Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Prezident SR Peter Pellegrini chce s ministerkou zdravotníctva Zuzanou Dolinkovou (Hlas) hovoriť o dôvodoch jej avizovanej demisie.
Pellegrini plánuje tiež stretnutie so zástupcami lekárov, sestier a záchranárov a riešiť s nimi ich požiadavky. Avizovala to hlava štátu s tým, že následne bude informovať o ďalšom postupe.
(tasr)
Česká polícia zadržala študenta, ktorý sa vyhrážal, že vystrieľa triedu v jednej z pražských škôl. Polícia to uviedla v piatok na sociálnej sieti X (Twitter). Informovala o tom spravodajkyňa TASR v Prahe Barbora Vizváryová.
Oznámenie o podozrivom správaní 18-ročného študenta jednej zo škôl v Prahe 8 prijala polícia v uplynulých dňoch. Podľa nej sa spolužiakom vyhrážal, že vystrieľa triedu a nenávisť tiež vyslovene adresoval niektorým z nich. Svoju agresívnu rétoriku voči spolužiakom a spoločnosti podporil slovami, že si chce zaobstarať zbrojný preukaz, dodala polícia.
„Kriminalisti tiež zistili, že opakovane pred svojimi spolužiakmi vyjadroval kladný vzťah k streľbe na Filozofickej fakulte, slovne súhlasil so spáchaním tohto činu a údajne vyhlasoval, že by to urobil rovnako," povedal Jan Daněk z tlačového oddelenia pražskej polície.
Kriminalisti študenta zadržali v mieste bydliska a začali ho trestne stíhať. Počas prehliadky uňho našli airsoftové zbrane a nože. Je podozrivý zo spáchania trestných činov nebezpečného vyhrážania sa a schvaľovania trestného činu.
Podnet polície na vzatie do väzby súd neakceptoval a mladík je stíhaný na slobode. V prípade preukázania viny mu hrozí až štvorročný trest väzenia.
(tasr)
Predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka tvrdí, že v koalícii pribúdajú konflikty a nespokojnosť a premiérovi sa to po roku „riadne rozpadá“.
"Trojpercentný Andrej Danko zametá so všetkými, pritom nemá poriadok ani vo vlastnom klube, a postupne premiérovi odskakujú poslanci a ministri. Demisia ministerky Dolinkovej je potvrdením toho, že Fico už nemá silu poriadne riadiť túto vládu," napísal Šimečka na sociálnej sieti.
Dodal, že Fico nevedel "chorému zdravotníctvu" pomôcť a spraviť z neho premiérsku tému, iba to "trápenie mlčky celý rok sledoval." "A zároveň nemal silu ani ministerku sám odvolať, tak nakoniec musí odísť sama," zhodnotil líder PS s tým, že demisia nijako nevyrieši krízu v sektore.
Šimečku zaujíma, ako sa teraz bude koalícia hádať o stoličky, a teda kto voľné miesto po odchode ministerky zdravotníctva obsadí a "čo za to dostane".
"Toto je posledné, na čo im po pomste, vyšších platoch a rentách zostala energia. Riešiť seba a svoje posty. Žiaľ, ľudia na Slovensku z toho nebudú ani viac zdraví, ani sa im nebude žiť lepšie. Pán premiér, ak Vás to už nebaví, choďte od toho," uzavrel Šimečka.
(max)
Zrušenie akcie trenčianskeho gymnázia na pamiatku obetí útoku pred Teplárňou nasledovalo po videách europoslanca Milana Mazureka a jeho kolegyne z hnutia Republika Lívie Pavlíkovej.
"Osobne som sklamaný, že sa vedenie gymnázia zľaklo a ustúpilo pred nezmyselnými tvrdeniami 'o propagácii ideológie LGBTI+'. Takže uctenie pamiatky dvoch zavraždených mladých ľudí, ktorí sedeli a pili kávu, je šírenie ideológie? Vyzvať študentov, aby si na ich počesť obliekli pestrofarebné oblečenie je šírenie ideológie?" rozhorčoval sa na sociálnej sieti primátor Trenčína Richard Rybníček.
Pripomenul, že k veci sa vyjadroval Mazurek, ktorý bol "právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin hanobenia rasy, národa a presvedčenia, kvôli čomu mu v roku 2019 zanikol mandát poslanca Národnej rady SR".
"Ak sa mladí gymnazisti v našom meste rozhodli pripomenúť si túto nezmyselnú vraždu, ktorú spáchal človek v ich veku, ktorý sa radikalizoval, musíme toto ich rozhodnutie rešpektovať, nie z pozície nás 'dospelých' ich 'ubiť a utlačiť' a zakázať im slobodný vlastný prejav. Prečo? Pretože to hovorí nejaký politik?" dodal Rybníček.
Poznamenal, že vedenie školy rozhodnutím zrušiť spomienkové podujatie na zavraždenú dvojicu pred podnikom Tepláreň "pošliapalo" meno školy. Ako primátor preto bude iniciovať stretnutie s vedením gymnázia i študentmi, aby im vysvetlil, že "urobili fatálnu chybu a poškodili dobré meno školy."
"Osobne budem v Trenčíne iniciovať spomienku na zavraždených Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Lebo ako kresťan som presvedčený, že sloboda, život v slobodnej a demokratickej spoločnosti, kde vládne vzájomná úcta, rešpekt a tolerancia, sú aj základnými hodnotami kresťanstva a výdobytky NOVEMBRA ‘89, ktorý si o mesiac pripomenieme," napísal.
(max)
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sa ohradzuje voči „klamstvám, hrubej manipulácii s faktami a vytváraniu hoaxov“ televíziou Markíza.
Ako informovala TASR vedúca oddelenia komunikácie ministerstva kultúry Petra Bačinská, rezort sa vymedzuje voči televízii Markíza, ktorá v Televíznych novinách odvysielala reportáž o pracovnej ceste ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej v USA.
Redaktori televízie v nej zavádzali a snažili sa zámerne navodiť dojem, že išlo o súkromný výlet. Zahraničné pracovné cesty členov vlády Slovenskej republiky, prezentácia Slovenska v zahraničí a nadväzovanie bilaterálnych vzťahov sú bežnou súčasťou ich pracovnej náplne a napĺňaním Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
V ňom sa doslova píše: „Vláda v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude podporovať šírenie kultúry v radoch zahraničných Slovákov a udržiavať ich spolupatričnosť so slovenským národom.“
Napriek tomu vedenie ministerstva kultúry, v porovnaní s inými ministerstvami, cestuje do zahraničia oveľa menej a jeho cesty sú vo výrazne nižšom finančnom objeme než v iných rezortoch, a to aj vzhľadom na výrazne obmedzený počet členov delegácie.
Do Spojených štátov amerických cestovali aj iní ministri, s väčším počtom členov svojich delegácií a nikto nepreveruje každú jednu minútu ich programu.
Ministerstvo kultúry tiež považuje za neprípustné, aby televízia Markíza riešila v hlavnom spravodajstve rodinných príslušníkov ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ktorí nie sú nijako politicky činní a nikdy nečerpali peniaze z verejných dotácií a fondov, ako je to bežné u iných politikov.
V najbližších týždňoch má ministerka kultúry naplánovanú pracovnú cestu do Ríma a následne do Číny, kde bude podpísané memorandum o spolupráci v kultúrnej oblasti.
