Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po izraelskom nálete v Damasku zomrel poradca iránskych Revolučných gárd

Konzultant Islamských revolučných gárd Madžíd Dívání zomrel na následky zranení, ktoré utrpel počas pondelkového leteckého útoku Izraela na sýrske hlavné mesto Damask, píše agentúra Reuters.

Sýrske štátne médiá v utorok informovali, že pri leteckom útoku Vzdušných síl Izraela (IAF) na sýrsku metropolu zahynuli traja civilisti a deväť ďalších osôb utrpelo zranenia. Reuters uvádza, že pravdepodobne išlo o ten istý útok, pri ktorom sa vážne zranil Dívání.

Sýrska protivzdušná obrana sa podľa oficiálneho vyhlásenia tamojšej armády počas jednej noci trikrát aktivovala pri zaznamenanom nepriateľskom útoku. V Damasku bolo podľa svedkov tiež počuť výbuchy.

V priebehu posledných rokov Izrael opakovane podnikol útoky v Sýrii na ciele spájané s Iránom. Izraelské útoky sa zintenzívnili po napadnutí Izraela palestínskym militantným hnutím Hamas vlani v októbri.

Členovia iránskych Revolučných gárd v Sýrii sa stali terčom útoku aj 1. apríla tohto roku, keď pri predpokladanom izraelskom útoku na iránsky konzulát v Damasku zahynuli dvaja generáli. Na tento incident reagoval Irán, keď prvý raz zaútočil na židovský štát.

(tasr)

Minúta  |  

Trestnosť za extrémizmus na Slovensku v minulom roku mierne klesla

Počet trestných stíhaní v súvislosti s extrémizmom v roku 2023 oproti roku 2022 klesol zo 107 na 95. Vyplýva to z Monitorovacej správy o stave extrémizmu v SR. Tú predložil rezort vnútra na medzirezortné pripomienkové konanie.

"Napriek tomu, že počet začatých trestných stíhaní v roku 2023 poklesol, pomer obvinených osôb k počtu trestných stíhaní sa zvýšil z 57 na 62," vysvetlilo ministerstvo vnútra.

V monitorovanom období boli podľa rezortu najpočetnejšie trestné činy prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu práv a slobôd (44) či trestné činy prechovávania extrémistických materiálov (32). Pri týchto trestných činoch vidí rezort aj najvyšší nárast oproti roku 2022.

Bezpečnostné zložky zaznamenali viac prípadov aj pri podnecovaní k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, registrovali ich 13. V minulom roku bolo podľa správy 55,5 percenta extrémistických trestných činov spáchaných vo virtuálnom prostredí.

Dannymu Kollárovi ponúkol Kaliňák zastupovanie advokátom

Mohlo by Vás zaujímať Dannymu Kollárovi ponúkol Kaliňák zastupovanie advokátom

"V monitorovanom období boli takmer výlučnými páchateľmi extrémistickej trestnej činnosti na území Slovenska osoby mužského pohlavia. Z celkového počtu obvinených v rokoch 2022 a 2023 tvorili v priemere 11,9 percenta obvinení páchatelia z radov študentov," uviedlo ministerstvo.

Z materiálu takisto vyplýva, že v rokoch 2022 a 2023 na Slovensku dominoval pravicový extrémizmus. Takíto extrémisti sa začiatkom roku 2022 venovali kritike protipandemických opatrení.

V dôsledku vypuknutia vojny na Ukrajine sa do popredia dostali naratívy súvisiace s migráciou, humanitárnou pomocou či energetickou krízou. Ministerstvo v monitorovanom období nezaznamenalo významnejšiu aktivitu ľavicovo orientovaných extrémistov.

"Vzhľadom na ich nenásilný charakter, nízky počet aktívnych členov a roztrieštenosť scény sa prívrženci ľavicovej scény zameriavali len na organizovanie nenásilných podujatí," napísal rezort.

Riziko hrozby zo strany islamského extrémizmu sa podľa materiálu prehĺbilo po teroristickom útoku Hamasu na Izrael.

