"Pamätám si ten moment, keď som sa zastavila. Bolo ťažké uveriť, že som uvidela vrchol. Oblial ma neskutočný pocit hrdosti, šťastia a emócií. Zaplavili ma endorfíny všetkého druhu. Na vrchol som sa dostala paradoxne na Deň matiek. To sa nedá naplánovať. Je to úplná náhoda," popísala záverečné chvíle svojho výstupu novinárom mama dcéry Adely.

Iba nedlho po Janičovej sa na Mt. Everest dostala aj Lenka Poláčková, ktorá to zvládla ako prvá Slovenka bez použitia pomocného kyslíka. "Stojím si za tým, aký spôsob som si vybrala. Výstup bez kyslíka má častokrát zdravotné následky. Pre mňa bolo riziko ísť bez neho neprijateľné. Mám dcéru a vedela som, že sa chcem k nej vrátiť," vysvetlila vedkyňa v oblasti imunológie.

Janičová prezradila, že neraz zažila pri výstupe náročné momenty. "Už sme prichádzali k vrcholu, keď sa mi dvakrát preborila noha do nebezpečného priestoru. Pýtala som sa sama seba, či je to tu bezpečné. Človek musí celú cestu dávať pozor. Počasie sa môže veľmi rýchlo zmeniť a nám sa naozaj aj zmenilo. Vtedy treba rýchlo konať. Na vrchole sme sa nezdržali tak dlho, maximálne desať minút. Priamo na trati ma významne zasiahlo, keď som zazrela mŕtve telá. Sú to momenty, ktoré stále spracovávam. V tých chvíľach si človek uvedomuje silu života. Výstup ma naučil sebakontrole a kontrole mysle. Naučila som sa ovládať emócie, viac si veriť. Nájsť v sebe silu a odvahu, o ktorej som nevedela, že ju mám. Tieto charakteristiky by som chcela rozvíjať aj ďalej," zdôraznila prvá Slovenka na najvyššej hore sveta.

(tasr)