Ako uvádza Bačinská, „je neprípustné, neetické a priam neslušné, aby z dôvodov vykonávania svojej práce musela (ministerka, pozn. red.) pri každom zahraničnom pracovnom výjazde čeliť osobným útokom, sliedeniu hovorcu opozičnej strany, ako tomu bolo v Abú Dhabí, alebo sa vyviňovať z toho, že napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.“
(tasr)
Rusko zaútočilo v noci na Ukrajinu 19 dronmi, oznámili v piatok ukrajinské vzdušné sily. Uviedla to agentúra Reuters.
Ukrajinská protivzdušná obrana podľa nej zostrelila deväť dronov a útok ďalších siedmich odrazila zrejme vďaka prostriedkom elektronického boja. Nešpecifikovala, čo sa stalo so zvyšnými troma dronmi.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko uviedol, že v dôsledku útoku bola poškodená obytná budova v hlavnom meste. Neoznámil však nijaké obete a požiar po útoku v hlavnom meste rýchlo uhasili, uviedol Kličko. Predtým informoval, že požiar vypukol na ôsmom poschodí výškovej obytnej budovy.
Pri ďalšom útoku bola poškodená administratívna budova v Kirovohradskej oblasti. Ľahké zranenia utrpel jeden zo zamestnancov firmy, ktorá v budove pôsobí, uviedol oblastný gubernátor Andrij Rajkovyč.
Ruské sily zasiahli v uplynulých dňoch kritickú infraštruktúru a niekoľko rodinných domov v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, oznámil tamojší gubernátor Olexandr Prokudin. Pri rôznych útokoch zomrel jeden človek a štyria utrpeli zranenia, dodal.
(tasr)
Nehoda sa stala v piatok ráno pred deviatou hodinou na Rusovskej ceste v blízkosti autobusovej zastávky.
K incidentu došlo na riadne vyznačenom priechode pre chodcov, po ktorom šla 63-ročná žena.
"Chodkyňa bola privolanou záchrannou službou prevezená so zranením dolnej končatiny k ošetreniu do jednej z nemocníc," uviedol bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.
Vyšetrovaním nehody sa podľa neho zaoberajú bratislavskí dopravní policajti.
(tasr)
Požiar v sklade pohonných hmôt v Permskom kraji sa podarilo uhasiť, oznámilo ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie. Informuje o tom agentúra Reuters.
V Permskom kraji požiar zachvátil palivové nádrže a podľa ministerstva sa rozšíril na plochu 10-tisíc metrov štvorcových. Na záberoch zverejnených na sociálnej sieti Telegram možno vidieť rozsiahle škody. Ministerstvo uviedlo, že príčina požiaru sa vyšetruje a v jeho dôsledku neutrpel nikto zranenia. Permský kraj leží na Urale a od bojovej zóny na Ukrajine je vzdialený asi 1500 kilometrov.
Hasiči uhasili i požiar vo Voronežskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou, ktorý spôsobil dronový útok. Gubernátor Voronežskej oblasti Alexandr Gusev uviedol, že protivzdušná obrana zničila niekoľko ukrajinských dronov.
Pri útoku podľa neho nikto neutrpel zranenia. Hasiči však museli zasahovať pri malom požiari prázdnej palivovej nádrže v sklade paliva, uviedol Gusev s tým, že sklad nebol poškodený.
Ukrajinská armáda neskôr po útoku potvrdila, že vo Voronežskej oblasti zasiahla sklad paliva. "Bolo potvrdené, že bola zasiahnutá najmenej jedna vertikálna nádrž," uviedla armáda na Telegrame.
Ruské ministerstvo obrany v piatok ráno informovalo, že vzdušná obrana zostrelila v noci 18 ukrajinských dronov z toho šesť nad Belgorodskou oblasťou, šesť nad Voronežskou oblasťou, päť nad Azovským morom a jeden nad Rostovskou oblasťou.
(tasr)
Veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny generál Olexandr Syrskyj rozhodol o posilnení obrany v Doneckej oblasti. Rozhodnutie prišlo po obsadení banského mesta Vuhledar v Doneckej oblasti ruskými jednotkami. Uvádza to agentúra Reuters.
Podľa vyjadrenia prezidenta Volodymyra Zelenského sa ukrajinské jednotky z Vuhledaru stiahli, aby nedošlo k ďalším stratám na životoch. Mesto sa jednotky ruskej armády snažili obsadiť už dva roky.
Vuhledar má pre obe armády strategický význam. Je dôležité pre zabezpečenie zásobovania vojakov na fronte a taktiež sa v jeho blízkosti nachádza železničná trať spájajúca Krym s Donbasom. Mesto Vuhledar malo pred vojnovým konfliktom približne 14-tisíc obyvateľov. Väčšina z nich musela z dôvodu bojov a devastácie mesta opustiť svoje domovy.
Taktickým cieľom Ruska je podľa slov Vladimira Putina obsadenie celej Doneckej a Luhanskej oblasti. Kľúčovým mestom, ktorého sa ruskí vojaci dlhodobejšie snažia zmocniť, je logistické centrum Pokrovsk.
(tasr)
Ruský súd odsúdil zdravotnú sestru Olgu Menšichovú na osem rokov v trestaneckej kolónii, pretože na sociálnych sieťach kritizovala agresiu Moskvy na Ukrajine. Píše o tom agentúra AFP.
Menšichová pred súdom trvala na nevine. Povedala, že jej je ľúto zranených ruských vojakov, ktorých previezli do Pirogovovho národného lekárskeho a chirurgického centra v Moskve, kde pracovala ako anesteziologická zdravotná sestra.
„Keď okolo prechádza mladý muž, viete, čo žena cíti? Súcit, nie nenávisť, z ktorej som obžalovaná," povedala na súde podľa nezávislého webu Mediazona. „Bolo mi ich naozaj ľúto," dodala.
„Chcete mi dať podobný trest ako za vraždu, ale ja som bojovala o vaše zdravie. Liečila som toľko prokurátorov a sudcov z celej Moskvy," obrátila sa na prokurátora, ktorý ju obžaloval.
Okresný súd Dorogomilovskij v Moskve uznal Olgu Menšichovú za vinnú zo šírenia "falzifikátov" o ruskej armádu, pretože vraj uverejnila príspevky "motivované politickou nenávisťou".
Zdravotná sestra kritizovala ruský útok na ukrajinské mesto Vinnycja z roku 2022 a mučenie a zabíjanie civilistov na kyjevskom predmestí Buča. Zatkli ju v apríli a potom zostala v domácom väzení, v septembri ju vzali do vyšetrovacej väzby.
Moskva krátko po invázii na Ukrajinu z februára 2022 zákonom zakázala kritiku svojej armády a využíva to na umlčanie nesúhlasu verejnosti. Súdy odvtedy väzením alebo pokutami potrestali za porušenie zákazu už tisíce ľudí.
(tasr)
Poslancom Národnej rady novelu zákona vrátil prezident Peter Pellegrini vo štvrtok.
Hlava štátu poslancom odporučila, aby zo zákona vypustili dva body a opätovne ho schválili.
(tasr)
Abbás Arákčí sa má podľa svojho programu stretnúť s libanonským premiérom Nadžíbom Míkátím a predsedom parlamentu Nabíhom Berrim, ktorý je blízkym spojencom Hizballáhu.