(tasr)

Minúta  |  

V USA pokračuje rozsiahly štrajk prístavných robotníkov, lode čakajú v rastúcich radoch

Pred hlavnými prístavmi v USA sa tvoria dlhé rady kontajnerových lodí, keď najväčší štrajk pracovníkov v prístavoch za takmer polstoročie vstúpil do tretieho dňa. To bráni nielen vykládke lodí, ale predstavuje aj hrozbu nedostatku množstva tovarov.

Medzi zväzom International Longshoremen's Association (ILA), ktorý zastupuje 45-tisíc prístavných pracovníkov, a zamestnávateľmi pritom nie sú vo štvrtok naplánované žiadne rokovania. Majitelia prístavov, ktorí čelia tlaku Bieleho domu, aby zvýšili svoju mzdovú ponuku, v stredu neskoro večer signalizovali, že sú otvorení novým rozhovorom.

Najmenej 45 kontajnerových plavidiel, ktoré sa nepodarilo vyložiť, zakotvilo mimo štrajkom postihnutých prístavov na východnom pobreží a v Mexickom zálive. To je výrazný nárast z troch plavidiel v nedeľu 29. septembra.

„Zdá sa, že mnohí sa rozhodli počkať, možno v nádeji na rýchle vyriešenie štrajku, namiesto toho, aby prijali proaktívne rozhodnutie o odklonení,“ uviedla Jena Santorová zo spoločnosti Everstream. Odhaduje, že počet nevybavených plavidiel sa môže do konca týždňa zdvojnásobiť a môže trvať týždne, ak nie mesiace, kým sa preťaženie prístavov odstráni.

Jednou z alternatív by mohlo byť presmerovanie lodí do prístavov na západnom pobreží, na druhej strane USA, pravdepodobne cez Panamský prieplav. To však znamená predĺženie cesty o tisíce kilometrov, čo zvýši náklady a posunie dodacie lehoty o týždne.

Do štrajku ILA, ktorý je prvou takouto hromadnou akciou od roku 1977, sa zapojilo 36 prístavov, od Maine po Texas. Utorkové rozhovory o novej šesťročnej zmluve so zamestnávateľskou skupinou United States Maritime Alliance (USMX) pritom 1. októbra zlyhali.

ILA sa snaží presadiť veľké zvýšenie platov spolu so záväzkami zastaviť projekty automatizácie prístavov, keďže sa obáva, že povedú k rušeniu pracovných miest. Skupina USMX ponúkla 50-percentné zvýšenie platu, ale ILA tvrdí, že to nestačí na zmiernenie obáv.

Administratíva prezidenta Joea Bidena vyvíja tlak na zamestnávateľov, aby zvýšili svoju ponuku na zabezpečenie dohody. Poukázala pritom na mimoriadne zisky lodného priemyslu od pandémie COVID-19.

Ekonómovia tvrdia, že zatvorenie prístavov spočiatku nezvýši spotrebiteľské ceny, keďže firmy v predchádzajúcich mesiacoch zrýchlili dodávky kľúčového tovaru. Ale dlhšie trvajúci štrajk ich nakoniec ovplyvní, pričom ceny potravín budú pravdepodobne reagovať ako prvé.

Združenie maloobchodníkov spolu s ďalšími združeniami a firmami vyzvalo administratívu, aby využila svoju federálnu právomoc na zastavenie štrajku, keďže môže mať „ničivé následky“ pre ekonomiku. Biely dom však opakovane odpovedal, že na zastavenie štrajku nevyužije federálne právomoci.

(tasr)

Minúta  |  

Fico chce po vojne obnoviť hospodárske a štandardné vzťahy s Ruskom

Predseda vlády Robert Fico (Smer) povedal, že pre obnovu vzťahov s Ruskou federáciou po vojne urobí všetko. Slovenskej vláde tiež podľa neho veľmi záleží na priateľských vzťahoch s Ukrajinou.

"Ak skončí vojna počas mandátu tejto vlády, urobím všetko pre obnovenie hospodárskych a štandardných vzťahov s Ruskou federáciou, urobím všetko pre to. Európska únia potrebuje Ruskú federáciu, Ruská federácia potrebuje, samozrejme, Európsku úniu," povedal Fico na spoločnej tlačovej konferencii s ďalšími koaličnými lídrami po schválení konsolidačného balíka.

