Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Nemecku protestovali proti poskytovaniu vojenskej pomoci Ukrajine

Tisíce ľudí v Berlíne protestovali proti poskytovaniu nemeckej vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá sa vo vojne s Ruskom spolieha na západné dodávky zbraní. Protest v deň 34. výročia zjednotenia Nemecka podľa agentúry DPA zvolala krajná ľavica.

Účastníci na zhromaždení držali s transparenty s nápismi „Vyjednávanie! Nie zbraniam!“ alebo „Nie vojne“. Na niektorých sa objavili aj slogany namierené proti Spojeným štátom americkým.

Nemecko je po USA druhým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Budúci rok však plánuje túto bilaterálnu pomoc znížiť na polovicu.

Na štvrtkový protest prišlo podľa organizátorov vyše 40-tisíc ľudí. Polícia odmietla uviesť presný odhad, no podľa nej sa ich počet pohyboval „v päťcifernom rozmedzí“. Vo večerných hodinách informovala, že protesty a demonštrácie sa skončili pokojným spôsobom, nehlásila žiadne väčšie incidenty, nepokoje ani zatýkanie.

Jednou z hlavných požiadaviek protestujúcich bolo, aby Nemecko prestalo posielať Ukrajine zbrane, ktoré Kyjev potrebuje na obranu pred ruskou agresiou.

Na proteste v Berlíne sa zúčastnila aj ľavicová populistická politička Sahra Wagenknechtová, ktorá dlhodobo vyzýva na zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu, a tiež sa stavia proti plánu rozmiestniť v Nemecku americké rakety dlhého doletu.

Svoje postoje zopakovala aj vo štvrtok, a zároveň vyzvala na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom s cieľom ukončiť boje na Ukrajine. Taktiež obvinila nemeckú vládu, že iba slepo nasleduje Washington.

Wagenknechtovej postoje kritizujúce NATO podľa AFP prispeli k priaznivým volebným výsledkom jej strany Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) v troch východonemeckých spolkových krajinách. V Brandenbursku BSW dokonca skončila na treťom mieste s podporou 12 percent hlasov, po sociálnych demokratoch (SPD) a Alternatíve pre Nemecko (AfD).

(tasr)

Minúta  |  

V ruskom Permskom kraji horí sklad pohonných hmôt

V sklade pohonných hmôt v Permskom kraji na východe európskej časti Ruskej federácie vypukol v piatok ráno rozsiahly požiar. Podľa ruského ministerstva pre mimoriadne situácie sa nikto nezranil, príčiny vzniku požiaru sú však nateraz neznáme.

V priemyselnej zóne obce Osency podľa vyhlásenia ministerstva, ktoré citovala agentúra Reuters, horel súkromný sklad ropných produktov s rozlohou desaťtisíc metrov štvorcových.

Požiar zachvátil palivové nádrže, na mieste zasahuje 60 hasičov s 19 kusmi techniky. Podarilo sa im zabrániť jeho rozšíreniu na súkromné obytné domy, administratívnu budovu a suchý porast. Ďalšie informácie rezort neposkytol.

(tasr)

Minúta  |  

Belgický potratový zákon je podľa pápeža zločinný. Premiér si predvolal apoštolského nuncia

Belgický premiér Alexander De Croo si predvolal veľvyslanca Vatikánu, aby mu tlmočil nespokojnosť belgickej vlády s výrokmi pápeža Františka počas jeho minulotýždňovej návštevy v Belgicku, keď tamojšie potratové zákony označil za „zločinné“.

Ako vo štvrtok informovala agentúra AFP, De Croo vo svojom prejave v parlamente označil tieto pápežove výroky za „neprijateľné“ a dodal, že pozval apoštolského nuncia „na diskusiu“ o tejto otázke.

„Moje posolstvo apoštolskému nunciovi bude veľmi jasné: to, čo sa tam stalo, je neprijateľné,“ povedal De Croo. Dodal, že Belgicko nepotrebuje lekcie o tom, ako majú jeho zákonodarcovia schvaľovať zákony. „Časy, keď u nás zákony diktovala cirkev, sú už našťastie dávno za nami,“ vyhlásil belgický premiér.