Ide o prvú návštevu vysokopostaveného iránskeho predstaviteľa od izraelského útoku, pri ktorom minulý týždeň v Bejrúte zahynul šéf Hizballáhu Hasan Nasralláh.
Eskalujúce boje medzi Hizballáhom a Izraelom zvyšujú obavy, že do konfliktu na Blízkom východe, ktorý prebieha na niekoľkých frontoch, by mohli byť vtiahnuté aj Spojené štáty a Irán.
(tasr)
Maďarský premiér Viktor Orbán varoval, že Európska únia (EÚ) v súvislosti s možným uvalením ciel na dovoz čínskych elektromobilov smeruje k "ekonomickej studenej vojne" s Čínou. Informovala o tom agentúra Reuters.
Členské štáty EÚ budú v piatok (4. 10.) hlasovať o tom, či počas ďalších piatich rokov uvalia clá vo výške 45 percent na dovoz elektrických vozidiel čínskej výroby. Ide o mimoriadne významný obchodný spor, v ktorom hrozia odvetné opatrenia Pekingu.
Nemecko ako hlavný obchodný partner Budapešti a najväčšia ekonomika v EÚ sa v júli zdržalo hlasovania pri prvom nezáväznom hlasovaní o tomto návrhu. Teraz sa očakáva, že bude hlasovať proti zavedeniu ciel, povedali zdroje agentúre Reuters.
"To, čo chce EÚ urobiť, je ekonomická studená vojna," povedal Orbán v tejto súvislosti počas rozhovoru v štátnej rozhlasovej stanici.
Maďarsko sa podobne ako iné stredoeurópske krajiny usiluje prilákať čínskych výrobcov elektromobilov a batérií. Orbán povedal, že jeho krajina nechce patriť do žiadneho bloku a chce naďalej obchodovať s oboma stranami.
Premiér takisto poznamenal, že produkty vyrobené v EÚ bude čoraz ťažšie predať, ak sa svetové hospodárstvo rozdelí na dva bloky. Taktiež je podľa jeho nejasné, či sa Maďarsku podarí úspešne napĺňať stratégiu "hospodárskej neutrality".
(tasr)
Hašim Sáfieddín, bratranec zabitého vodcu šíitského militantného hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha, zahynul vo štvrtok pred polnocou po náletoch Vzdušných síl Izraela (IAF) na južnom predmestí Bejrútu s názvom Dahíja.
Pre americký denník New York Times (NYT) to potvrdili traja anonymní izraelskí predstavitelia, podľa ktorých bol nálet na Dahíju cielený. Bezprostredne nebolo možné overiť, či Sáfieddín prežil.
Vzdušné sily Izraela, izraelská vláda či Spojené štáty zatiaľ oficiálne nereagovali. Zdroje pre NYT však dodali, že išlo o jeden z najintenzívnejších náletov od začiatku vojenských akcií Tel Avivu voči Libanonu.
Denník tiež priblížil, že existujú „náznaky, že Izrael sa možno pripravuje na zintenzívnenie pozemnej invázie do Libanonu“, ktorú vedú Obranné sily Izraela (IDF) ako reakciu na takmer rok trvajúce cezhraničné útoky Hizablláhu na severe Izraela.
IDF vo štvrtok tiež vyzvali obyvateľov vyše dvadsiatich obcí na evakuáciu, tento týždeň má rady vojakov v Libanone posilniť piata divízia.
Snahy Hizballáhu o útok na Izrael naďalej marila silná protivzdušná obrana krajiny. V priebehu dňa šiitski militanti vypálili na židovský štát najmenej dvesto rakiet, podľa Červenej Dávidovej hviezdy (obdoby Červeného kríža) však nikto pri týchto incidentoch neutrpel zranenia.
(sab)
V dôsledku izraelského útoku v blízkosti hraničného priechodu Masná medzi Libanonom a Sýriou bola v piatok ráno prerušená cesta, po ktorej v posledných dňoch státisíce ľudí odchádzali z krajiny, píše agentúra Reuters.
Libanonský minister dopravy Alí Hamíja uviedol, že pri útoku bolo zasiahnuté územie Libanonu blízko tohto hraničného priechodu. Silný výbuch vytvoril kráter široký štyri metre.
Hovorca izraelskej armády Avichaj Adrai vo štvrtok obvinil libanonské militantné hnutie Hizballáh, že cez hraničný priechod Masná prepravuje do Libanonu vojenské vybavenie.
„Izraelská armáda nedovolí pašovanie týchto zbraní a nebude váhať konať, ak bude nútená tak, ako to počas tejto vojny už urobila,“ uviedol Adrai.
Podľa údajov libanonskej vlády prešlo cez hraničný priechod Masná za posledných desať dní do Sýrie vyše 300-tisíc ľudí pred izraelským bombardovaním. Väčšinou išlo o Sýrčanov.
Eskalujúce boje medzi Hizballáhom a Izraelom zvyšujú obavy, že do konfliktu na Blízkom východe, ktorý zúri na niekoľkých frontoch, mohli byť vtiahnuté aj Spojené štáty a Irán.
(tasr)
Ukrajina vo štvrtok vyzvala Stály arbitrážny dvor, aby nariadil Rusku zbúrať most, ktorý spája okupovaný Krym s ruskou pevninou. Právnici oboch strán dva týždne bojujú na dvore o prístup k pobrežným vodám okolo polostrova.
„Tribunál musí nariadiť Rusku, aby rozobral a odstránil takzvaný Kerčský most,“ zhrnula postoj Kyjeva Oxana Zolotariovová, riaditeľka odboru medzinárodného práva na ukrajinskom ministerstve zahraničných vecí.
„Zbúranie mosta je jediným spôsobom, ako obnoviť prístup pre lode všetkých krajín, ktoré využívali (Kerčský) prieliv v minulosti, a lode, ktoré by podľa očakávania mali prieliv využívať v budúcnosti,“ dodala.
„Žiadame tribunál, aby povedal Rusku, že už stačilo. Žiadame, aby ste dali zmysel Dohovoru o morskom práve. Žiadame, aby ste dodržiavali právne pravidlá medzinárodných vôd, ktoré boli vypracované na ochranu spoločných záujmov celého ľudstva,“ citovala Zolotariovovú Ukrajinská pravda.
Ukrajina v rámci arbitráže argumentuje aj tým, že Rusko postavilo most nízko nad hladinou mora, čo komplikuje medzinárodnú lodnú prepravu cez strategický prieliv a obmedzuje obchod. „Rusko nezákonne postavilo tento most a teraz ho musí zbúrať, aby v súlade s medzinárodným právom umožnilo plavbu cez Kerčský prieliv,“ vyhlásila Zolotariovová.
Doplnila, že Rusku treba nariadiť, aby poskytlo záruky, aby sa podobné porušenia v budúcnosti z jeho strany už neopakovali.
Kyjev sa na PCA obrátil v septembri 2016 aby „obhájil svoje práva pobrežného štátu“. PCA je najstarší arbitrážny tribunál, zriadili ho v roku 1899 a okrem iného rieši aj spory medzi štátmi v súvislosti s Dohovorom OSN o morskom práve.