Pripomenul, že každá vojna sa skončí za rokovacím stolom. "A bude nám veľmi záležať na normálnych priateľských vzťahoch s Ukrajinou, ktorej želáme, nech toto nešťastie skončí, pretože je to nešťastie pre všetkých," skonštatoval premiér s tým, že sa napĺňajú slová o tom, že konflikt nemá vojenské riešenie.

"Potvrdzujú to vyjadrenia mnohých politikov, ktorí už hovoria o kompromisoch, o tom, že vraj Ukrajina sa musí pripraviť na nejaký kompromis, ktorý bude bolieť jednu aj druhú stranu," dodal.

Fico sa teší na rokovanie vlády na Ukrajine, ktoré sa bude konať najbližší pondelok.

"Budeme hovoriť nielen o plnení cestovnej mapy, ktorú máme v oblasti humanitárnej a možno inej, ale teším sa predovšetkým na to, že budeme môcť otvorene hovoriť, ako zagarantovať, že Ukrajina zostane významnou tranzitnou krajinou pre základné suroviny, ktoré západná Európa potrebuje," uviedol slovenský premiér.

Váži si "veľmi dobrú chémiu" medzi ním a ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom, hoci na niektoré veci majú rozdielne názory.

"Ale viem, že môžem s ním otvorene o týchto otázkach hovoriť. Či existujú nejaké modely, ako zabezpečiť tranzitné trasy cez Ukrajinu na Slovensko, pretože to nie je iba otázka, že my dostaneme to, čo potrebujeme pre našu činnosť. My predsa máme zabezpečené a vytvorené také prostredie, že Slovensko je predovšetkým tranzitnou krajinou," konštatoval s tým, že Slovensko bojuje s "obrovským tlakom z Európskej komisie, aby už nič nešlo od východu smerom na západ".

(tasr)

Minúta  |  

Premiér avizuje finančnú pomoc pre samosprávy

Predseda vlády Robert Fico (Smer) chce na tému pomoci pre samosprávy zvolať stretnutie predsedov koaličných strán a vedenia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

"My máme pripravený dokopy nejaký objem peňazí, ale nebudem teraz hovoriť nič, pokiaľ nebudeme všetci pri tom. Chceme to oznámiť spoločne, pretože niečo je pripravené pre ZMOS, niečo je pripravené pre vyššie územné celky. Asi to nebude toľko, koľko očakáva samotný ZMOS, ale ja považujem primátorov, starostov, ako aj županov za ľudí, ktorí robia s reálnymi peniazmi, a vedia, čo je a čo nie je možné," poznamenal Fico.

Predseda vlády si myslí, že sa musia rešpektovať hlasy prichádzajúce z prostredia samospráv.

"Máme, pochopiteľne z predovšetkým malých obcí, informácie, že tieto obce vzhľadom na malý rozpočet niekedy už nie sú schopné plniť základné úlohy, ktoré sa od samosprávy očakávajú," skonštatoval. Predseda avizoval, že chcú riešiť aj ceny energií.

Fico: Upratali sme po predchádzajúcej vláde, ceny energií budeme kompenzovať

Mohlo by Vás zaujímať Fico: Upratali sme po predchádzajúcej vláde, ceny energií budeme kompenzovať

(tasr)

Minúta  |  

Schválenie konsolidačných opatrení môže znamenať začiatok pádu Ficovej vlády, tvrdí PS

Chaotický a nepremyslený balíček sa premietne do všetkých cien a bude mať negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku, uviedol vo štvrtok líder opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka.

"Sebe zvýšili platy a udelili renty, všetkých ostatných ľudí na Slovensku zaťažili vyššími daňami. Ficova drahota sa dotkne každého, ide o plošný útok na peňaženky občanov," dodal predseda PS.

Poukázal na to, že na konsolidačné opatrenia doplatia práve ľudia, ktorí volili predstaviteľov koalície, čo by mohlo zapríčiniť ich pád.

Opozičný poslanec Štefan Kišš (PS) upozornil taktiež na pozmeňovacie návrhy, ktoré boli schválené počas prijímania konsolidačných opatrení. Tie by mali zvyšovať náklady práce na strane zamestnancov aj zamestnávateľov a popri vysokej dani z finančných transakcií mať výrazne negatívny vplyv na ekonomiku Slovenska.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.