Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko plánuje požiadať EÚ o výnimku z migračného paktu

Na obmedzenie nelegálnej migrácie sú potrebné drastické opatrenia. Preto Maďarsko požiada o výnimku z uplatňovania azylových a migračných pravidiel Európskej únie, oznámil maďarský minister pre európske záležitosti János Bóka.

Maďarská vláda bola informovaná o tom, že vláda Holandska avizovala žiadosť o výnimku z uplatňovania azylových a migračných pravidiel EÚ, povedal Bóka v Štrasburgu. „Potrebu razantných opatrení na obmedzenie nelegálnej migrácie vidí aj maďarská vláda, preto chce urobiť podobný krok," dodal.

„Aj Maďarsko žiada o výnimku z uplatňovania azylových a migračných pravidiel, ak to novela základnej zmluvy EÚ umožňuje. Urobíme potrebné právne a administratívne kroky,“ povedal Bóka, ktorý súčasne podčiarkol, že Maďarsko je samozrejme odhodlaným členom schengenského priestoru a zostane ním aj v budúcnosti.

Holandská vláda v stredu predložila Európskej komisii oficiálnu žiadosť o výnimku v novom pakte o azyle a migrácii, ktorý vstúpi do platnosti v roku 2026. Ministerka pre migráciu Marjolein Faberová v liste eurokomisii napísala, že nová holandská vláda chce „drasticky“ obmedziť migráciu do Holandska, aby mohla naďalej plniť svoje ústavné povinnosti v oblasti riešenia problémov bývania, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania.

(tasr)

Minúta  |  

Šéfka súdnej rady vyčíta predchodcovi aj preplácanie leteniek na súkromné lety

Vyplýva to z dokumentu, ktorý predložila Kosová na štvrtkové zasadnutie rady.

Medzi pochybenia Jána Mazáka podľa Kosovej patrí napríklad vytvorenie a expedovanie uznesení, ktoré neboli prijaté súdnou radou, respektíve o nich súdna rada nikdy nehlasovala, zastavenie preverovania majetkových pomerov u kandidátky na predsedníčku súdu v rozpore so zákonom či porušenie rokovacieho poriadku kontrolných komisií rady.

Vyčíta mu aj preplácanie leteniek za súkromné lety do Luxemburgu, Košíc a späť.

"Prvú letenku si dal Ján Mazák preplatiť za let zo dňa 7. júla 2020 a poslednú za let zo dňa 27. marca 2024. Ján Mazák sa presúval do miesta trvalého bydliska – Košíc, letecky z Viedne a späť. Zároveň sa letecky presúval do 'druhého' trvalého bydliska – Luxemburgu, letecky z Viedne a späť," uvádza sa v Správe predsedníčky Súdnej rady SR o zistených pochybeniach.

Za obdobie piatich rokov to spolu predstavuje sumu 15 200 eur. "Podstatnú časť tejto sumy tvorí refundácia leteniek za lety do Luxemburgu a späť," uvádza sa v materiáli.

Kosová v správe zdôrazňuje, že šéf súdnej rady má podľa zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov právo na niektoré benefity, tie však nezahŕňajú možnosť preplácanie leteniek do dvoch trvalých pobytov "a vlastne ani do jedného".

"Napriek tomu, že Jánovi Mazákovi bol v zmysle zákonných ustanovení poskytnutý bezplatne byt v Bratislave, bezplatné používanie účastníckej telefónnej stanice, služobné motorové vozidlo so šoférom, boli mu vyplácané paušálne náhrady, ktorú sú práve preto vyššie v prípade trvalého pobytu mimo Bratislavy, že takáto osoba má aj zvýšené náklady na cestu," dodala v dokumente.

(sita)

Minúta  |  

NYT: Maďarská firma na výrobu pagerov bola súčasťou operácie Mosadu zacielenej na Hizballáh

Izraelská vláda odmietla tvrdenia o manipulácii so zariadeniami, ktoré v predchádzajúcich dvoch dňoch výbuchmi zabili či zranili tisíce šíitskych militantov v južnom Libanone. Pagery totiž sama vyrobila v rámci „dômyselnej ľsti“, píše New York Times.

Po odznení utorkového útoku na príslušníkov Hizballáhu zaznamenali tucet mŕtvych a vyše 2 700 zranených, útok na vysielačky počas stredy si zase vyžiadal 20 mŕtvych a ďalšie stovky zranených, bilancuje NYT. Štyri z obetí sú pritom deti.