Ruský zástupca Gennadij Kuzmin v otváracej reči pred PCA 23. septembra označil prípad za „úplne neodôvodnený a (pre Kyjev) beznádejný“, pretože prípad nespadá pod jurisdikciu PCA. Rusko svoju záverečnú reč prednesie v sobotu.
Krymský most (nazývaný aj Kerčský) spája mesto Kerč na Kryme a Krasnodarský kraj na juhu Ruska. Meria vyše 18 kilometrov a je mimoriadne dôležitý pre zásobovanie polostrova a ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine. Kyjev naň za posledné roky niekoľkokrát zaútočil a na jeseň 2022 a v lete 2023 sa mu ho podarilo aj poškodiť.
Rusko medzitým začalo s výstavbou novej štruktúry pozdĺž mosta, ktorej účel zatiaľ nie je známy, ale svojím tvarom pripomína ďalší most.
„Konštrukcia tohto objektu je v skutočnosti trochu prekvapujúca. Možno sa chystajú čiastočne duplikovať Krymský most – zatiaľ je to len predpoklad,“ domnieva sa hovorca námorných síl Dmytro Pletenčuk. „V skutočnosti máme viac otázok ako odpovedí o účele tohto ďalšieho nezákonného rozšírenia,“ dodal.
V máji nainštalovali Rusi okolo Kerčského mosta pevné bariéry, ktoré slúžili na ochranu pred samovražednými ukrajinskými námornými dronmi. Ešte predtým v okolí umiestnili plávajúce protisabotážne zábrany, ktoré však boli náchylné na prítomnosť búrok.
(tasr, bra)
Podozrivý predmet objavili vo vlaku Ex600 po zastavení v stanici o 5.20 h, informoval odbor komunikácie a marketingu Železníc SR. Obnovenie prevádzky nateraz nevedia presne určiť.
O nález sa postaral člen personálu. „Následne bol preto zabezpečený výstup cestujúcich zo súpravy. O 5.28 h bol vydaný zákaz jazdy vlakov do a cez ŽST Kysak. O 5.45 h bol predmet skontrolovaný hliadkou Policajného zboru SR, bol požadovaný zásah pyrotechnikov a Hasičského a záchranného zboru. O 6.00 h bol daný súhlas PZ SR na jazdu vlakov po vzdialenejších koľajach,“ priblížil komunikačný odbor ŽSR.
(tasr)
Totálnej vojne na Blízkom východe sa dá stále zabrániť, avšak bude na to potrebné vyvinúť ešte veľa úsilia, povedal prezident USA Joe Biden v noci na piatok novinárom v Bielom dome.
Biden sa takto vyjadril v čase, keď v regióne vládne obrovské napätie v súvislosti s izraelskými útokmi v Pásme Gazy a Libanone, a keď sa očakáva odpoveď Izraela na masívny raketový útok Teheránu z utorka, pripomenula agentúra AFP.
„Neverím, že dôjde k totálnej vojne. Myslím si, že sa jej môžeme vyhnúť,“ odpovedal prezident USA na novinársku otázku, nakoľko si je istý, že sa podarí zabrániť konfliktu takéhoto rozsahu na Blízkom východe. Uistil, že USA budú naďalej podporovať Izrael.
Niekoľko hodín predtým potvrdil, že sa viedla diskusia o možných izraelských útokoch na iránske ropné náleziská ako o možnej odvete za raketový útok Teheránu na Izrael. Takúto možnosť pritom ešte v stredu nepodporoval, pripomenula agentúra Reuters.
„Diskutujeme o tom. Myslím, že by to bolo málo... tak či tak,“ reagoval Biden na otázku, či podporuje izraelský úder na iránske ropné zariadenia. Nemenovaný predstaviteľ Spojených štátov potom povedal, že Izrael sa podľa Washingtonu zatiaľ nerozhodol, ako bude jeho odveta za iránsky útok vyzerať.
Irán v utorok večer podnikol rozsiahly raketový útok na Izrael. Izraelskej protivzdušnej obrane sa údajne podarilo zneškodniť väčšinu zo 180 balistických rakiet.
Mohutný útok bol podľa Teheránu odvetou za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych militantných skupín vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd.
(tasr)
Ministerstvo vnútornej bezpečnosti (DHS) na tento rok vyčlenilo 640,9 milióna dolárov pre štátne a miestne úrady na pomoc s prílevom migrantov. Prostriedky FEMA tak nedokážu pokryť pomoc oblastiam, ktoré zasahujú hurikány.
Minister Alejandro Mayorkas v stredu oznámil, že Federálna agentúra pre riadenie krízových situácií (FEMA) nedisponuje takým rozpočtom, aby zvládla poskytovať pomoc pri hurikánoch.
„S peniazmi, ktoré máme, uspokojujeme okamžité potreby,“ povedal Mayorkas počas tlačovej konferencie na palube Air Force One cestou na obhliadku škôd spôsobených hurikánom Helene v Južnej a Severnej Karolíne.
„Očakávame, že nás zasiahne ďalší hurikán… Nemáme dostatok finančných prostriedkov. FEMA nemá prostriedky na to, aby zvládla sezónu a to, čo sa blíži,“ dodal.
Kritici upozornili na rozpočtovú položku na manažment migračnej krízy vo výške 640,9 milióna dolárov, čo kritizoval aj republikánsky guvernér Texasu Greg Abbott.
„Je to jednoduché. Mayorkas a FEMA – okamžite prestaňte míňať peniaze na presídľovanie nelegálnych imigrantov a presmerujte tieto prostriedky do oblastí zasiahnutých hurikánom. Dajte Američanom prednosť,“ napísal Abbott v stredu na sieti X.
This is easy.
— Greg Abbott (@GregAbbott_TX) October 3, 2024
Mayorkas and FEMA — immediately stop spending money on illegal immigration resettlement and redirect those funds to areas hit by the hurricane.
Put Americans first. pic.twitter.com/m8cIBhz32r
DHS pre denník New York Post vo štvrtok večer upresnilo, že prostriedky na manažment migračnej krízy sú alokované Kongresom, a tak ich FEMA nemôže použiť na pomoc obetiam hurikánov.
Od roku 2022 vyčlenila FEMA zo svojich programov vyše 1,4 miliardy dolárov na podporu samospráv starajúcich sa o migrantov. V roku 2023 presunula na štátne a miestne administratívy 780 miliónov dolárov z fondu Emergency Food and Shelter (Núdzové jedlo a prístrešie).
Spomenutých 640,9 milióna dolárov podľa zistení New York Postu pochádza z programu Shelter and Services, ktorý koncom roka 2022 Kongres schválil pre manažment migračnej krízy. Podľa kritikv je však možné ho použiť aj na zmiernenie následkov prírodných katastrof.
Pre obete a pozostalých po hurikáne Helene vyčlenia FEMA štyri milióny dolárov.
(sab)
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila prvé vyhodnotenie vplyvov niektorých opatrení konsolidačného balíku na rodiny.
„Vplyvom prijatých opatrení v roku 2025 disponibilné príjmy pre priemernú rodinu poklesnú bezprostredne o 1,5 percenta alebo o 270 eur ročne,“ oznámila rada (RRZ) v príspevku na Facebooku.