Počas svojho pobytu v Belgicku pápež vzdal hold zosnulému belgickému kráľovi Baudouinovi, ktorý sa verejne postavil proti potratom – v roku 1990 odmietol podpísať zákon o zrušení trestov za umelé ukončenie tehotenstva, pričom sa odvolal na svoje osobné presvedčenie. Táto legislatíva bola v Belgicku následne schválená po tom, čo Baudouin dočasne abdikoval, aby ju nemusel podpísať.

Práve pri návšteve hrobky tohto panovníka pápež označil daný interrupčný zákon za zločinný. O lekároch, ktorí „sa prepožičiavajú“ na vykonanie potratu, hovoril neskôr pápež ako o nájomných vrahoch.

Pápež použil podobný ostrý slovník aj v minulosti, jeho posledné komentáre však vyvolali v Belgicku pobúrenie, pretože prišli v citlivom čase. Plány na predĺženie lehoty na vykonanie potratu na 18 týždňov tehotenstva boli totiž v Belgicku pozastavené, pretože strany rokujúce o zostavení vlády po júnových voľbách nie sú v tejto otázke zajedno.

(tasr)

Minúta  |  

Vplyvný republikán vyzval Bidena na urýchlenie dodávok zbraní do Izraela

Šéf výboru Snemovne reprezentantov USA pre zahraničné veci Michael McCaul vo štvrtok apeloval na prezidenta Joea Bidena, aby urýchlil dodávky všetkých zbraní Izraelu, vrátane bômb, ktoré USA zadržiavajú pre obavy z možného porušovania ľudských práv.

Vplyvný republikánsky kongresman to napísal v liste zaslanom Bidenovi, na obsah ktorého sa vo svojej správe odvolala agentúra Reuters. McCaul vo svojej funkcii predsedu výboru posudzuje všetky veľké predaje amerických zbraní do zahraničia.

McCaul napísal, že si je vedomý, že okrem spomínaných bômb je plánovaných ďalších viac ako desať predajov zbraní do Izraela, ktoré čakajú na konečné schválenie už viac ako štyri mesiace. Amerického prezidenta preto vyzval, aby sa urýchlene uskutočnili.

Republikáni už niekoľko mesiacov apelujú na Bidena, aby zvrátil svoje rozhodnutie z mája, kedy USA pozastavili jednu dodávku zbraní pre Izrael, pozostávajúcu z 1 800 bômb s hmotnosťou 907 kilogramov a 1 700 bômb s hmotnosťou 226 kilogramov. Dôvodom boli obavy z ich ďalšieho použitia pri útokoch na husto obývané oblasti v Pásme Gazy.

Iba jedna takáto 907-kilogramová bomba totiž podľa Reuters dokáže preraziť hrubý betón a spôsobiť veľký polomer výbuchu.

McCaul list zaslal v čase obáv medzinárodného spoločenstva, že na Blízkom východe vypukne rozsiahla vojna. To však podnietilo výzvy vo Washingtone, aby Bidenova administratíva poskytla Izraelu ešte väčšiu pomoc.

Izrael už takmer rok bojuje proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy. Tento týždeň svoje sily poslal aj do južného Libanonu, kde sa zameriavajú na Iránom podporovaný Hizballáh. Na pozície šíitských militantov predtým dva týždne izraelská armáda podnikala intenzívne letecké útoky, v ktorých pokračovala aj vo štvrtok.

„Všetci by sme si priali, aby Izrael tieto väčšie bomby nepotreboval, ale z operačného hľadiska sú nevyhnutné, pretože nepriatelia Izraela vrátane Hamasu a Hizballáhu zámerne používajú hlboko zakopané podzemné bunkre a tunely,“ poznamenal McCaul. Biden by mal podľa neho tieto zbrane pripravené na expedíciu okamžite poslať do Izraela.

(tasr)

Minúta  |  

USA zablokovali 41 internetových domén používaných ruskými hackermi

Dôvodom štvrtkového kroku ministerstva spravodlivosti bolo podozrenie, že domény používali ruskí agenti  snahe získať prístup k počítačom a e-mailovým účtom Pentagónu, ministerstva zahraničných vecí a ďalších vládnych inštitúcií.

„Ruská vláda viedla tento projekt, aby ukradla citlivé informácie Američanov, pričom použila zdanlivo legitímne e-mailové účty na oklamanie obetí, aby prezradili informácie o účtoch,“ uviedla námestníčka amerického ministra spravodlivosti Lisa Monacová.