Denník sa obrátil na 12 bývalých či súčasných obranných či spravodajských predstaviteľov, ktorí boli oboznámení s plánovaním týchto útokov. Všetci dvanásti pritom zhodne potvrdili, že za útokmi bol Izrael – napriek tomu, že oficiálne miesta v Jeruzaleme sa k zodpovednosti neprihlásili, ani ju neodmietli.

Vybuchujúce pagery zranili v Libanone tisíce ľudí. Hlavným podozrivým je Izrael

Mohlo by Vás zaujímať Vybuchujúce pagery zranili v Libanone tisíce ľudí. Hlavným podozrivým je Izrael

New York Times pripomína útok na iránskeho jadrového vedca, ktorého izraelská tajná služba Mosad zlikvidovala prostredníctvom robota navádzaného satelitom. „Telefóny vo vašich rukách, v rukách vašich manželiek a vašich detí, sú agenti“ Mosadu, reagoval na tento útok vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh s výzvou, aby militanti svoje smartfóny „pochovali“.

Zároveň vyzval, aby jeho bojovníci používali malé prenosné zariadenia známe ako pager. „Izraelskí spravodajskí dôstojníci v tom videli príležitosť,“ konštatuje NYT.

Židovský štát v rámci plánu na likvidáciu militantov založil fiktívnu spoločnosť, ktorá sa mala vydávať za medzinárodného výrobcu pagerov. Tou sa stala BAC Consulting s oficiálnym sídlom v Maďarsku, ktorá mala zmluvu na výrobu zariadení pre taiwanskú spoločnosť Gold Apollo.

Orbánova vláda tvrdí, že pagery použité v Libanone nikdy neboli v Maďarsku

Mohlo by Vás zaujímať Orbánova vláda tvrdí, že pagery použité v Libanone nikdy neboli v Maďarsku

Traja anonymní izraelskí predstavitelia denníku potvrdili, že BAC a ďalšie dve firmy slúžili ako zásterka, pričom samotné pagery vyrábali či upravovali tajní agenti.

BAC prijímala bežných klientov, pre ktorých vyrábala rôzne bežné pagery. Jediným skutočne dôležitým klientom bol však Hizballáh a „jeho pagery mali od obyčajných ďaleko“. Podľa troch spravodajských dôstojníkov obsahovali batérie s prímesou výbušniny PETN, ktoré sa vyrábali samostatne.

Pagery sa začali dodávať do Libanonu v lete 2022 v malom množstve, ale výroba sa rýchlo zvýšila po tom, ako Nasralláh odsúdil mobilné telefóny.

Nasralláh nielenže zakázal mobilné telefóny na stretnutiach operatívcov Hizballáhu, ale nariadil, aby sa podrobnosti o pohybe a plánoch Hizballáhu nikdy neoznamovali prostredníctvom mobilných telefónov, vysvetlili traja predstavitelia spravodajských služieb. Dôstojníkom Hizballáhu nariadil, aby mali pri sebe neustále pagery, a v prípade vojny by sa pagery používali na informovanie bojovníkov, kam majú ísť.

Podľa dvoch predstaviteľov amerických tajných služieb sa v lete dodávky pagerov do Libanonu zvýšili a do krajiny ich prišli tisíce, ktoré boli distribuované medzi dôstojníkov Hizballáhu a ich spojencov.

Pre Hizballáh to bolo obranné opatrenie, ale v Izraeli spravodajskí dôstojníci označovali pagery za „tlačidlá“, ktoré sa dajú stlačiť, keď nastane čas.

Tento „správny čas“ podľa anonymných agentov prišiel v nedeľu, keď izraelský premiér Benjamin Netanjahu na rokovaní bezpečnostného kabinetu vyhlásil, že urobí všetko preto, aby sa viac než 70-tisíc Izraelčanov evakuovaných od severnej hranice Izraela vrátilo domov.

Rozkaz aktivovať pagery prišiel v utorok.

Ako už médiá informovali v čase incidentu, malé množstvo výbušniny sa zohrialo od prehriatia batérie, ktoré agenti Mosadu riadili na diaľku.

(sab)

Minúta  |  

Poslanci zamietli návrh Holečkovej o novele Trestného poriadku

Zmena Trestného poriadku je podľa nezaradenej poslankyne nevyhnutná na posilnenie právneho štátu, ochranu práv odsúdených osôb a zlepšenie dôvery verejnosti v justičný systém.