Dodala, že rodiny v strednom príjmovom pásme zaznamenajú pokles príjmov až o dve percentá, hoci v peňažnom vyjadrení najviac klesnú príjmy domácností v najvyššom príjmovom decile – horných desať percent podľa príjmu.
„K celkovému poklesu v disponibilných príjmoch pre priemernú rodinu ročne najviac prispeje úprava rodičovského dôchodku, nasledované zmenami v DPH a daňovom bonuse na dieťa,“ pripomenula RRZ niektoré konkrétne opatrenia, ktoré Národná rada vo štvrtok definitívne schválila v druhom čítaní.
Rada v príspevku spresnila, že hodnotila len priame vplyvy opatrení z novej legislatívy, a zatiaľ sa nesústredila na predtým schválené opatrenia, akým je napríklad plný 13. dôchodok. Dodatočný vplyv na pokles disponibilných príjmov rodín môžu mať aj ďalšie činitele, ako je prenos záťaže spôsobený zvýšenou sadzbou DPH či nová transakčná daň, ktorým sa RRZ zatiaľ tiež nevenovala.
(sab)
Tisíce ľudí v Berlíne protestovali proti poskytovaniu nemeckej vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá sa vo vojne s Ruskom spolieha na západné dodávky zbraní. Protest v deň 34. výročia zjednotenia Nemecka podľa agentúry DPA zvolala krajná ľavica.
Účastníci na zhromaždení držali s transparenty s nápismi „Vyjednávanie! Nie zbraniam!“ alebo „Nie vojne“. Na niektorých sa objavili aj slogany namierené proti Spojeným štátom americkým.
Nemecko je po USA druhým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Budúci rok však plánuje túto bilaterálnu pomoc znížiť na polovicu.
Na štvrtkový protest prišlo podľa organizátorov vyše 40-tisíc ľudí. Polícia odmietla uviesť presný odhad, no podľa nej sa ich počet pohyboval „v päťcifernom rozmedzí“. Vo večerných hodinách informovala, že protesty a demonštrácie sa skončili pokojným spôsobom, nehlásila žiadne väčšie incidenty, nepokoje ani zatýkanie.
Jednou z hlavných požiadaviek protestujúcich bolo, aby Nemecko prestalo posielať Ukrajine zbrane, ktoré Kyjev potrebuje na obranu pred ruskou agresiou.
Na proteste v Berlíne sa zúčastnila aj ľavicová populistická politička Sahra Wagenknechtová, ktorá dlhodobo vyzýva na zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu, a tiež sa stavia proti plánu rozmiestniť v Nemecku americké rakety dlhého doletu.
Svoje postoje zopakovala aj vo štvrtok, a zároveň vyzvala na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom s cieľom ukončiť boje na Ukrajine. Taktiež obvinila nemeckú vládu, že iba slepo nasleduje Washington.
Wagenknechtovej postoje kritizujúce NATO podľa AFP prispeli k priaznivým volebným výsledkom jej strany Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) v troch východonemeckých spolkových krajinách. V Brandenbursku BSW dokonca skončila na treťom mieste s podporou 12 percent hlasov, po sociálnych demokratoch (SPD) a Alternatíve pre Nemecko (AfD).
German peace activists denounce arms supplies to Ukraine and Israel
— Forbidden News (@NewsForbiddenX) October 3, 2024
Berlin streets saw thousands of German activists protest against the country's ongoing support for Ukraine and Israel, demanding a ceasefire to bring both conflicts to a peaceful resolution pic.twitter.com/2hv8wQnIEn
(tasr)
V sklade pohonných hmôt v Permskom kraji na východe európskej časti Ruskej federácie vypukol v piatok ráno rozsiahly požiar. Podľa ruského ministerstva pre mimoriadne situácie sa nikto nezranil, príčiny vzniku požiaru sú však nateraz neznáme.
V priemyselnej zóne obce Osency podľa vyhlásenia ministerstva, ktoré citovala agentúra Reuters, horel súkromný sklad ropných produktov s rozlohou desaťtisíc metrov štvorcových.
Požiar zachvátil palivové nádrže, na mieste zasahuje 60 hasičov s 19 kusmi techniky. Podarilo sa im zabrániť jeho rozšíreniu na súkromné obytné domy, administratívnu budovu a suchý porast. Ďalšie informácie rezort neposkytol.
(tasr)
Belgický premiér Alexander De Croo si predvolal veľvyslanca Vatikánu, aby mu tlmočil nespokojnosť belgickej vlády s výrokmi pápeža Františka počas jeho minulotýždňovej návštevy v Belgicku, keď tamojšie potratové zákony označil za „zločinné“.
Ako vo štvrtok informovala agentúra AFP, De Croo vo svojom prejave v parlamente označil tieto pápežove výroky za „neprijateľné“ a dodal, že pozval apoštolského nuncia „na diskusiu“ o tejto otázke.
„Moje posolstvo apoštolskému nunciovi bude veľmi jasné: to, čo sa tam stalo, je neprijateľné,“ povedal De Croo. Dodal, že Belgicko nepotrebuje lekcie o tom, ako majú jeho zákonodarcovia schvaľovať zákony. „Časy, keď u nás zákony diktovala cirkev, sú už našťastie dávno za nami,“ vyhlásil belgický premiér.
Počas svojho pobytu v Belgicku pápež vzdal hold zosnulému belgickému kráľovi Baudouinovi, ktorý sa verejne postavil proti potratom – v roku 1990 odmietol podpísať zákon o zrušení trestov za umelé ukončenie tehotenstva, pričom sa odvolal na svoje osobné presvedčenie. Táto legislatíva bola v Belgicku následne schválená po tom, čo Baudouin dočasne abdikoval, aby ju nemusel podpísať.
Práve pri návšteve hrobky tohto panovníka pápež označil daný interrupčný zákon za zločinný. O lekároch, ktorí „sa prepožičiavajú“ na vykonanie potratu, hovoril neskôr pápež ako o nájomných vrahoch.
Pápež použil podobný ostrý slovník aj v minulosti, jeho posledné komentáre však vyvolali v Belgicku pobúrenie, pretože prišli v citlivom čase. Plány na predĺženie lehoty na vykonanie potratu na 18 týždňov tehotenstva boli totiž v Belgicku pozastavené, pretože strany rokujúce o zostavení vlády po júnových voľbách nie sú v tejto otázke zajedno.
(tasr)
Šéf výboru Snemovne reprezentantov USA pre zahraničné veci Michael McCaul vo štvrtok apeloval na prezidenta Joea Bidena, aby urýchlil dodávky všetkých zbraní Izraelu, vrátane bômb, ktoré USA zadržiavajú pre obavy z možného porušovania ľudských práv.
Vplyvný republikánsky kongresman to napísal v liste zaslanom Bidenovi, na obsah ktorého sa vo svojej správe odvolala agentúra Reuters. McCaul vo svojej funkcii predsedu výboru posudzuje všetky veľké predaje amerických zbraní do zahraničia.
McCaul napísal, že si je vedomý, že okrem spomínaných bômb je plánovaných ďalších viac ako desať predajov zbraní do Izraela, ktoré čakajú na konečné schválenie už viac ako štyri mesiace. Amerického prezidenta preto vyzval, aby sa urýchlene uskutočnili.
