Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecký komisár pre migráciu navrhol plán deportovať migrantov do Rwandy

Nemecký komisár pre migráciu navrhol deportovať do Rwandy migrantov, ktorí do EÚ pricestovali ilegálne cez bieloruské hranice. Berlín v súčasnosti tiež zvažuje zavedenie migračných opatrení zabraňujúcich príchodu utečencov do EÚ.

Návrh prišiel v čase narastajúceho tlaku na nemeckú koaličnú vládu v oblasti nelegálnej migrácie. Ide o reakciu na minulomesačný smrteľný útok nožom na festivale, ktorý sa spája s Islamským štátom.

Osobitý nemecký predstaviteľ pre dohody o migrácii Joachim Stamp (FDP) uviedol, že EÚ by mohla využiť už existujúce azylové zariadenia v Rwande. Pôvodne boli určené na plán Veľkej Británie z roku 2022, v rámci ktorého mali byť nelegálni migranti presunutí do tejto africkej krajiny. Plán však v júli zrušila nová labouristická vláda premiéra Keira Starmera.

Podľa komisárovho návrhu by azylové konanie v Rwande prebiehalo pod dohľadom OSN. „V súčasnosti nemáme žiadnu tretiu krajinu, ktorá by sa ponúkla s výnimkou Rwandy," uviedol Stamp v podcaste uverejnenom vo štvrtok vydavateľom Table Media.

Stamp ozrejmil, že by sa model sústredil na utečencov prekračujúcich východné hranice EÚ. „Mojím návrhom by bolo zamerať sa na túto skupinu. Ročne ide približne o 10-tisíc ľudí," podotkol a zdôraznil, že by sa model neuplatňoval pri všetkých utečencoch napriek žiadostiam konzervatívnej opozície. Podľa jeho slov Rwanda verejne vyjadrila ochotu podieľať sa na implementácii tohto modelu.

V rámci návrhu komisár tiež uviedol, aby sa v novom spoločnom európskom azylovom systéme (CEAS) odstránil tzv. spájajúci prvok. Vyžaduje si totiž, aby sa externé azylové konanie viedlo v krajinách, v ktorých má žiadateľ o azyl sociálne väzby.

Európska únia sa ešte v decembri dohodla na nových pravidlách postupu pri neregulárnych žiadateľoch o azyl a migrantoch. Prelomová dohoda bola pritom dlhé roky zdrojom sporov. Nadobudnutie plnej účinnosti však môže trvať až do konca roka 2025.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Ford a ďalšie veľké americké firmy odstupujú od indexu hodnotiaceho prístup k LGBT ľuďom

Automobilka Ford a ďalšie veľké spoločnosti ako Molson Coors a Lowe's sa rozhodli ukončiť spoluprácu s organizáciou Human Rights Campaign (HRC) presadzujúcej "práva LGBT ľudí" v práci.

Spoločnosti ako Ford, Harley-Davidson a Brown-Forman - výrobca Jack Daniel’s - oznámili, že už nebudú zdieľať údaje s HRC, čo znamená, že nebudú zaradené do jej indexu firemnej rovnosti, ktorý hodnotí spoločnosti na základe ich politiky voči LGBT zamestnancom.

Tento krok prichádza po tom, ako konzervatívny aktivista Robby Starbuck verejne kritizoval HRC a tlačil na spoločnosti, aby prestali financovať aktivity, s ktorými mnohí zákazníci nesúhlasia, vrátane medicínskych zákrokov na trans-identifikovaných maloletých.

HRC v reakcii uviedla, že rozhodnutie spoločností ustúpiť od ich indexu môže negatívne ovplyvniť ich dlhodobý úspech. Prezidentka HRC Kelley Robinson povedala, že ich krok signalizuje, že inklúzia a základné hodnoty už nie sú pre tieto firmy prioritou.

Napriek tomu HRC plánuje naďalej hodnotiť aj tie spoločnosti, ktoré prestanú poskytovať údaje.

(mm)

Minúta  |  

Streľba v Berlíne si vyžiadala jedného mŕtveho a dvoch zranených

Jeden muž zahynul a dvaja ďalší utrpeli v noci na štvrtok zranenia pri streľbe v nemeckej metropole Berlín.

K streľbe prišlo v noci okolo 1.00 h v berlínskej štvrti Schöneberg. Motív streľby nie je jasný. Záchranné zložky však na neho reagovali rozsiahlou operáciou. Na mieste činu sa záchranárom nepodarilo oživiť 42-ročného muža, ktorého cestou do nemocnice vyhlásili za mŕtveho.

Pri streľbe utrpeli zranenia aj ďalší dvaja muži. Zranenia jedného z nich sú pritom vážne, zatiaľ čo druhý utrpel len menšie poranenia, uviedli miestni hasiči. Oboch mužov záchranári previezli do nemocnice, kde mali podstúpiť operácie.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Britská vláda predstavila návrh zákona na odstránenie dedičných lordov z Hornej snemovne

Britská vláda navrhla zákon, ktorým chce odstrániť všetkých zostávajúcich dedičných lordov z Hornej snemovne, čo predstavuje najväčšiu parlamentnú reformu za posledných 25 rokov.

Zákon, ktorý predstavil kabinet labouristov vo štvrtok, pripraví 92 dedičných lordov o právo zúčastňovať sa na zasadaniach a hlasovať v hornej komore parlamentu.