Súčasťou navrhovanej novely exposlankyňou za KDH bolo aj to, že rozhodnutie o prerušení výkonu trestu odňatia slobody na základe návrhu ministra spravodlivosti bude povinne preskúmavať súd.

Súčasná úprava priznáva ministrovi spravodlivosti možnosť navrhnúť prerušenie výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému. "Pričom toto rozhodnutie môže byť prijaté bez nutnosti súdneho prieskumu. Táto právomoc ministra však môže viesť k subjektívnym rozhodnutiam," uviedla v dôvodovej správe k návrhu.

Návrh Holečkovej je neodborný. KDH kritizuje vlastnú poslankyňu

Mohlo by Vás zaujímať Návrh Holečkovej je neodborný. KDH kritizuje vlastnú poslankyňu

(tasr)

Minúta  |  

Hraničný priechod s Českom po povodniach opäť otvárajú

Priechod Brodské - Lanžhot je prejazdný od štvrtka, informovala o som Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja.

"Priechod Moravský svätý Ján - Hohenau je zatiaľ neprejazdný, na ceste je aj naďalej vysoká úroveň vody, približne dva metre. Priechod Medveďov bude do pondelka uzavretý," konkretizovali trnavskí cestári.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko vyhralo v spore s akcionárom poisťovne Union

Nemecký ústavný súd rozhodol v prospech Slovenska a zamietol všetky body ústavnej sťažnosti holandskej spoločnosti Achmea B.V.

Slovensko tak Achmeu nemusí odškodniť sumou viac ako 22 miliónov eur. Zároveň sa tak ukončil dlhoročný spor týkajúci sa zákazu zisku zdravotných poisťovní.

Ministerstvo financií priblížilo, že nemecký ústavný súd vydal uznesenie o neprípustnosti tejto sťažnosti takmer po šiestich rokoch od jej podania. Zverejnil ho 13. septembra.

"Toto uznesenie o neprípustnosti, ktoré je v prospech Slovenskej republiky a ktoré nepriamo potvrdzuje správnosť a ústavnosť rozhodnutia nemeckého najvyššieho súdu, ukončuje dlhoročný medzinárodný arbitrážny spor medzi spoločnosťou Achmea B.V. a Slovenskou republikou, ktorý sa začal ešte v roku 2008," skonštatoval rezort.

Na základe tohto uznesenia by zároveň mali byť ukončené súdne konania v Luxembursku. Slovensku by tak mali byť uvoľnené blokované finančné prostriedky vo výške 30 miliónov eur.

"Súbežne so súdnym konaním v Nemecku sa Achmea B.V. snaží pred súdmi v Luxembursku zabezpečiť vykonanie arbitrážneho rozhodnutia, a to od roku 2012. Luxemburský súd zablokoval prostriedky Slovenskej republiky v sume 30 miliónov eur v prospech Achmea B.V. a neskôr rozhodol, že tieto prostriedky majú ostať blokované až do finálneho rozhodnutia o ústavnej sťažnosti v Nemecku," vysvetlilo ministerstvo.

Podotklo, že Slovensko tak obhájilo všetky arbitrážne spory, ktoré vznikli v súvislosti so zákazom zisku zdravotných poisťovní, ktorý vláda zaviedla v roku 2007. "Slovenská republika doteraz neprehrala žiadnu medzinárodnú investičnú arbitráž a patrí tak pri obrane na medzinárodnom investičnom fóre k najúspešnejším štátom vôbec," skonštatovali z rezortu.

Achmea podala žalobu na Slovenskú republiku v roku 2008. Dôvodom bol zákaz zisku súkromných zdravotných poisťovní, ktorý bol údajne v rozpore s bilaterálnou investičnou dohodou. Arbitrážny tribunál vydal v roku 2012 rozsudok, v ktorom konštatoval porušenie tejto medzinárodnej zmluvy zo strany Slovenska. Voči rozhodnutiu sa Slovensko odvolalo.

V marci 2018 rozhodol Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti v prospech Slovenska. Na základe toho nemecký najvyšší súd v októbri 2018 zrušil pôvodné arbitrážne rozhodnutie proti Slovensku. Achmea sa následne v decembri 2018 obrátila so sťažnosťou na nemecký ústavný súd.

Okrem iného namietala, že porušil jej základné právo vykonávať podnikanie, právo na účinnú právnu ochranu a povinnosť nemeckého najvyššieho súdu obrátiť sa opäť na Súdny dvor EÚ. Tvrdila tiež, že súdny dvor v rozsudku prekročil svoje právomoci a porušil ústavnú identitu Nemecka.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.