Republikáni už niekoľko mesiacov apelujú na Bidena, aby zvrátil svoje rozhodnutie z mája, kedy USA pozastavili jednu dodávku zbraní pre Izrael, pozostávajúcu z 1 800 bômb s hmotnosťou 907 kilogramov a 1 700 bômb s hmotnosťou 226 kilogramov. Dôvodom boli obavy z ich ďalšieho použitia pri útokoch na husto obývané oblasti v Pásme Gazy.
Iba jedna takáto 907-kilogramová bomba totiž podľa Reuters dokáže preraziť hrubý betón a spôsobiť veľký polomer výbuchu.
McCaul list zaslal v čase obáv medzinárodného spoločenstva, že na Blízkom východe vypukne rozsiahla vojna. To však podnietilo výzvy vo Washingtone, aby Bidenova administratíva poskytla Izraelu ešte väčšiu pomoc.
Izrael už takmer rok bojuje proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy. Tento týždeň svoje sily poslal aj do južného Libanonu, kde sa zameriavajú na Iránom podporovaný Hizballáh. Na pozície šíitských militantov predtým dva týždne izraelská armáda podnikala intenzívne letecké útoky, v ktorých pokračovala aj vo štvrtok.
„Všetci by sme si priali, aby Izrael tieto väčšie bomby nepotreboval, ale z operačného hľadiska sú nevyhnutné, pretože nepriatelia Izraela vrátane Hamasu a Hizballáhu zámerne používajú hlboko zakopané podzemné bunkre a tunely,“ poznamenal McCaul. Biden by mal podľa neho tieto zbrane pripravené na expedíciu okamžite poslať do Izraela.
(tasr)
Dôvodom štvrtkového kroku ministerstva spravodlivosti bolo podozrenie, že domény používali ruskí agenti snahe získať prístup k počítačom a e-mailovým účtom Pentagónu, ministerstva zahraničných vecí a ďalších vládnych inštitúcií.
„Ruská vláda viedla tento projekt, aby ukradla citlivé informácie Američanov, pričom použila zdanlivo legitímne e-mailové účty na oklamanie obetí, aby prezradili informácie o účtoch,“ uviedla námestníčka amerického ministra spravodlivosti Lisa Monacová.
Tieto domény podľa rezortu využívala skupina známa aj ako Callisto Group, ktorá je operačnou jednotkou ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Medzi cieľmi útokov vo forme takzvaného spear phishingu boli firmy v USA, bývalí zamestnanci amerických spravodajských služieb, zamestnanci ministerstiev obrany a zahraničných vecí či pracovníci ministerstva energetiky.
Ministerstvo spravodlivosti citované agentúrou AFP uviedlo, že spoločnosť Microsoft súbežne podala žalobu zameranú na zadržanie ďalších 66 internetových domén, ktoré údajne používa Callisto Group. Americký softvérový gigant túto skupinu nazýva Star Blizzard.
Samotný Microsoft oznámil, že Star Blizzard sa od januára 2023 do augusta 2024 zamerala na viac ako 30 organizácií občianskej spoločnosti – novinárske, výskumné a mimovládne organizácie.
Vlani v decembri obžalovali americké úrady dvoch údajných členov skupiny Callisto z preniknutia do počítačových sietí v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve, v ďalších štátoch NATO a na Ukrajine. Predpokladá sa, že obaja sa nachádzajú v Rusku.
Britské ministerstvo zahraničných vecí vtedy uviedlo, že FSB stála za „neúspešnými pokusmi zasahovať do politických procesov Spojeného kráľovstva“. V súvislosti s touto záležitosťou si predvolalo ruského veľvyslanca.
(tasr)
Najmenej 18 ľudí prišlo o život pri izraelskom nálete na mesto a utečenecký tábor Túlkarm na okupovanom Západnom brehu Jordánu, oznámilo vo štvrtok ministerstvo zdravotníctva Palestínskej samosprávy.
„Osemnásť mučeníkov po bombardovaní utečeneckého tábora v Túlkarme okupantmi,“ uviedlo predtým ministerstvo zdravotníctva na svojom účte na platforme Telegram. Podľa miestneho aktivistu bola zasiahnutá kaviareň v štvorposchodovej budove a počet obetí bude ešte stúpať.
Okrem rezortu zdravotníctva citovala agentúra AFP aj Palestínsky Červený polmesiac, podľa ktorého pri nálete zahynulo najmenej päť ľudí.
Obranné sily Izraela (IDF) vo vyhlásení, ktoré citovala agentúra Reuters, oznámili zabitie vysokopostaveného veliteľa palestínskych militantov menom Záhí Jásir Abd al-Razek Ufí, ktorý prišiel o život spolu s „viacerými“ príslušníkmi hnutia pri nálete vykonanom stíhačkou.
Ufí podľa IDF v „bezprostrednom časovom horizonte“ plánoval „teroristický útok“ a v septembri viedol pokus o bombový útok neďaleko židovskej osady Ateret v Predjordánsku.
Nemenovaný zdroj z palestínskych bezpečnostných zložiek pre AFP povedal, že išlo o najničivejší nálet na okupovanom Západnom brehu Jordánu od roku 2000.
IDF potvrdili, že útok na mesto vykonali v spolupráci s tajnou službou Šin Bet a vzdušnými silami, ale ďalšie podrobnosti neposkytla.
Spravodajský portál Times of Israel (TOI) pripomína, že izraelské sily v uplynulom roku vykonali desiatky leteckých útokov na Západnom brehu Jordánu, no väčšinou pomocou dronov a vrtuľníkov a zriedkavo s využitím stíhačiek.
Túlkarm je jedným z miest a utečeneckých táborov, na ktoré sa koncom augusta zamerala rozsiahla izraelská vojenská operácia proti militantom na Západnom brehu Jordánu.
Násilie na Západnom brehu Jordánu prudko vzrástlo po začiatku vojny v Pásme Gazy, vyvolanej bezprecedentným teroristickým útokom militantného hnutia Hamas na juh Izraela zo 7. októbra 2023.
Izraelská armáda v Predjordánsku takmer denne vykonáva razie, pri ktorých podľa Reuters zadržala už tisíce ľudí. Pravidelne tam tiež dochádza k prestrelkám medzi bezpečnostnými silami a palestínskymi bojovníkmi.
Od útoku Hamasu izraelské sily alebo osadníci na Západnom brehu Jordánu podľa palestínskych úradov zabili najmenej 701 Palestínčanov. Pri útokoch palestínskych militantov prišlo za rovnaké obdobie o život najmenej 24 Izraelčanov vrátane príslušníkov bezpečnostných síl.
(tasr)
Podľa izraelských médií sa nachádzajú v bašte proiránskeho hnutia Hizballáh.
Hovorca izraelskej armády pre arabské publikum Avichaj Adrai spolu s výzvou na evakuáciu na sociálnej sieti X zverejnil aj mapy. V príspevku apeluje na civilistov, aby sa pred očakávanými náletmi od týchto miest vzdialili aspoň na 500 metrov.
Podľa Spojených štátov amerických je primerané, aby Izrael nateraz pokračoval v pozemných a leteckých útokoch na proiránske hnutie Hizballáh, povedal hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller. Pripustil však, že riziko rozšírenia operácie v Libanone je nad rámec súčasných cieľov Izraela.
