Preskočiť na obsah
  |  

V Rakúsku zadržali štvrtú osobu, ktorá plánovala útočiť na koncerte Swiftovej

Ide o 18-ročného občana Iraku, ktorý pochádza z okolia hlavného podozrivého. V piatok to uviedol rakúsky minister vnútra Gerhard Karner, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.        

Okrem hlavného podozrivého - 19-ročného občana Rakúska s koreňmi zo Severného Macedónska - polícia zadržala aj dvoch ďalších občanov Rakúska vo veku 17 a 15 rokov. Podozriví plánovali útočiť nožmi a podomácky vyrobenými výbušninami na ľudí pred štadiónom, kde sa mal koncert uskutočniť.        

Hlavný 19-ročný podozrivý sa k plánovaniu útoku priznal a prisahal vernosť teroristickej organizácii Islamský štát (IS). Pri domovej prehliadke jedného z mladších podozrivých polícia našla materiály teroristických skupín IS a al-Káida. Polícia uviedla, že zadržaní sa zradikalizovali na internete.

(tasr)

  |  

Rusko v Kurskej oblasti vyhlasuje mimoriadnu situáciu na federálnej úrovni

"Situácia je pomerne zložitá, ale nie kritická," komentoval podľa ruských agentúr dianie v Kurskej oblasti veliteľ čečenských elitných jednotiek Achmat Apty Alaudinov. Podľa neho sa tam ruské ozbrojené sily teraz pokúšajú vybudovať čo najviac oporných bodov, informujú agentúry Reuters a AFP.

V prípade stavu mimoriadnej situácie na federálnej úrovni ide o vážnu situáciu, keď už namiesto oblastných môžu zasiahnuť federálne úrady a zložky.

Ozbrojené skupiny podporované ťažkou technikou prenikli z Ukrajiny do ruského pohraničia ešte v utorok ráno. Ukrajinská strana do bojov, ktoré pokračovali v piatok štvrtým dňom, podľa ruskej armády nasadila asi 1000 vojakov, ozbrojené vozidlá a tanky.

Zábery zverejnené na sociálnych sieťach overené agentúrou Reuters podľa nej ukazovali konvoj približne 15 vyhorených ruských vojenských nákladných áut na diaľnici v Kurskej oblasti.

Jedno z nich bolo označené písmenom Z, ktoré Rusko využíva ako symbol svojho ťaženia na Ukrajine. Nie je však známe, kedy boli zábery zhotovené.

Tlačový odbor ministerstva pre mimoriadne situácie informoval, že v pohraničí bola v "dôsledku útoku ukrajinskej armády" vyhlásená mimoriadna situácia federálneho charakteru. 

Gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov vo štvrtok večer hlásil zostrelenie štyroch ukrajinských rakiet a štyroch bezpilotných lietadiel. Ruské ministerstvo obrany medzičasom uviedlo, že jeho sily "naďalej odrážajú ukrajinské pokusy o prienik" hlbšie do oblasti.        

Ukrajinská armáda predtým uviedla, že zasiahla vojenské letisko v ruskej Lipeckej oblasti vo vzdialenosti zhruba 280 kilometrov od hraníc. K útoku, ktorý zničil sklady s muníciou vrátane riadených bômb, došlo v noci na piatok. Armáda hovorí o vzniku požiaru a viacnásobných výbuchoch.   

„V noci zasiahli Ozbrojené sily Ukrajiny leteckú základňu Lipeck. Počas útoku boli zasiahnuté sklady s navádzanými leteckými bombami a množstvo ďalších zariadení v blízkosti letiska. Bolo zistených niekoľko miest vznietenia, vypukol masívny požiar a boli pozorované viaceré detonácie,“ uviedli Ukrajinci.

Tí neskôr pre Kyiv Independent uviedli, že reťazová explózia odpálila viac ako 700 bômb. Zatiaľ nie je známe, koľko bolo poškodených alebo zničených ruských lietadiel a vrtuľníkov.

Generálny štáb tiež informoval, že ukrajinské sily zaútočili na ruské protilietadlové raketové divízie na okupovanom území Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Ukrajinské jednotky zasiahli dva ruské systémy S-350 a jeden systém S-300. Potvrdený bol presný zásah a zničenie jedného radaru S-350.  

(tasr, sita)

  |  

Polovica Nemcov sa obáva eskalácie konfliktu s Ruskom, ak u nich USA rozmiestnia rakety dlhého doletu

Podľa prieskumu sa až 50 percent respondentov domnieva, že americký raketový projekt by mohol viesť k zhoršeniu situácie, kým 38 percent respondentov tomu neverí a 12 percent je nerozhodných, informuje TASR podľa správy agentúry DPA .         

Na júlovom summite NATO vo Washingtone bol oznámený presun vojenského vybavenia do Nemecka, ktorý by sa mal začať od roku 2026. Ide konkrétne o americké strely typu Tomahawk, ktoré by dosiahli hlboko na územie Ruska, ako aj protilietadlové rakety SM-6 a novo vyvinuté nadzvukové zbrane.        

Viaceré strany vrátane stredoľavicových sociálnych demokratov (SPD) kancelára Olafa Scholza plán kritizovali a vyzvali parlament na jeho prerokovanie. Scholz argumentoval, že zbrane majú slúžiť ako odstrašujúci prostriedok, ktorý má zabrániť vojne.        

V prieskume vyjadrilo 47 percent opýtaných presvedčenie, že presun zbraní bude mať odstrašujúci účinok na Rusko, zatiaľ čo 45 percent to tak nevidí. Dvadsaťšesť percent respondentov vo východnom Nemecku zároveň plány na rozmiestnenie podporuje, no až 60 percent je proti. V západnom Nemecku je väčšina opýtaných (50 percent) za a proti sa vyjadrilo 36 percent.        

