Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izraelské nálety na bunker v Bejrúte údajne zabili aj Nasralláhovho nástupcu

Hašim Sáfieddín, bratranec zabitého vodcu šíitského militantného hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha, zahynul vo štvrtok pred polnocou po náletoch Vzdušných síl Izraela (IAF) na južnom predmestí Bejrútu s názvom Dahíja.

Pre americký denník New York Times (NYT) to potvrdili traja anonymní izraelskí predstavitelia, podľa ktorých bol nálet na Dahíju cielený. Bezprostredne nebolo možné overiť, či Sáfieddín prežil.

Vzdušné sily Izraela, izraelská vláda či Spojené štáty zatiaľ oficiálne nereagovali. Zdroje pre NYT však dodali, že išlo o jeden z najintenzívnejších náletov od začiatku vojenských akcií Tel Avivu voči Libanonu.

https://twitter.com/BarakRavid/status/1841957364326641719

Denník tiež priblížil, že existujú „náznaky, že Izrael sa možno pripravuje na zintenzívnenie pozemnej invázie do Libanonu“, ktorú vedú Obranné sily Izraela (IDF) ako reakciu na takmer rok trvajúce cezhraničné útoky Hizablláhu na severe Izraela.

IDF vo štvrtok tiež vyzvali obyvateľov vyše dvadsiatich obcí na evakuáciu, tento týždeň má rady vojakov v Libanone posilniť piata divízia.

Snahy Hizballáhu o útok na Izrael naďalej marila silná protivzdušná obrana krajiny. V priebehu dňa šiitski militanti vypálili na židovský štát najmenej dvesto rakiet, podľa Červenej Dávidovej hviezdy (obdoby Červeného kríža) však nikto pri týchto incidentoch neutrpel zranenia.

(sab)

Minúta  |  

Izrael náletmi zablokoval hraničný priechod, cez ktorý utekali ľudia do Sýrie

V dôsledku izraelského útoku v blízkosti hraničného priechodu Masná medzi Libanonom a Sýriou bola v piatok ráno prerušená cesta, po ktorej v posledných dňoch státisíce ľudí odchádzali z krajiny, píše agentúra Reuters.

Libanonský minister dopravy Alí Hamíja uviedol, že pri útoku bolo zasiahnuté územie Libanonu blízko tohto hraničného priechodu. Silný výbuch vytvoril kráter široký štyri metre.

Hovorca izraelskej armády Avichaj Adrai vo štvrtok obvinil libanonské militantné hnutie Hizballáh, že cez hraničný priechod Masná prepravuje do Libanonu vojenské vybavenie.

„Izraelská armáda nedovolí pašovanie týchto zbraní a nebude váhať konať, ak bude nútená tak, ako to počas tejto vojny už urobila,“ uviedol Adrai.

Podľa údajov libanonskej vlády prešlo cez hraničný priechod Masná za posledných desať dní do Sýrie vyše 300-tisíc ľudí pred izraelským bombardovaním. Väčšinou išlo o Sýrčanov.

Eskalujúce boje medzi Hizballáhom a Izraelom zvyšujú obavy, že do konfliktu na Blízkom východe, ktorý zúri na niekoľkých frontoch, mohli byť vtiahnuté aj Spojené štáty a Irán.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko musí zbúrať Krymský most, vyzvala Ukrajina arbitrážny súd

Ukrajina vo štvrtok vyzvala Stály arbitrážny dvor, aby nariadil Rusku zbúrať most, ktorý spája okupovaný Krym s ruskou pevninou. Právnici oboch strán dva týždne bojujú na dvore o prístup k pobrežným vodám okolo polostrova.

„Tribunál musí nariadiť Rusku, aby rozobral a odstránil takzvaný Kerčský most,“ zhrnula postoj Kyjeva Oxana Zolotariovová, riaditeľka odboru medzinárodného práva na ukrajinskom ministerstve zahraničných vecí.

„Zbúranie mosta je jediným spôsobom, ako obnoviť prístup pre lode všetkých krajín, ktoré využívali (Kerčský) prieliv v minulosti, a lode, ktoré by podľa očakávania mali prieliv využívať v budúcnosti,“ dodala.

„Žiadame tribunál, aby povedal Rusku, že už stačilo. Žiadame, aby ste dali zmysel Dohovoru o morskom práve. Žiadame, aby ste dodržiavali právne pravidlá medzinárodných vôd, ktoré boli vypracované na ochranu spoločných záujmov celého ľudstva,“ citovala Zolotariovovú Ukrajinská pravda.

