Preskočiť na obsah
  |  

Slovenskí biskupi odcestujú o týždeň do Ríma a Vatikánu

Slovenskí biskupi odcestujú o týždeň do Ríma a Vatikánu. Čaká ich súkromná audiencia u pápeža Františka, taktiež aj návšteva Ad limina apostolorum, ktorá potrvá do 8. júna.

Okrem audiencie u pápeža čakajú na biskupov aj sväté omše v štyroch pápežských bazilikách. "Chýbať nebudú návštevy vatikánskych dikastérií a ďalších úradov, kde budú diecézni a pomocní biskupi hovoriť o stave cirkvi na Slovensku," priblížil Michal Lipiak z tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska (KBS).

Z Kódexu kánonického práva vyplýva, že diecézny biskup je viazaný povinnosťou každých päť rokov podať Najvyššiemu veľkňazovi správu o stave svojej diecézy, prísť si do Večného mesta uctiť hroby svätých apoštolov Petra a Pavla a vykonať návštevu u Svätého Otca.

(tasr)

  |  

Dobré správy. Vlaky v okolí Prešova sa vrátia skôr, výluka po dvoch týždňoch predčasne končí

PREŠOV - Obmedzenia v železničnej osobnej doprave v okolí Prešova končia o päť dní skôr. Z dôvodu predčasného ukončenia prác na úseku Prešov - Šarišské Lúky bude železničná premávka plnohodnotne obnovená na úsekoch Prešov - Šarišské Lúky a Prešov - Bardejov už v sobotu 25. mája o 10.00.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) o tom informovala v piatok s tým, že výlukové práce na trati boli pôvodne plánované do 30. mája.

„Výluka prebiehala od 9. mája a vyžiadala si dočasnú náhradu vlakov autobusmi v úsekoch Prešov - Šarišské Lúky a Prešov - Bardejov. Dôvodom bola rekonštrukcia cestného mosta nad železničnou traťou v Prešove," uviedol hovorca ZSSK Dominik Drevický.

Cestujúci tak podľa neho už v sobotu ráno budú môcť opäť využiť vlaky na všetkých spojoch medzi Prešovom, Šarišskými Lúkami a Bardejovom. 

Viac informácií o výluke je zverejnených na Výluka na trati Prešov – Šarišské Lúky – Bardejov - ZSSK a aktualizovanú vývesku k výluke možno nájsť na Prešov – Šarišské Lúky dňa 9.-25.5.2024.

Úsek Prešov - Šarišské Lúky má štyri kilometre, je na začiatku trate Prešov - Bardejov dlhej 45 kilometrov, ktorá vedie cez Kapušany a Raslavice. Zároveň je súčasťou trate Prešov - Humenné v dĺžke 70 kilometrov, prechádzajúcej cez Kapušany, Hanušovce nad Topľou, Vranov nad Topľou a Strážske.

Informácie o aktuálnych výlukách a iných obmedzeniach na železniciach sú zverejnené na https://www.zssk.sk/vyluky/.

(sita, kol)

  |  

Ukrajinci tvrdia, že v Charkovskej oblasti prešli do protiútoku

Ukrajinci tvrdia, že v Charkovskej oblasti prešli do protiútoku. Rusi aj napriek úvodným úspechom "úplne uviazli v pouličných bojoch o Vovčansk a utrpeli veľmi vysoké straty v radoch útočných jednotiek," uviedol hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj.

"Ukrajinské obranné sily zastavili ruské jednotky v Charkovskom sektore... Situácia je pod kontrolou, prebiehajú protiofenzívne akcie," uviedla ukrajinská armáda na piatkovom brífingu v Kyjeve.

Syrskyj varoval, že v súčasnosti prebiehajú aj intenzívne boje na východe Ukrajiny, predovšetkým pri mestách Časiv Jar, Pokrovsk a Kurakove v Doneckej oblasti.

