Preskočiť na obsah
  |  

EÚ môže zaniknúť, ak nezmení svoju agendu, varuje Emmanuel Macron

Francúzsky prezident odkazuje európskym lídrom, že blok zaostáva za USA a Čínou pre nadmernú reguláciu a nedostatočné investície.

Francúzsky prezident na podujatí Berlínsky globálny dialóg povedal, že Washington a Peking predstihli EÚ v hospodárskych výsledkoch a investíciách, a potom vyzval inštitúciu, aby dokončila balík finančných pravidiel pre bankovú úniu.

„EÚ by mohla zaniknúť, sme na pokraji veľmi dôležitého momentu,“ povedal Macron. „Náš predchádzajúci model sa skončil, pretože príliš regulujeme a málo investujeme. Ak sa budeme riadiť našou klasickou agendou, v najbližších dvoch až troch rokoch budeme mimo trhu.“

V apríli Macron vyzval na integrovanejšiu európsku obranu a varoval, že únia sa nemôže stať vazalom USA, pokiaľ ide o bezpečnosť a armádu. „Nie sme vybavení na to, aby sme čelili rizikám,“ povedal, keď načrtol svoju víziu asertívnejšej EÚ na globálnej scéne.

(mja)

  |  

Izrael tvrdí, že zaútočil na veliteľstvo tajných služieb Hizballáhu v Bejrúte

Zasiahol aj "teroristických agentov patriacich k tejto jednotke, prostriedky na zhromažďovanie spravodajských informácií, veliteľských centier a ďalšej teroristickej infraštruktúry," uviedla izraelská armáda.

Vo štvrtok izraelská armáda nariadila evakuáciu obyvateľstva 25 libanonských dedín. Ich obyvateľom odporučila, aby sa vo vlastnom záujme a s ohľadom na svoju bezpečnosť presunuli na sever krajiny.

Hnutie Hizballáh vo štvrtok popoludní vo svojom komuniké informovalo, že za úsvitu jeho ozbrojenci aktivovali dve výbušné zariadenia, aby zastavili postup izraelských vojakov, ktorí sa pokúšali infiltrovať do pohraničnej obce Marún ar-Rás v dištrikte Bint Džbajl.

V tlačovej správe nie je zmienka, či si tento útok vyžiadal obete. Pri podobnej akcii v stredu však prišlo o život osem izraelských vojakov, ktorých smrť neskôr potvrdila aj ich armáda.

Hizballáh okrem toho informoval, že zabránil izraelskej hliadke v prekročení tzv. Fatimskej brány pri betónovom hraničnom múre postavenom neďaleko lokality Kfar Kila.

Aj libanonská armáda vo štvrtok - vôbec prvýkrát od októbra 2023, keď sa začalo stupňovať napätie na libanonsko-izraelskej hranici - odpovedala na paľbu z pozícií obsadených izraelskými vojakmi. Išlo o odvetu za ostreľovanie jednej zo základní libanonskej armády v dištrikte Bint Džbajl, pri ktorom zahynul libanonský vojak - druhá obeť z radov libanonskej armády od začiatku eskalácie medzi Hizballáhom a Izraelom.

Počas dňa sa na severe Izraela niekoľkokrát rozzvučali sirény ohlasujúce možný raketový útok z územia Libanonu. Ide o oblasti, ktoré izraelskí civilisti z bezpečnostných dôvodov na výzvu armády a úradov už pred časom opustili.

(afp, tasr)

  |  

Poslanci ukončili aktuálnu schôdzu

Neprerokované body programu aj hlasovanie o prerokovaných sa majú zaradiť na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má začať 22. októbra.

Presunuli sa tak aj tri opozičné návrhy na odvolanie ministrov zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas), kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS) a spravodlivosti Borisa Suska (Smer).

Na aktuálnej schôdzi mali na programe aj hlasovania o personálnych voľbách, rozhodovať mali o voľbe člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky či člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.

(tasr)

  |  

Vojenský špeciál odletí v piatok po Slovákov v Libanone

Pre občanov SR v Libanone a v Iráne je v platnosti cestovné odporúčanie 4. stupňa, teda odporúčanie opustiť krajinu. Pre Izrael platí cestovné odporúčanie 3. stupňa, teda odporúčanie necestovať do určitých oblastí.

Aktuálne je v Libanone zaregistrovaných viac ako 30 Slovákov. Do Libanonu zároveň odvezie vyše dvojtonovú humanitárnu zásielku potravín a zdravotníckeho materiálu.

Slovensko je okrem toho pri evakuácii súčinné aj s ďalšími štátmi, ktoré prejavili záujem o pomoc pri návrate ich občanov. O využitie slovenských evakuačných letov do tejto chvíle požiadalo viac ako 40 občanov Arménska, Česka, Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Spojených štátov amerických či Srbska. Tých má slovenský vojenský špeciál dopraviť do cyperskej Larnaky.

(tasr)

  |  

Biden neverí, že Izrael tak skoro zareaguje na iránsky útok

Americký prezident novinárom na brífingu v Bielom dome povedal, že neverí, že by dnes (vo štvrtok) došlo k odvetnému útoku Izraela na Irán za vzdušný úder z utorka 1. októbra.

Na otázku, či Spojené štáty povolia Izraelu odvetný útok na Irán, prezident Joe Biden ostro zareagoval. „V prvom rade Izraelu ‚nedovoľujeme‘, Izraelu radíme. A dnes sa nič nestane,“ odpovedal.

Spravodajský portál Times of Isrel, ktorý citoval AFP, pripomenul, že región Stredného východu sa rovnako ako Washington obáva reakcie Tel Avivu a prípadnej ďalšej eskalácie napätia.

(sab, afp)

  |  

Demonštranti vo švédskom parlamente hodili na šéfku diplomacie tašku s paradajkami

Predseda parlamentu Andreas Norlén vyzval ochranku, aby protestujúcich odviedla, a dočasne prerušil rozpravu. Ochranka zadržala tri osoby a odovzdala ich polícii.

Demonštranti vo štvrtok prerušili švédsku parlamentnú rozpravu o izraelských osadách na Západnom brehu Jordánu. Podľa tamojších médií hodili na ministerku zahraničných vecí Mariu Malmer Stenergardovú tašku s paradajkami.

Propalestínski demonštranti začali kričať, keď sa Stenergardová po prejave v parlamente vrátila na svoje miesto, dodala poslankyňa Ann-Sofie Almová. Následne podľa jej slov hodili na ministerku zahraničných vecí tašku. Ako informovali švédske médiá, taška údajne dopadla dva rady za Stenergardovou. Tá následne opustila svoje miesto a rýchlo odišla z miestnosti.

Švédsky premiér Ulf Kristersson konanie protestujúcich odsúdil. „Teraz očakávam dôkladnú analýzu toho, ako sa to mohlo stať, a rázne opatrenia na zachovanie bezpečnosti poslancov a ministrov v rokovacej sále," vyhlásil Kristersson.

(tasr)