Táto reforma nadväzuje na zmeny, ktoré zaviedla vláda Tonyho Blaira v roku 1999, keď zrušila právo väčšiny dedičných lordov sedieť v Hornej snemovni. Zostávajúcich 92 lordov si udržalo svoje miesta dočasne, pričom ich vyberali prostredníctvom doplňujúcich volieb, keď niektorý z nich odišiel alebo zomrel.

V súčasnosti sú všetci dediční lordi bielymi mužmi s priemerným vekom 70 rokov, informuje denník Guardian. Minister pre ústavu Nick Thomas-Symonds označil návrh zákona za „historickú reformu“, pričom zdôraznil, že dedičný princíp v zákonodarstve už nezodpovedá modernej Británii.

Tento zákon je súčasťou záväzku labouristov ukončiť dedičné práva a očakáva sa, že vstúpi do platnosti budúci rok. Angela Smith, líderka labouristov v Hornej snemovni, dodala, že hoci dediční lordi prispeli k parlamentu, je čas dokončiť reformy začaté pred 25 rokmi.

Reforma tiež podporuje snahu labouristov zmenšiť Hornú snemovňu, ktorá má približne 800 členov, na veľkosť Dolnej snemovne, ktorá má 650 kresiel.

(mm)

Minúta  |  

Slovensko bude mať nového stáleho predstaviteľa pri Európskej únii v Bruseli

Juraj Nociar doposiaľ pôsobil ako riaditeľ kabinetu slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča. Pred odchodom na vyslanie ho prijal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár.

Šéf slovenskej diplomacie Blanár zdôraznil, že prioritou Slovenska v Únii je chrániť slovenské národno-štátne záujmy a presadzovať zachovanie práva veta v oblastiach, v ktorých je ešte možné ho využiť. Kľúčovým článkom pri komunikovaní týchto záujmov je podľa neho Stále zastúpenie SR pri EÚ.

"Zástupcovia Slovenska budú na pôde Európskej únie plnohodnotne prispievať k hľadaniu spoločných riešení pre európske a globálne výzvy, no rovnako budú aktívne tlmočiť naše principiálne postoje a obhajovať slovenské záujmy," skonštatoval minister zahraničia.

Nociar podotkol, že EÚ čelí viacerým bezprecedentným výzvam. "Jej schopnosť spoločne ich riešiť je zásadná tak pre stabilitu, ako aj jej celkový rozvoj a postavenie na globálnej scéne," uviedol s tým, že je potrebné rešpektovať všetky členské štáty a vďaka tomu posilňovať jednotu EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Times: Británia by mohla rozšíriť čiastočné zbrojné embargo na Izrael

Spojené kráľovstvo by mohlo rozšíriť embargo na dodávky zbraní do Izraela, ak sa odhalí viac incidentov, ktoré by mohli byť porušením humanitárneho práva, uviedol anonymný vládny zdroj pre britský denník Times.

Vládni predstavitelia by mohli tieto obmedzenia aplikovať čoskoro, keďže Londýn prehodnocuje vývozné licencie pravidelne každých šesť týždňov. Ministerstvo obrany by tak mohlo už platné embargo rozšíriť.

„Nikto sa nepotľapkáva po pleci a nevyhlasuje koniec tejto záležitosti,“ povedal zdroj.

Minister zahraničných vecí David Lammy ešte v pondelok pozastavil 30 týchto licencií z celkových 350. Vysvetlil, že existuje „jasné riziko“, že zbrane by sa mohli použiť na závažné porušenie medzinárodného práva.

Británia po preskúmaní pozastavila 30 licencií na vývoz zbraní do Izraela

Mohlo by Vás zaujímať Británia po preskúmaní pozastavila 30 licencií na vývoz zbraní do Izraela

Deň na to Lammy uisťoval svojho izraelského rezortného kolegu Israela Katza o kladných vzťahoch Londýna a Jeruzalemu.

Zhrnutie právneho stanoviska vlády uvádzalo ako dôvod zbrojného embarga „dôveryhodné“ tvrdenia o zlom zaobchádzaní s palestínskymi vojnovými zajatcami a „nedostatočné“ dodávky pomoci do Gazy.

Kabinet podľa tohto stanoviska nebol schopný dospieť k „rozhodujúcemu úsudku“ o vedení vojenských akcií v Pásme Gazy, kde je „neprehľadné a sporné informačné prostredie“.

Na rozdiel od Gazy, kde Izrael zablokoval zahraničným novinárom prístup k spravodajstvu, zo Západného brehu Jordánu informácie plynú ďalej, pripomínajú Times.

Lammy preto odsúdil nedávne izraelské vojenské operácie v Predjordánsku a podľa vládneho zdroja by zhoršenie bezpečnostnej situácie v tejto oblasti mohlo podnietiť ďalšie kroky.

Úradník však zdôraznil, že existuje len málo zbraní vyvážaných z Británie, ktoré by sa pravdepodobne použili na Západnom brehu, na ktoré sa už nevzťahuje existujúci zákaz.

Varoval tiež, že spôsob, akým Izrael vedie svoj boj proti Hamasu „s neúprosnou krutosťou“, spôsobí, že krajina bude menej bezpečná. Kládol si otázku, ako je možné, že Izrael je „taký nenápadný“ a používa presné zbrane, keď útočí na svojich nepriateľov v zahraničí, ale keď ide o Gazu, používa „taktiku spálenej zeme“.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.