Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Parížsky súd udelil tresty odňatia slobody trom popredným predstaviteľom režimu sýrskeho prezidenta

Parížsky súd udelil tresty odňatia slobody trom popredným predstaviteľom režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada za účasť na zločinoch proti ľudskosti a vojnových zločinoch.

Obžalovaní boli bývalý šéf národného bezpečnostného úradu Alí Mamlúk, šéf tajnej služby sýrskych vzdušných síl generálmajor Džamíl Hasan a niekdajší šéf vyšetrovateľov vzdušných síl Abd as-Salám Mahmúd.

Proces sa konal v neprítomnosti obžalovaných, na ktorých sú vydané medzinárodné zatykače. Títo sýrski funkcionári sú údajne zodpovední za smrť dvoch francúzskych občanov sýrskeho pôvodu, Mazzena Dabbagha a jeho syna Patricka, zatknutých v Damasku v roku 2013.

Proces s trojicou obžalovaných sa začal v utorok. Francúzske súdy sa po prvý raz od vypuknutia revolúcie v Sýrii v marci 2011 zaoberali zločinmi spáchanými sýrskymi úradmi a súdili vysokopostavených predstaviteľov.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Egypt uzavrel dohodu s USA a Palestínskou samosprávou o posielaní pomoci do Pásma Gazy cez hraničný priechod Kerem Šalom

Egypt uzavrel dohodu s USA a Palestínskou samosprávou o posielaní pomoci do Pásma Gazy cez hraničný priechod Kerem Šalom. Humanitárne dodávky budú cez tento priechod posielať do ustálenia situácie v Rafahu.

Táto dohoda je reakciou na humanitárnu krízu v Pásme Gazy, nedostatok prostriedkov na život i nedostatok paliva pre nemocnice a pekárne, uvádza sa vo vyhlásení kancelárie egyptského prezidenta.

Americký prezident Joe Biden a egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí dohodu dosiahli počas telefonátu. Egypt v pondelok upozornil, že napredujúca izraelská vojenská operácia v Rafahu bráni dodávkam humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.

Izrael začiatkom mája prevzal nad priechodom Rafah kontrolu a odvtedy cezeň neprešlo žiadne nákladné vozidlo. Cez priechod Kerem Šalom prešiel len nízky počet vozidiel, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na údaje OSN.

(reuters, tasr)

Minúta  |  

USA oznámili nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 275 miliónov dolárov

USA oznámili nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 275 miliónov dolárov, má obsahovať muníciu, rakety, míny, delostrelecké náboje či protipancierové systémy Javelin.

Podľa amerického ministra zahraničia Antonyho Blinkena ide o významné dodávky zbraní, ktoré na Ukrajine naliehavo potrebujú. Oznámenie prichádza v čase, keď Rusko naďalej pokračuje v útoku na Charkovskú oblasť.

Ide zároveň o súčasť balíka vojenskej pomoci pre Ukrajinu v celkovej hodnote 61 miliárd dolárov, ktorý po dlhých sporoch odobril v apríli americký Kongres. Odvtedy prezident Joe Biden rozhodol o zaslaní piatich dodávok pomoci Kyjevu.

(afp, reuters, tasr)

Minúta  |  

Izrael podnikol sériu náletov na utečenecký tábor Šabúra v centre Rafahu

Izrael podnikol sériu náletov na utečenecký tábor Šabúra v centre Rafahu len niekoľko minút po rozhodnutí Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu, ktorý Jeruzalemu nariadil zastaviť ofenzívu na juhu Pásma Gazy.

Jeden z tamojších aktivistov pre televíziu BBC uviedol, že nad táborom sa vznášali oblaky čierneho dymu. Záchranné tímy sa pre intenzitu náletov nemohli dostať na miesto. Bezprostredne nie sú informácie o obetiach alebo zranených.

Nič bezprostredne nenasvedčuje tomu, že by Izrael zmenil svoj kurz, píše BBC s odkazom na spomínaný útok. Niektorí zo spojencov izraelského premiéra Benjamina Netanjahua reagovali na rozhodnutie MSD so zúrivosťou a obvinili súd OSN z antisemitizmu a z toho, že sa postavil na stranu Hamasu. Kritici Netanjahua však tvrdia, že ide o ďalší znak rastúcej medzinárodnej izolácie Izraela.

(bbc, tasr)

Minúta  |  

Šestica členských štátov NATO susediacich s Ruskom vybuduje „dronový múr“

Šestica členských štátov NATO susediacich s Ruskom vybuduje „dronový múr“, oznámila litovská ministerka vnútra Agné Bilotaité. Tak nazvala iniciatívu na ochranu hraníc použitím dronov a iných technológií.

Na tejto obrannej iniciatíve sa budú podieľať Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko. Bilotaité vystúpila s oznámením po rokovaní bezpečnostných predstaviteľov menovaných štátov.

Okrem nasadenia dronov na monitorovanie hraníc budú štáty používať aj protidronové systémy na zastavenie nepriateľských bezpilotných lietadiel. Iniciatíva má tiež pomôcť odhaľovať pašeráctvo.

Na tomto pláne sa členovia Aliancie dohodli z dôvodu obáv o bezpečnosť v regióne v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Litovská ministerka vnútra nespresnila časový rámec projektu.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Ak sa Šutaj Eštok stane predsedom Hlasu, zvýši si postavenia vo vláde, ale ešte viac vystaví seba aj stranu riziku

Ak sa Matúš Šutaj Eštok stane predsedom Hlasu, zvýši si postavenia vo vláde, ale ešte viac vystaví seba aj stranu riziku, komentuje Jaroslav Daniška.

Prečo patrí kombinácia ministra vnútra a predsedu strany patrí k tým najzložitejším a prečo bezpečnosť neberieme vážne sa dočítate v komentári šéfredaktora:

Hlas ide do rizika. Pred čím stojí Matúš Šutaj Eštok

Mohlo by Vás zaujímať Hlas ide do rizika. Pred čím stojí Matúš Šutaj Eštok

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.