Preskočiť na obsah
  |  

Bystričania získali prestížne ceny. Do mestskej kroniky pribudlo 10 mien

BANSKÁ BYSTRICA - Deväť jednotlivcov a jeden kolektív, ktorí robia dobré meno mestu Banská Bystrica nielen doma, ale aj v zahraničí, si prevzalo ocenenie.

V Cikkerovej sieni historickej radnice udeľovali na slávnostnom podujatí Cenu mesta, Cenu primátora a Čestné občianstvo za rok 2023. TASR o tom informoval Miroslav Strelec z kancelárie primátora.

Cenu mesta za rozvoj v odbore neurológia a za celoživotný prínos v starostlivosti o pacientov s epilepsiou si prevzal prezident Slovenskej ligy proti epilepsii Vladimír Donáth, ktorý je zároveň držiteľom striebornej a zlatej medaily J. E. Purkyně za zásluhy o Slovenskú lekársku spoločnosť.

Lekár, pedagóg a priekopník liečby nelátkových závislostí na Slovensku Ludvik Nábělek si Cenu mesta odniesol za zásluhy o rozvoj lekárskeho odboru psychiatria a za šírenie povedomia o národnooslobodzovacom boji v SNP.

Treťou laureátkou Ceny mesta je múzejníčka, literárna historička a publicistka Soňa Šváčová, ktorá ju získala za významný podiel na úspešnej činnosti, propagácii a zveľaďovaní Literárneho a hudobného múzea Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici.

Pri príležitosti 30. výročia vzniku Cenu mesta dostala aj spoločnosť twd SK. za zodpovednú podnikateľskú činnosť.

Zora Bittarová si prevzala Cenu primátora za kultúrno-spoločenskú činnosť v prospech mesta. Za celoživotné pôsobenie v oblasti lekárstva a významný podiel na vzniku a rozvoji detskej chirurgie v meste pod Urpínom si ocenenie odniesol aj lekár Jozef Kočajda.

Za mimoriadny prínos v oblasti športu a úspešné organizovanie podujatia Banskobystrická latka putovala Cena primátora i do rúk bývalého reprezentanta v skoku do výšky a atléta Armádneho strediska vrcholového športu Dukla Banská Bystrica Ľubomíra Roška.

Rovnaké ocenenie dostal aj prednosta internej kliniky Rooseveltovej nemocnice Ľubomír Skladaný za významný podiel pri vzniku a rozvoji transplantačného centra v Banskej Bystrici, ktoré zabezpečuje starostlivosť o pacientov pred a po transplantácii pečene.

Čestné občianstvo udelili in memoriam za kultúrno-spoločenský prínos a celoživotné dielo v oblasti hudby Jánovi Egrymu, ďalším laureátom sa stal Ján Fekete, ktorý má významný podiel na verejnom vystúpení banskobystrických študentov v roku 1968 za akademickú slobodu.

"Každoročným udeľovaním ocenení výnimočným ženám a mužom po troške splácame dlh, upriamujeme pozornosť a potvrdzujeme to, čo každý z nás tuší, že bohatstvo Banskej Bystrice je ukryté v ľuďoch, ktorí tu žili a žijú. Do kroniky mesta pribudlo desať vzácnych mien.

Za každým z nich je jedinečný ľudský príbeh plný práce, odriekania, sĺz, úspechu, šťastia a najmä inšpirácie, ktorá tu zostane pre nás ostatných," zdôraznil počas oceňovania primátor Ján Nosko.

(tasr)

  |  

Terchovská legenda v modernom šate: Jánošík rozdáva peniaze svojim sledovateľom

ŽILINA – Už ste počuli o takzvanom Cash Catch? Ide o nový spôsob zábavy v podobe hľadania peňazí ukrytých na rôznych verejných miestach. Do Žiliny prišiel tento trend v podobe terchovského hrdinu Juraja Jánošíka, ktorý bohatým bral a chudobným dával.

Avšak „Žilinský Jánošik" nerozdáva peniaze chudobným, ale svojim verným sledovateľom na Instagrame. Profil zilinsky_janosik aj napriek tomu, že vznikol len pred pár týždňami, má už teraz na svojom konte takmer 1 500 fanúšikov.

V čom spočíva princíp hry?

Aby človek získal poklad, ktorý skryl „Žilinský Jánošik", je potrebné pravidelne sledovať všetky príspevky, ktoré zdieľa so svetom na svojom profile. Práve vo videách je nápoveda, kde sú peniaze schované. Pozorní sledovatelia si mohli takýmto spôsobom „uloviť" už niekoľko 20-eurových bankoviek. Peniaze schoval napríklad v škáre pod múrikom na Ulici 1. mája, v Sade SNP či pri mestskej plavárni.

„Nájdi - Odfoť - Pošli," týmito slovami vyzýva pátračov po poklade, aby zdieľali svoju výhru fotkou alebo videom, vďaka čomu sa stáva peňažná schovávačka uveriteľnou. Dôvod, prečo Cash Catch vznikol zatiaľ nie je známy. Avšak na svojom profile „Jánošík" informuje, že ak ho bude sledovať minimálne 5-tisíc ľudí, bude sa hrať až o 1 000 eur.

Kto bol Juraj Jánošík?

Jeho obraz v historických prameňoch a krásnej literatúre sa líši. Keď v rokoch 1703 až 1711 prebiehalo v Uhorsku posledné protihabsburské stavovské povstanie, Jánošík sa pridal do povstaleckého vojska Františka II. Rákociho.

Po potlačení povstania slúžil ako habsburský vojak a vyslobodil z väzenia Tomáša Uhorčíka, do ktorého zbojníckej družiny sa aj pridal. Jánošík Uhorčíka neraz zastupoval na poste kapitána, a po dvoch rokoch zbojníčenia bol popravený za lúpeže a vraždu farára (ku ktorej sa ani počas tortúry nepriznal).

V románe Jána Hrušovského to bol zbojník a národný hrdina, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Žil pre svoj národ a to sa mu stalo osudným. Ako to poznáme z histórie, aj Juraj mal svojho „Judáša", kamaráta, ktorý ho zradil. 17. marca 1713 ho v Liptovskom Mikuláši obesili na hák – posol s kráľovskou milosťou to nestihol. Dnes je Juraj Jánošík symbolom Terchovej, kde stojí aj jeho socha.

(Zdroj: IG zilinsky_janosik)

  |  

Medzi Bratislavou - Nové Mesto a Sencom nebudú premávať vlaky

BRATISLAVA/SENEC – Na železnici v úseku Bratislava Nové Mesto - Senec sa pripravte od 28. do 31. mája na obmedzenia. Vlaky tadiaľ premávať nebudú.

Ako informoval Bratislavský samosprávny kraj (BSK) na sociálnej sieti, obmedzenia nastanú v dôsledku výstavby diaľnice D1 a pre stavebné práce na tomto úseku, ktoré si vyžiadajú úplné odstavenie vlakového spojenia.

„Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a zníženie komfortu pri cestovaní. Odporúčame plánovať cesty s dostatočným predstihom a zvážiť alternatívne možnosti dopravy. Ďakujeme za pochopenie a spoluprácu v tomto prechodnom období," dodal kraj.

(bsk, mas)

  |  

Azerbajdžan prevzal kontrolu nad územím štyroch dedín odstúpených Arménskom

Azerbajdžanská pohraničná služba prevzala kontrolu nad územím štyroch dedín v okrese Gazach na hraniciach s Arménskom. Arménsko v apríli avizovalo, že Azerbajdžanu vráti tieto neobývané dediny v pohraničí. Obe strany označili tento krok za míľnik na ceste k mierovej dohode medzi Jerevanom a Baku.

Toto rozhodnutie arménskeho premiéra Nikola Pašinjana však v Arménsku vyvolalo pouličné protesty.

