Sloboda slova je jedným zo základných pilierov našej spoločnosti, a predsa dostáva čoraz užšie mantinely. V susednej Českej republike sú rôzne excesy, novodobá cenzúra či snahy o obmedzovanie slobody predmetom živých diskusií.
Koncom apríla prešiel dolnou komorou českého parlamentu návrh zákona, ktorý by postihoval vymazávanie príspevkov na sociálnych sieťach. Teraz ho čaká posúdenie v ústavnoprávnom výbore českej snemovne. Nový trestný čin s názvom „porušovanie slobody prejavu“ by sa týkal sociálnych sietí s viac ako 100-tisíc používateľmi.
Trestné by bolo úmyselné odstránenie alebo iné zneprístupnenie príspevku týkajúceho sa otázok verejného záujmu. Takýto príspevok by však nesmel byť v rozpore s trestnoprávnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami alebo s dobrými mravmi.
U západných susedov sa pár dní dozadu uskutočnila online diskusia pod taktovkou organizácie Spoločnosť pre obranu slobody prejavu (SOSP). O slobode slova diskutovali zakladatelia organizácie Daniel Vávra a Vlastimil Veselý, člen správnej rady Marian Kechlibar a prevádzková manažérka Gabriela Sedláčková.
Tí poukazujú na to, že istý čas bolo Česko, respektíve celkovo štáty bývalého východného bloku, chránené pred takzvaným uvedomelým aktivizmom (woke activism), ktorý sem prichádza zo Spojených štátov alebo Spojeného kráľovstva. Progresívny aktivizmus si však pomaly hľadá cestu aj do strednej Európy.
Údajný rasizmus horší ako ublíženie na zdraví
O rôznych „uvedomelých“ excesoch informuje dlhodobo aj Štandard. Napríklad o tom, ako český futbalista Ondřej Kúdela dostal stopku na desať zápasov za údajnú rasistickú poznámku voči futbalistovi Glenovi Kamarovi.
Kamara naopak dostal za fyzické napadnutie stopku len na tri zápasy, jeho spoluhráč Kemar Roofe za kopnutie brankára Ondřeja Kolářa do hlavy len štvorzápasový dištanc. V USA zasa napríklad univerzita vyšetruje svoju učiteľku, ktorá povedala, že má „dosť rozprávania“ o hnutí BLM.
Marian Kechlibar na svojej stránke píše aj o rôznych činnostiach SOSP. Chcú sa venovať aj súčasnej snahe Európskej únie o rozšírenie zoznamu európskych zločinov. Podľa návrhu by medzi ne mal pribudnúť nenávistný slovný prejav a útok, či už skutočný, alebo na internete.
Inak povedané, EÚ považuje boj členských štátov proti nenávisti za nedostatočný, rovnako jej prekáža, že definície nenávistných prejavov nie sú všade rovnaké. Chce preto nastaviť jednotné pravidlá. V prípade schválenia iniciatívy by EÚ sama stanovila definíciu nenávistných útokov a prejavov vrátane trestných sadzieb, ktoré by boli pre členské štáty záväzné.
Snaha EÚ o kontrolu prejavu
Približne dva týždne dozadu vypršala lehota na pripomienkovanie aktuálneho návrhu. Koncom roka má Európska komisia predložiť konkrétny návrh novej legislatívy. V konečnom dôsledku ju bude schvaľovať Európsky parlament a vyžadovala by si jednohlasný súhlas všetkých členských štátov. Viaceré z nich by zrejme nesúhlasili. Poľsko napríklad pripravuje zákon zakazujúci cenzúru na internete.
Proti návrhu na regulovanie slobody slova sa však neozývajú len Česi. Ako upozornil denník Postoj, v apríli vyšiel na Kechlibarovej stránke preložený text od britského profesora Andrewa Tettenborna. Vysvetľuje, prečo by nás táto iniciatíva od Bruselu mala trápiť.
Európska komisia chce de facto pre všetky členské štáty definovať, čo patrí do slobody prejavu a čo už nie. Zároveň by sa dané „prejavy nenávisti“ nachádzali v rovnakej kategórii zločinov ako napríklad terorizmus či obchod s bielym mäsom. Celý text si môžete prečítať po anglicky alebo po česky na zvýraznených odkazoch.