Druhé najväčšie ukrajinského mesto Charkov a jeho okolie už niekoľko mesiacov takmer denne vzdoruje ruským útokom, pri ktorých využívajú rakety, drony aj navádzané bomby. V meste, v ktorom stále žije vyše milión ľudí, došlo k vážnemu poškodeniu na väčšine energetickej infraštruktúry.

(tasr)

  |  

Po atentáte na premiéra Roberta Fica už nič nebude ako predtým

Po atentáte na premiéra Roberta Fica už nič nebude ako predtým, napísal v piatkovom komentári exminister vnútra Vladimír Palko.

„Sú udalosti, ktoré sa zjavia neočakávane a otrasú základmi starých poriadkov. Nezrúcajú hneď tie základy a dokonca sa zdá, že aktéri, ktorí na staré poriadky zaútočili, prehrali. Že staré poriadky pretrvajú. Zdanlivo sa teda nič nestalo. Vnímavejší pozorovatelia však pochopia, že napriek tomu nič už nebude ako predtým,“ tvrdí Palko.

Nie len o tom, o akú historickú udalosť zo zahraničia Palko oprel svoj názor, sa dočítate v piatkovom texte.

Mohlo by Vás zaujímať Nič nebude ako predtým

  |  

V Európe je každoročne nahlásených 250-tisíc nezvestných detí

V Európe je každoročne nahlásených 250-tisíc nezvestných detí. Informovala o tom Linka detskej istoty, ktorá si 25. mája pripomína Medzinárodný deň nezvestných detí.

Ako priblížila, v roku 2023 prijali európske linky na čísle 116000 viac ako 67-tisíc hovorov týkajúcich sa 7 274 prípadov nezvestných detí, z čoho 66 percent boli deti, ktoré buď utiekli, alebo ich vyhodili zo svojich domovov. Medzinárodný deň nezvestných detí si pripomína celý svet s cieľom zvýšiť informovanosť o probléme nezvestných detí a podeliť sa o posolstvo nádeje s ich rodinami.

Linka detskej istoty pripomenula, že 25. máj je súčasne deň, kedy si pripomína svoj vznik Európska federácia pre nezvestné a sexuálne vykorisťované deti (Missing Children Europe), ktorá spája organizácie v 32 európskych krajinách s cieľom zabraňovať strateniu detí a chrániť deti pred násilím, zneužívaním alebo vykorisťovaním.

„Prvé hodiny po stratení dieťaťa bývajú väčšinou rozhodujúce, preto chceme pri tejto príležitosti všetkým pripomenúť podstatnú skutočnosť, že na Slovensku neexistuje 24-hodinová lehota hlásenia nezvestnosti od doby zmiznutia dieťaťa,“ informovala Linka detskej istoty s tým, že hneď po zistení základných informácií o stratenom dieťati je potrebné nezvestnosť oznámiť na čísle 158 a následne na útvare Policajného zboru, ktorý je povinný po dieťati začať okamžite pátrať.

(sita)

  |  

„Všade, kam prídu, je to zrovnané so zemou,“ povedal policajt Charkovskij o postupe ruských vojsk

„Všade, kam prídu, je to zrovnané so zemou,“ povedal policajt Charkovskij o postupe ruských vojsk, ktoré sa do mesta Vovčansk vrátili so stratégiou spálenej zeme a spustili jeden z najväčších presunov ľudí od prvých mesiacov vojny.

Jedným zo znakov exodu je 59-ročná Elena Bubenko, ktorá sa stará o túlavé psy a domáce zvieratá, ktoré jej susedia dali do opatery pred útekom, a teraz sa stará o 116 psov v dedine Cykuni severne od Charkova.

Ak sa ukrajinské jednotky budú musieť stiahnuť za jej dedinu, povedala, že to pochopí, a len dúfa, že sa jej podarí včas evakuovať zvieratá. „Mali by brániť svoje vlastné životy,“ nie dediny, povedala. „Kto za nás bude inak bojovať?“

Exkluzívna reportáž New York Times prináša svedectvá ľudí z obývaných oblastí neďaleko frontovej línie. Viac sa dočítate v texte Andrewa E. Kramera: