Preskočiť na obsah
  |  

Emmanuel Macron vyzval demonštrantov na Novej Kaledónii na odstránenie barikád

Emmanuel Macron vyzval demonštrantov na Novej Kaledónii na odstránenie barikád po tom, čo miestne úrady vyhlásili, že získali opäť kontrolu nad hlavným mestom Noumea. V metropole napriek tomu ostávajú barikády a demonštranti požadujúci nezávislosť od Francúzska sú odhodlaní ostať v uliciach.

Francúzsky prezident odsúdil násilie a niekoľko týždňov trvajúce nepokoje na Novej Kaledónii označil za neakceptovateľné. Po piatich týždňoch nepokojov sa situácia priblížila k normálu. V pondelok obnovili prevádzku medzinárodného letiska a tiež školské vyučovanie. Macrom v liste, ktorý zverejnili média, vyzýva na trpezlivosť a dialóg. Tiež varuje podnecovateľov nepokojov pred vyvodením zodpovednosti zo strany úradov.

Nová Kaledónia je od polovice 19. storočia francúzskym zámorským územím, no mnohí domorodí Kanakovia požadujú väčšiu nezávislosť. Násilné nepokoje tam vypukli 13. mája v súvislosti s ústavnou reformou volebného systému. Na jej základe by v provinčných voľbách získali právo voliť desaťtisíce francúzskych občanov.

Miestni sa obávali, že by táto zmena oslabila ich politický vplyv, čím by definitívne stratili nádej na získanie nezávislosti. Prezident Macron minulý týždeň oznámil "pozastavenie" tejto kontroverznej reformy.

(tasr, afp)

  |  

Najotravnejšou vecou na generácii Z je TikTok a zhluky slov s hashtagom, ktoré na ňom šíria

Najotravnejšou vecou na generácii Z je TikTok a zhluky slov s hashtagom, ktoré na ňom šíria. Vymýšľajú si dokonca vlastné diagnózy.

Napríklad existenciálny pocit viny z nevyužitia krásneho počasia – sunshine guilt. Je to jednoducho hlúpy pocit úzkosti z toho, že hoci je vonku pekne, vy ste radšej doma v posteli a nevyužívate pekné počasie na realizovanie vlastného potenciálu. 

Pocity mladých ešte zhoršuje, že celé skupiny obyvateľstva sú proti tomuto "ťažkému syndrómu" odolné.

Ale pozor, „sunshine guilt“ sa môže prejaviť aj úplne opačne. Podrobnosti sa dočítate v článku:

  |  

Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva je „fackou“ slovenskej justícii, vyhlásil minister obrany

Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva je „fackou“ slovenskej justícii, vyhlásil minister obrany Robert Kaliňák (Smer) v súvislosti pokutou 20-tisíc eur, ktoré musí SR zaplatiť za svojvoľné obmedzovanie slobody pohybu sudkyne Denisy Cvikovej zo strany senátu 5T Najvyššieho súdu.

Rozhodnutie ESĽP je „potvrdením, že za posledné štyri roky dochádzalo k porušovaniu ľudských práv“, doplnil vicepremiér. „Aktivizmus a svojvoľné rozhodovanie sudcu nebolo ani v 50. rokoch zvykom,“ dodal.

Reagoval tak na údajné porušovanie ľudských práv a vynucovanie výpovedí, ktoré mal riadiť bývalý sudca NS SR Ján Hrubala.

ESĽP podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) konštatoval, že NS SR v prípade sudkyne Cvikovej „rozhodoval svojvoľne“, a tiež porušil ľudské práva sťažovateľky.

„Ide o opakované konštatovanie najvyšších súdnych autorít o porušení základných ľudských práv a slobôd – najmä vo vzťahu k väzbe, ale aj k iným skutočnostiam – práve senátom 5T Najvyššieho súdu,“ uviedol Susko. Z tohto dôvodu avizoval, že ministerstvo podnikne disciplinárne kroky voči súdnej samospráve.

