaZZ.

Súčasťou podujatia bolo aj mimoriadne povyšovanie príslušníkov. Do hodnosti plukovník povýšili vedúcu vnútorného oddelenia Krajského riaditeľstva HaZZ v Bratislave Evu Gajdošovú, do hodnosti podplukovník veliteľa družstva z hasičskej stanice na Ulici O. Štefanka v Bratislave Igora Dritomského.

Velitelia hasičských staníc na Hálkovej ulici a Ulici O. Štefanka Lukáš Vyšváder a Jozef Húšek boli povýšení do hodnosti major.

Po samotnom akte oceňovania sa hosťom a oceneným prihovoril aj biskup a ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky František Rábek, ktorý okrem iného uviedol, že od smrti svätého Floriána, patróna hasičov, tento rok uplynulo presne 1 720 rokov, no jeho odkaz medzi hasičmi naďalej pretrváva.

O kultúrnu vložku sa postarali žiaci a pedagógovia zo Základnej umeleckej školy Miloša Ruppeldta v Bratislave, ktorých vystúpenia umocnili slávnostný charakter podujatia.

(HaZZ - Bratislavský kraj/Facebook, mas)

  |  

Česko bude musieť implementovať stratégiu na ochranu a podporu menšinových jazykov

Česko bude musieť implementovať stratégiu na ochranu a podporu menšinových jazykov. Prahu k tomuto kroku vyzval výbor expertov Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy (RE) s tým, že ide o nemčinu, moravskú chorvátčinu, poľštinu, rómčinu a slovenčinu.

Výbor RE v správe víta rozhodnutie českých orgánov rozšíriť svoje záväzky vyplývajúce z charty a týkajúce sa nemčiny v okresoch Cheb, Karlovy Vary, Sokolov, Liberec, Ústí nad Labem, Český Krumlov, Opava a Svitavy, ktoré výrazne zvýšia ponuku vzdelávania a používania médií v nemeckom jazyku a podporia využívanie nemčiny v komunikácii občanov s verejnou správou.

Predškolské, základné a stredoškolské vzdelávanie v regionálnych a menšinových jazykoch bolo doteraz v Česku dostupné len v poľštine. Nemčina sa vyučuje ako cudzí jazyk a moravská chorvátčina, rómčina a slovenčina sa v bežnom vzdelávaní nevyučujú.

Pokiaľ ide o justičné orgány, výbor expertov zastáva názor, že legislatíva by sa mala zmeniť a doplniť, aby umožnila používanie regionálnych a menšinových jazykov aj na súdoch.

V niekoľkých obciach bolo nainštalované dvojjazyčné topografické značenie v češtine a poľštine, ale výbor expertov zastáva názor, že desaťpercentná populačná hranica na prijatie tohto opatrenia bráni zavedeniu dvojjazyčných miestnych názvov v ďalších obciach a vytvára neistotu, či sa značenie udrží, ak napríklad miestny podiel poľskej menšiny klesne pod hranicu desiatich percent.

Správa odporúča predĺžiť trvanie programu verejnoprávnej televízie v poľštine a vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti neexistujú televízne programy v nemčine, slovenčine, rómčine alebo moravskej chorvátčine.

Verejnoprávne rozhlasové vysielanie v nemčine a slovenčine experti RE považujú za príliš obmedzené na to, aby prispelo k propagácii týchto jazykov a v prípade moravskej chorvátčiny ani neexistuje.

(tasr)

  |  

Obnažený muž vo Švajčiarsku fyzicky napádal okoloidúcich

Obnažený muž vo Švajčiarsku fyzicky napádal okoloidúcich, na následky ním spôsobených zranení zomrela bežkyňa. Polícia informovala, že na mieste zadržala 19-ročného Švajčiara, ktorý je z útoku podozrivý. Ženu sa na mieste nepodarilo oživiť.

„V utorok večer napadol muž v Mannedorfe ženu a smrteľne ju zranil,“ uviedla kantonálna polícia v Zürichu. Okoloidúci krátko pred 20.00 SELČ hlásili muža v miestnom parku Alma, ktorý pobehoval nahý, kričal a fyzicky napádal ľudí.

„Napriek okamžitej resuscitácii žena na následky vážnych zranení zomrela,“ dodala polícia.

V súčasnosti prebieha vyšetrovanie s cieľom zistiť identitu obete aj pozadie útoku vrátane toho, či sa páchateľ a obeť navzájom poznali.

(afp, tasr)