Tieto domény podľa rezortu využívala skupina známa aj ako Callisto Group, ktorá je operačnou jednotkou ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Medzi cieľmi útokov vo forme takzvaného spear phishingu boli firmy v USA, bývalí zamestnanci amerických spravodajských služieb, zamestnanci ministerstiev obrany a zahraničných vecí či pracovníci ministerstva energetiky.

Ministerstvo spravodlivosti citované agentúrou AFP uviedlo, že spoločnosť Microsoft súbežne podala žalobu zameranú na zadržanie ďalších 66 internetových domén, ktoré údajne používa Callisto Group. Americký softvérový gigant túto skupinu nazýva Star Blizzard.

Samotný Microsoft oznámil, že Star Blizzard sa od januára 2023 do augusta 2024 zamerala na viac ako 30 organizácií občianskej spoločnosti – novinárske, výskumné a mimovládne organizácie.

Vlani v decembri obžalovali americké úrady dvoch údajných členov skupiny Callisto z preniknutia do počítačových sietí v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve, v ďalších štátoch NATO a na Ukrajine. Predpokladá sa, že obaja sa nachádzajú v Rusku.

Britské ministerstvo zahraničných vecí vtedy uviedlo, že FSB stála za „neúspešnými pokusmi zasahovať do politických procesov Spojeného kráľovstva“. V súvislosti s touto záležitosťou si predvolalo ruského veľvyslanca.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelská armáda údajne zabila vodcu Hamasu v Predjordánsku

Najmenej 18 ľudí prišlo o život pri izraelskom nálete na mesto a utečenecký tábor Túlkarm na okupovanom Západnom brehu Jordánu, oznámilo vo štvrtok ministerstvo zdravotníctva Palestínskej samosprávy.

„Osemnásť mučeníkov po bombardovaní utečeneckého tábora v Túlkarme okupantmi,“ uviedlo predtým ministerstvo zdravotníctva na svojom účte na platforme Telegram. Podľa miestneho aktivistu bola zasiahnutá kaviareň v štvorposchodovej budove a počet obetí bude ešte stúpať.

Okrem rezortu zdravotníctva citovala agentúra AFP aj Palestínsky Červený polmesiac, podľa ktorého pri nálete zahynulo najmenej päť ľudí.

Obranné sily Izraela (IDF) vo vyhlásení, ktoré citovala agentúra Reuters, oznámili zabitie vysokopostaveného veliteľa palestínskych militantov menom Záhí Jásir Abd al-Razek Ufí, ktorý prišiel o život spolu s „viacerými“ príslušníkmi hnutia pri nálete vykonanom stíhačkou.

Ufí podľa IDF v „bezprostrednom časovom horizonte“ plánoval „teroristický útok“ a v septembri viedol pokus o bombový útok neďaleko židovskej osady Ateret v Predjordánsku.

Nemenovaný zdroj z palestínskych bezpečnostných zložiek pre AFP povedal, že išlo o najničivejší nálet na okupovanom Západnom brehu Jordánu od roku 2000.

IDF potvrdili, že útok na mesto vykonali v spolupráci s tajnou službou Šin Bet a vzdušnými silami, ale ďalšie podrobnosti neposkytla.

Spravodajský portál Times of Israel (TOI) pripomína, že izraelské sily v uplynulom roku vykonali desiatky leteckých útokov na Západnom brehu Jordánu, no väčšinou pomocou dronov a vrtuľníkov a zriedkavo s využitím stíhačiek.

Túlkarm je jedným z miest a utečeneckých táborov, na ktoré sa koncom augusta zamerala rozsiahla izraelská vojenská operácia proti militantom na Západnom brehu Jordánu.

Násilie na Západnom brehu Jordánu prudko vzrástlo po začiatku vojny v Pásme Gazy, vyvolanej bezprecedentným teroristickým útokom militantného hnutia Hamas na juh Izraela zo 7. októbra 2023.

Izraelská armáda v Predjordánsku takmer denne vykonáva razie, pri ktorých podľa Reuters zadržala už tisíce ľudí. Pravidelne tam tiež dochádza k prestrelkám medzi bezpečnostnými silami a palestínskymi bojovníkmi.

Od útoku Hamasu izraelské sily alebo osadníci na Západnom brehu Jordánu podľa palestínskych úradov zabili najmenej 701 Palestínčanov. Pri útokoch palestínskych militantov prišlo za rovnaké obdobie o život najmenej 24 Izraelčanov vrátane príslušníkov bezpečnostných síl.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.