V polovici apríla Arménsko a Azerbajdžan uzavreli dohody o delimitácii hraníc, podľa ktorých by v prvej fáze mala časť územia arménskej oblasti Tavuš pripadnúť Azerbajdžanu. Jerevan sa tak musel v prospech Baku vzdať štyroch štyroch pohraničných dedín, ktoré Arménsko zabralo ešte v 90. rokoch 20. storočia.

Premiér Pašinjan vtedy v súvislosti s dohodami objasnil, že "prvýkrát od získania nezávislosti (od Sovietskeho zväzu v roku 1991) má naša republika oficiálne vymedzenú hranicu". Podľa neho sa takto posilní bezpečnosť a stabilita Arménska.

Územie, s ktorého odstúpením Arménsko súhlasilo, má pritom pre túto vnútrozemskú krajinu strategický význam, lebo ním prechádzajú úseky dôležitej diaľnice do Gruzínska.

(tasr, tass, afp)

  |  

Útok v Crocus City Hall organizovala odnož Islamského štátu, ale podiel má i Ukrajina, tvrdí ruská FSB

Medzi teroristickým útokom v Crocus City Hall pri Moskve a ukrajinskou vojenskou rozviedkou je priama súvislosť, tvrdí riaditeľ ruskej Federálnej bezpečnostnej služby Alexandr Bortnikov.

Okrem toho Bortnikov oznámil, že v súvislosti s útokom bolo zadržaných viac ako 20 podozrivých vrátane vykonávateľov útoku a ich komplicov. Dodal, že ich konanie koordinovali militanti afganskej vetvy teroristickej organizácie Islamský štát - Vilaját Chorásán - pôsobiacej v zóne medzi Afganistanom a Pakistanom.

"Vyšetrovanie pokračuje, ale už teraz môžeme s istotou povedať, že ukrajinská vojenská rozviedka priamo súvisí s týmto útokom," zdôraznil Bortnikov.

K útoku v kultúrno-zábavnom komplexe Crocus City Hall došlo 22. marca pred koncertom ruskej rockovej skupiny Piknik. Do objektu vtedy vtrhlo niekoľko ozbrojených mužov, ktorí spustili paľbu do návštevníkov a zamestnancov. V budove vypukol požiar. Obeťami teroristického útoku sa stalo 144 ľudí.

(tasr, reuters, bbc)

  |  

Ruská pohraničná stráž demontovala demarkačnú líniu na riečnej hranici s Estónskom

Ruská pohraničná stráž demontovala demarkačnú líniu na riečnej hranici s Estónskom, píše agentúra Bloomberg. Podľa jej informácií odstránili ruskí pohraničníci 24 z 50 bójí, ktoré estónska pohraničná stráž postavila na označenie teritoriálnych vôd na rieke Narva.

Hranica na rieke Narva sa stala predmetom sporu začiatkom roka 2024, keď Rusko vyhlásilo, že nesúhlasí s umiestnením polovice z 250 bójí, ktoré zriadilo Estónsko, pripomenula estónska pohraničná stráž. Plávajúce značky sa používajú na navigáciu lodí.

"Estónsko a Rusko každú jar inštalujú hraničné bóje na rieke Narva. Koryto rieky sa časom mení, preto značenie revidujeme. Kým do roku 2022 bola inštalácia bójí zväčša na základe vzájomnej dohody, teraz Rusko nesúhlasí s postojom Estónska k umiestneniu bójí," povedal Erik Purgel, vedúci správy východnej prefektúry pohraničnej stráže.

Podľa neho sa estónske orgány čoskoro skontaktujú so svojimi ruskými kolegami, aby o tejto otázke rokovali.

"K tomuto incidentu budeme pristupovať triezvo a vyvážene," uviedla estónska premiérka Kaja Kallasová. Tvrdí, že Rusko využíva problémy na hraniciach na vyvolanie strachu a obáv.

(bloomberg, moscow times)