Miller na pravidelnom brífingu uviedol, že povaha všetkých konfliktov je "premenlivá" a "nepredvídateľná". Preto sa podľa neho nedá povedať, ako dlho bude trvať, kým Izrael dosiahne svoj stanovený cieľ - zničenie infraštruktúry Hizballáhu v južnom Libanone.
Washington opakovane varoval Izrael pred eskaláciou konfliktu, ale návrh na trojtýždňové prímerie, ktorý minulý týždeň predložili USA a ďalšie krajiny, Izrael rýchlo odmietol v prospech zintenzívnenia operácií na juhu Libanonu.
(tasr, reuters)
Hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Heorhij Tichyj upozornil, že ukrajinská armáda prísne dodržiava normy medzinárodného humanitárneho práva a neútočí na civilistov ani civilnú infraštruktúru.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok rozhodne odmietlo tvrdenia niektorých ruských médií, že ukrajinská armáda sa údajne pokúsila zaútočiť na Kurskú jadrovú elektráreň alebo v jej blízkosti.
Ruské úrady ani nevzniesli obvinenia o útoku na cieľ niekoľko kilometrov od jadrovej elektrárne a gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov vo štvrtok uviedol, že ukrajinský dron zneškodenený ruskými nástrojmi elektronického boja spadol na objekt, ktorý s elektrárňou nijako nesúvisí, ani nie je v jej bezprostrednej blízkosti.
Na internete kolujú fotografie a videá z následného požiaru. Dá sa z nich usudzovať, že padajúci dron zrejme zasiahol hangár vo východnej časti mesta Kurčatov vzdialeného od jadrovej elektrárne približne šesť kilometrov.
Spoločnosť Rosenergoatom, ktorá kurskú elektráreň prevádzkuje vyhlásila, že jadrové zariadenie funguje ako obvykle a úrovne radiácie zostali v rámci normálu.
(tasr)
Návrh hnutia Slovensko podporili len poslanci KDH a ich bývalá poslankyňa spolu s dvomi poslancami Smeru. Huliak chcel v nedeľu chrániť nenarodené deti za každú cenu, teraz jeho meno stojí vedľa Lucie Plavákovej.
Národná rada Slovenskej republiky neschválila uznesenie k uzneseniu Európskeho parlamentu o začlenení práva na potrat do Charty základných práv EÚ.
Návrh, ktorý podalo hnutie Slovensko, vyzýval vládu a premiéra, aby na Európskej rade dokument odmietli.
Kontrauznesenie podporili poslanci strany KDH – okrem piatich zákonodarcov, ktorí neboli prítomní. Za hlasovala aj bývalá členka KDH a teraz nezaradená poslankyňa Martina Holečková.
Z najsilnejšej koaličnej strany Smer návrh podporili len dvaja poslanci – Ján Podmanický a Vladimír Faič. Zvyšní sa väčšinou zdržali a Michal Kapuš hlasoval proti. Ani Richard Glück, ktorý sa ako jediný z koalície ukázal na Národnom pochode za život, návrh nepodporil.
V Hlase sa zdržali všetci poslanci bez výnimky.
V opozičných stranách PS a SaS drvivá väčšina hlasovala proti. Z poslaneckého klubu Slovensku, KÚ, Za ľudí hlasovalo osem zákonodarcov za, ale aj niektorí konzervatívne sa prezentujúci (Veronika Remišová, Gábor Grendel či Marek Krajčí) v sále chýbali.
Prekvapením bolo hlasovanie koaličnej SNS. Poslanec Rudolf Huliak sa totiž minulý týždeň dostal do mediálne sledovaného sporu s poslankyňou Luciou Plavákovou (PS). Vytkol jej výrok, že "plod nie je osobou", neskôr ju preto vulgárne označil za "suku".
Aj v nedeľňajšej relácii sa za hanlivý výraz odmietol ospravedlniť argumentujúc, že je pripravený chrániť život aj v jeho počatí za každú cenu. „Môžu Ruda Huliaka z Očovej aj vešať na námestí, ale budem stále kričať, že Zem sa točí,“ povedal poslanec narážajúc na to, že svoje názory na ochranu života bude prezentovať za každých okolností.
Nakoniec však nikto z poslaneckého klubu SNS návrh nepodporil, Huliak ako jediný z nich hlasoval proti návrhu. Zachoval sa rovnako ako Lucia Plaváková.
Príčinou ignorancie zo strany koaličných strán je zrejme fakt, že kontrauznesenie predkladal poslanec Rastislav Krátky (Slovensko). Koalícia nehlasuje za návrhy bývalého OĽaNO.
Poslanec SNS Roman Michelko minulý týždeň pre Štandard uviedol, že s textom uznesenia sa SNS síce stotožňuje, ale bude záležať, ako sa dohodne celý poslanecký klub v utorok.
Krátky pri svojom návrhu argumentoval, že neexistuje dôvod na to, aby bolo právo na potrat uznané v Charte základných práv EÚ.
„Je to priame siahnutie na suverenitu našej krajiny, ide proti princípu subsidiarity, na ktorom stojí Únia a vzhľadom na deklaráciu,“ vyjadril sa Krátky.
Svoj návrh podoprel vyhlásením, že zdravotná starostlivosť vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia spadá iba pod výlučnú právomoc štátov.
„Tieto dokumenty [smernica europarlamentu prijatá 11. apríla, pozn. red.] sa používajú ako argumenty, ako PR na to, aby bol vyvinutý tlak na členské štáty,“ zdôrazňovala zas Anna Záborská z Kresťanskej únie.
(mja)
Predošlý samit Ukrajina-juhovýchodná Európa sa uskutočnil vo februári v albánskej Tirane. Zelenskyj sa na ňom zúčastnil a vyzval tam na väčšiu podporu, ktorá by jeho krajine pomohla odraziť ruské sily, pričom zdôraznil nedostatok munície.
V Chorvátsku sa budúci týždeň uskutoční samit lídrov balkánskych krajín o Ukrajine, na ktorom sa zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Oznámil to vo štvrtok chorvátsky premiér Andrej Plenkovič.
Cieľom stretnutia v Dubrovniku je podľa Plenkoviča dosiahnuť, aby „celý región podporoval Ukrajinu a Ukrajincov v boji za slobodu". Schôdzka sa bude konať v stredu.
Samit v Chorvátsku sa bude konať v čase sporu medzi tamojšou vládou a prezidentom Zoranom Milanovičom ohľadom Ukrajiny.
Milanovič v utorok odmietol podporiť vládny návrh na vyslanie chorvátskych dôstojníkov do misie NATO v Nemecku, zameranej na výcvik ukrajinských vojakov. Prezident na sociálnej sieti vyhlásil, že nedovolí, aby sa chorvátski vojaci „zúčastňovali na aktivitách, ktoré tlačia Chorvátsko k vojne".
Plenkovič obvinil Milanoviča z toho, že koná proti národným záujmom. Premiér vyzval poslancov, aby rozhodnutie prezidenta zvrátili, čo by si v parlamente vyžadovalo dvojtretinovú väčšinu hlasov.
(tasr)
Irán v utorok vykonal svoj doteraz najväčší útok na Izrael, ktorý označil za odvetu za izraelské vraždy vysokých predstaviteľov Hamasu a Hizballáhu a za operácie v Gaze a Libanone.
Arabské štáty Perzského zálivu sa tento týždeň na stretnutiach v Dauhe snažili ubezpečiť Irán o svojej neutralite v konflikte medzi Teheránom a Izraelom, pretože sa obávajú, že širšia eskalácia násilia by mohla ohroziť ich ropné zariadenia.
Ministri arabských štátov Perzského zálivu a Iránu, ktorí sa zúčastnili na stretnutí ázijských krajín, ktoré hostil Katar, sa v rozhovoroch zamerali na deeskaláciu konfliktu.
Teherán vyhlásil, že jeho útok sa skončil, ak nedôjde k ďalším provokáciám, ale Izrael prisľúbil, že útok tvrdo vráti.
Americká spravodajská stránka Axios uviedla, že Izrael by sa v rámci odvety mohol zamerať na zariadenia na ťažbu ropy v Iráne.
(mja)
Peter Visolajský povedal, že odborári majú v súčasnosti vyzbieraných už takmer tritisíc výpovedí z nadčasovej práce lekárov z 28 slovenských nemocníc.
Zástupcovia lekárov i sestier odmietajú konsolidačné opatrenia, dotýkajúce sa sektora zdravotníctva. Návrh, ktorý vo štvrtok schválil parlament, vnímajú ako ohrozenie funkčnosti slovenského zdravotníctva. Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) aj Lekárske odborové združenie (LOZ) avizujú ďalšie kroky, ktorými chcú vládu prinútiť opatrenia v sektore zrušiť.
Sesterské odbory upozornili, že sa nebudú nečinne prizerať na rozklad zdravotníctva a neustúpia. „Toto je budíček pre nás všetkých, zdravotníkov, aby sme sa spojili a ukázali, že nenecháme zdravotníctvo padnúť. Prosíme verejnosť aj pacientov o podporu, pretože sa to dotkne nás všetkých, všetci sme potencionálni pacienti," poznamenalo združenie.
Schválené konsolidačné opatrenia odmieta aj Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek. „Bez akékoľvek dialógu so zúčastnenými stranami vláda SR a poslanci Národnej rady SR schválili opatrenia, ktoré sa výrazne dotknú kvality starostlivosti o našich pacientov, spôsobia ďalší odliv zdravotníckych pracovníkov, čim dosiahneme jedno a to väčšie preťaženie zdravotníckeho personálu, viac chýb v starostlivosti a nárast odvrátiteľných úmrtí," informovala.
Rovnako so schváleným konsolidačným balíkom nesúhlasia ani lekárski odborári. Deklarujú, že rozhodnutie vlády vyvolá avizované zbieranie výpovedí lekárov v nemocniciach.
„Vláda týmto spôsobuje úplne zbytočný konflikt. Náš postoj je známy - takéto hrubé porušenie a nedodržiavanie Memoranda z roku 2022 medzi lekármi a vládou SR nemôžeme akceptovať," vyhlásil predseda LOZ Peter Visolajský.
(tasr)
Francúzsky prezident odkazuje európskym lídrom, že blok zaostáva za USA a Čínou pre nadmernú reguláciu a nedostatočné investície.
Francúzsky prezident na podujatí Berlínsky globálny dialóg povedal, že Washington a Peking predstihli EÚ v hospodárskych výsledkoch a investíciách, a potom vyzval inštitúciu, aby dokončila balík finančných pravidiel pre bankovú úniu.
„EÚ by mohla zaniknúť, sme na pokraji veľmi dôležitého momentu,“ povedal Macron. „Náš predchádzajúci model sa skončil, pretože príliš regulujeme a málo investujeme. Ak sa budeme riadiť našou klasickou agendou, v najbližších dvoch až troch rokoch budeme mimo trhu.“
V apríli Macron vyzval na integrovanejšiu európsku obranu a varoval, že únia sa nemôže stať vazalom USA, pokiaľ ide o bezpečnosť a armádu. „Nie sme vybavení na to, aby sme čelili rizikám,“ povedal, keď načrtol svoju víziu asertívnejšej EÚ na globálnej scéne.
(mja)
Zasiahol aj "teroristických agentov patriacich k tejto jednotke, prostriedky na zhromažďovanie spravodajských informácií, veliteľských centier a ďalšej teroristickej infraštruktúry," uviedla izraelská armáda.
Vo štvrtok izraelská armáda nariadila evakuáciu obyvateľstva 25 libanonských dedín. Ich obyvateľom odporučila, aby sa vo vlastnom záujme a s ohľadom na svoju bezpečnosť presunuli na sever krajiny.
Hnutie Hizballáh vo štvrtok popoludní vo svojom komuniké informovalo, že za úsvitu jeho ozbrojenci aktivovali dve výbušné zariadenia, aby zastavili postup izraelských vojakov, ktorí sa pokúšali infiltrovať do pohraničnej obce Marún ar-Rás v dištrikte Bint Džbajl.
V tlačovej správe nie je zmienka, či si tento útok vyžiadal obete. Pri podobnej akcii v stredu však prišlo o život osem izraelských vojakov, ktorých smrť neskôr potvrdila aj ich armáda.
Hizballáh okrem toho informoval, že zabránil izraelskej hliadke v prekročení tzv. Fatimskej brány pri betónovom hraničnom múre postavenom neďaleko lokality Kfar Kila.
Aj libanonská armáda vo štvrtok - vôbec prvýkrát od októbra 2023, keď sa začalo stupňovať napätie na libanonsko-izraelskej hranici - odpovedala na paľbu z pozícií obsadených izraelskými vojakmi. Išlo o odvetu za ostreľovanie jednej zo základní libanonskej armády v dištrikte Bint Džbajl, pri ktorom zahynul libanonský vojak - druhá obeť z radov libanonskej armády od začiatku eskalácie medzi Hizballáhom a Izraelom.
Počas dňa sa na severe Izraela niekoľkokrát rozzvučali sirény ohlasujúce možný raketový útok z územia Libanonu. Ide o oblasti, ktoré izraelskí civilisti z bezpečnostných dôvodov na výzvu armády a úradov už pred časom opustili.
(afp, tasr)
Neprerokované body programu aj hlasovanie o prerokovaných sa majú zaradiť na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má začať 22. októbra.
Presunuli sa tak aj tri opozičné návrhy na odvolanie ministrov zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas), kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS) a spravodlivosti Borisa Suska (Smer).
Na aktuálnej schôdzi mali na programe aj hlasovania o personálnych voľbách, rozhodovať mali o voľbe člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky či člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.
(tasr)
Pre občanov SR v Libanone a v Iráne je v platnosti cestovné odporúčanie 4. stupňa, teda odporúčanie opustiť krajinu. Pre Izrael platí cestovné odporúčanie 3. stupňa, teda odporúčanie necestovať do určitých oblastí.
Aktuálne je v Libanone zaregistrovaných viac ako 30 Slovákov. Do Libanonu zároveň odvezie vyše dvojtonovú humanitárnu zásielku potravín a zdravotníckeho materiálu.
Slovensko je okrem toho pri evakuácii súčinné aj s ďalšími štátmi, ktoré prejavili záujem o pomoc pri návrate ich občanov. O využitie slovenských evakuačných letov do tejto chvíle požiadalo viac ako 40 občanov Arménska, Česka, Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Spojených štátov amerických či Srbska. Tých má slovenský vojenský špeciál dopraviť do cyperskej Larnaky.
(tasr)
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…