Približne 5003 osôb sa zúčastnilo na prieskume inštitútu Civey, ktorý objednala mediálna skupina Funke Media Group a ktorý prebiehal v období 5. až 7. augusta. Zapojiť sa mohli len osoby staršie než 18 rokov a štatistická chyba sa v tomto prípade pohybuje na hodnote 2,5 percentuálneho bodu.

(tasr)

  |  

Katalánsky separatistický líder Carles Puigdemont ušiel späť do Belgicka

Šesťdesiatjedenročný Puidgdemont sa vo štvrtok vrátil do Španielska, kde sa nakrátko prihovoril svojim priaznivcom v centre Barcelony a potom zmizol v dave. Svoj návrat uskutočnil aj napriek zatykaču, ktorý je na neho vydaný za úlohu pri neúspešnom pokuse o vyhlásenie nezávislosti Katalánska v roku 2017, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.        

Sudca Pablo Llarena, ktorý zatykač vydal, požiadal o vysvetlenie zmiznutia katalánskeho politika najmä barcelonskú políciu. Zároveň požiadal španielske ministerstvo vnútra o podrobnosti o jeho pláne zatknúť ho na hraniciach, ako aj o "príkazy, ktoré boli vydané" na zadržanie politika "po jeho úteku".        

Generálny tajomník Puigdemontovej strany Spolu za Katalánsko (Junts) Jordi Turrul v piatok podľa Reuters povedal, že Puigdemont je už opäť v Belgicku, kde sa usadil pred siedmimi rokmi po odchode do dobrovoľného exilu, aby sa vyhol trestnému stíhaniu v Španielsku.        

Turrul taktiež spresnil, že vodca katalánskych separatistov bol v Barcelone vo štvrtok ešte pred zhromaždením priaznivcov, ktoré sa konalo pri Víťaznom oblúku neďaleko katalánskeho parlamentu.        

Katalánska regionálna polícia zvaná Mossos d'Esquadra predtým zadržala dvoch svojich príslušníkov, ktorých podozrieva z napomáhania pri štvrtkovom úteku Puigdemontovi. Jeden z nich údajne poskytol svoje auto, ktorým politik odišiel z miesta udalosti.

(tasr)

  |  

Nevideli ste ho? Polícia pátra po mužovi kvôli kontaminovanej vode vo fontáne

Nemilý incident sa stal v Bratislave v nedeľu 4. augusta okolo pol šiestej večer na parkovisku Lužnej ulice. "Neznámy páchateľ kontaminoval vodu, ktorá sa nachádzala vo fontáne tak, že do nej vlial neznámu tekutinu, následkom čoho vznikli na povrchu vody viditeľné mastné fľaky," priblížili policajti.

Kontamináciou vznikla škoda 3-tisíc eur. Polícia preto zverejnila fotografie muža, ktorý by mohol pomôcť s objasnením skutku. Ak ste ho videli alebo viete o ňom akékoľvek informácie, kontaktujte políciu na čísle 158, osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení, prípadne správou cez sociálne siete.

(tasr)

  |  

Irán sa môže namiesto odvety voči Izraelu zamerať na vrahov šéfa Hamasu

Teherán pravdepodobne nebude mať dostatočné kapacity na odvetu voči Izraelu za údajné zabitie lídra Hamasu Ismáíla Haníju v rezidencii Iránskych revolučných gárd (IRGC) na severe iránskej metropoly. Pravdepodobne však zareaguje na správy, podľa ktorých izraelský Mosad naverboval dvoch agentov prezidentskej ochranky, a spustí čistky v bezpečnostných silách, tvrdí britský denník Guardian.

Haníja zomrel po výbuchu v rezidencii IRGC, v ktorej ho vláda islamskej republiky ubytovala pri príležitosti inaugurácie nového prezidenta Massúda Pezeškijána.

Dvaja predstavitelia gárd pre denník Telegraph potvrdili existenciu kamerových záznamov, ktoré majú usvedčiť dvoch členov oddielu IRGC na ochranu verejných činiteľov, známeho ako Ansár al-Mahdí.

Izrael nepotvrdil ani nevyvrátil tvrdenia o zodpovednosti za atentát na Haníju, priznal však zapojenie do atentátu na jedného z vrcholných predstaviteľov šíitskeho hnutia Hizballáh Fuáda Šukra.

Militanti z južného Libanonu podľa zdrojov Guardianu chystajú vlastnú odvetu, nie je však jasné, do akej miery ju budú koordinovať s Iránom.

Predstavitelia Teheránu tiež očakávali, že na stredajšom rokovaní Organizácie islamskej spolupráce vyslovia ostatné štáty širšieho Stredného východu podporu odvetnému útoku.

Hoci jednotliví lídri na stretnutí v meste Džidda v Saudskej Arábii Haníjovu vraždu jednomyseľne odsúdili ako „hrubé porušenie medzinárodného práva a iránskej suverenity, územnej celistvosti a národnej bezpečnosti“, odvete podporu nevyjadrili.

Pakistanský minister zahraničných vecí Ishaq Dar vo svojom vystúpení vyzval na chladnú hlavu a vytrvalosť pri diplomatických snahách.

Dodal tiež, že vraždu treba „pomstiť“, ale „nesmieme naplniť zámer Benjamina Netanjahua na širšiu vojnu“, keďže izraelský premiér sa snaží „nastražiť pascu“ arabským a moslimským štátom.

(sab)