„Sudcovia nevykonali žiadny úkon, pre ktorý mala byť sudkyňa vo väzbe,“ vysvetlil Kaliňák. „Oni chceli vyslovene len ľudí zavrieť, chceli ich týrať, aby z nich dostali nejaké informácie,“ vyhlásil.

  |  

Jurášek: Dúhové a silne proatlantické mimovládky majú legitímne názory, ale nereprezentujú väčšinu spoločnosti a nemali by v diskusii dominovať

Dúhové či silne proatlantické mimovládky majú legitímne názory, ale nereprezentujú väčšinu spoločnosti a nemali by v diskusii dominovať, hovorí Dalibor Jurášek zo Zboru poradcov premiéra.

"No napriek tomu, že progresívne mimovládky názorovo zastupujú menšinu spoločnosti, verejne majú optickú väčšinu. Majú omnoho väčšie zastúpenie v médiách a významné financovanie zo zahraničia, donedávna aj zo štátnych zdrojov," vysvetľuje.

Čo zrejme bude chýbať v jesennom zákone o mimovládkach, od koho dostal ponuku pôsobiť na Úrade vlády SR a prečo nemožno Konšpirátorov.sk považovať za hodnoverný zdroj, sa dočítate v rozhovore:

  |  

V súbore noriem lex atentát by v druhom čítaní mohli nastať úpravy, pripustil Robert Kaliňák

V súbore noriem lex atentát by v druhom čítaní mohli nastať úpravy, pripustil Robert Kaliňák. Spresniť chcú napríklad časť, ktorá sa týka pokút pre obce pri zhromaždeniach. Koalície vraj chce, aby sa brali vážne výzvy polície, ale účelom nie je zakazovať zhromaždenia.

„Je dosť pravdepodobné, že v druhom čítaní prejde aj toto opatrenie určitou zmenou,“ povedal minister na rokovaní brannobezpečnostného výboru. Problém podľa neho nenastane ani pri fabrikách či skládkach. „Tam majú záujem hlavne obyvatelia zóny,“ doplnil s tým, že v takýchto prípadoch je predpoklad súhlasu obyvateľov so zhromaždením.

Kaliňák avizoval, že v septembri alebo októbri pribudnú zrejme aj ďalšie zmeny v súvislosti s atentátom. Týkať by sa mohli niektorých otázok slobody prejavu či práva na odpoveď a ochranu osobnosti. Nemožno podľa neho zverejniť akúkoľvek informáciu bez toho, aby mala dotknutá strana možnosť sa brániť. Minister očakáva, že k týmto zmenám bude širšia diskusia a nepôjdu skráteným legislatívnym konaním.

Viac sa dočítate v článku Ladislava Hollého:

(nrsr, tasr)

  |  

Čína sa ohradila voči vyjadreniam generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga

Čína sa ohradila voči vyjadreniam generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, ktorý ju obvinil z eskalovania vojny na Ukrajine podporou Ruska. Aliancia by sa podľa Pekingu mala skôr venovať sebareflexii ako očierňovaniu a útokom.

Stoltenberg v pondelok počas návštevy Washingtonu vyhlásil, že NATO by malo od Číny vyžadovať finančnú kompenzáciu za jej pomoc Rusku. Americkí predstavitelia v tejto súvislosti hovoria, že Peking masívne zvýšil export s cieľom pomôcť prebudovať zbrojný sektor Moskvy.

"Odporúčame (Aliancii), aby prestala hádzať vinu a rozsievať nezhody, neprilievala olej do ohňa a nevyvolávala konfrontáciu, ale radšej urobila niečo praktické pre politické urovnanie krízy," uviedol v utorok hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.

Peking tak spochybňuje tvrdenia Západu, že prispieva k vojenskému ťaženiu Moskvy. Ministri zahraničných vecí krajín skupiny G7 v uplynulý piatok vyjadrili znepokojenie nad vývozom materiálov dvojakého použitia a komponentov pre zbrane čínskymi firmami do Ruska, ktoré sa podľa nich následne používajú vo vojne na Ukrajine.

(tasr, afp)