Ukrajina v rámci arbitráže argumentuje aj tým, že Rusko postavilo most nízko nad hladinou mora, čo komplikuje medzinárodnú lodnú prepravu cez strategický prieliv a obmedzuje obchod. „Rusko nezákonne postavilo tento most a teraz ho musí zbúrať, aby v súlade s medzinárodným právom umožnilo plavbu cez Kerčský prieliv,“ vyhlásila Zolotariovová.

Doplnila, že Rusku treba nariadiť, aby poskytlo záruky, aby sa podobné porušenia v budúcnosti z jeho strany už neopakovali.

Kyjev sa na PCA obrátil v septembri 2016 aby „obhájil svoje práva pobrežného štátu“. PCA je najstarší arbitrážny tribunál, zriadili ho v roku 1899 a okrem iného rieši aj spory medzi štátmi v súvislosti s Dohovorom OSN o morskom práve.

Ruský zástupca Gennadij Kuzmin v otváracej reči pred PCA 23. septembra označil prípad za „úplne neodôvodnený a (pre Kyjev) beznádejný“, pretože prípad nespadá pod jurisdikciu PCA. Rusko svoju záverečnú reč prednesie v sobotu.

Krymský most (nazývaný aj Kerčský) spája mesto Kerč na Kryme a Krasnodarský kraj na juhu Ruska. Meria vyše 18 kilometrov a je mimoriadne dôležitý pre zásobovanie polostrova a ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine. Kyjev naň za posledné roky niekoľkokrát zaútočil a na jeseň 2022 a v lete 2023 sa mu ho podarilo aj poškodiť.

Rusko medzitým začalo s výstavbou novej štruktúry pozdĺž mosta, ktorej účel zatiaľ nie je známy, ale svojím tvarom pripomína ďalší most.

„Konštrukcia tohto objektu je v skutočnosti trochu prekvapujúca. Možno sa chystajú čiastočne duplikovať Krymský most – zatiaľ je to len predpoklad,“ domnieva sa hovorca námorných síl Dmytro Pletenčuk. „V skutočnosti máme viac otázok ako odpovedí o účele tohto ďalšieho nezákonného rozšírenia,“ dodal.

V máji nainštalovali Rusi okolo Kerčského mosta pevné bariéry, ktoré slúžili na ochranu pred samovražednými ukrajinskými námornými dronmi. Ešte predtým v okolí umiestnili plávajúce protisabotážne zábrany, ktoré však boli náchylné na prítomnosť búrok.

(tasr, bra)

Minúta  |  

Pre nahlásenie podozrivého predmetu je obmedzená vlaková doprava v stanici Kysak

Podozrivý predmet objavili vo vlaku Ex600 po zastavení v stanici o 5.20 h, informoval odbor komunikácie a marketingu Železníc SR. Obnovenie prevádzky nateraz nevedia presne určiť.

O nález sa postaral člen personálu. „Následne bol preto zabezpečený výstup cestujúcich zo súpravy. O 5.28 h bol vydaný zákaz jazdy vlakov do a cez ŽST Kysak. O 5.45 h bol predmet skontrolovaný hliadkou Policajného zboru SR, bol požadovaný zásah pyrotechnikov a Hasičského a záchranného zboru. O 6.00 h bol daný súhlas PZ SR na jazdu vlakov po vzdialenejších koľajach,“ priblížil komunikačný odbor ŽSR.

(tasr)

Minúta  |  

Biden: Neverím, že na Blízkom východe bude totálna vojna

Totálnej vojne na Blízkom východe sa dá stále zabrániť, avšak bude na to potrebné vyvinúť ešte veľa úsilia, povedal prezident USA Joe Biden v noci na piatok novinárom v Bielom dome.

Biden sa takto vyjadril v čase, keď v regióne vládne obrovské napätie v súvislosti s izraelskými útokmi v Pásme Gazy a Libanone, a keď sa očakáva odpoveď Izraela na masívny raketový útok Teheránu z utorka, pripomenula agentúra AFP.

„Neverím, že dôjde k totálnej vojne. Myslím si, že sa jej môžeme vyhnúť,“ odpovedal prezident USA na novinársku otázku, nakoľko si je istý, že sa podarí zabrániť konfliktu takéhoto rozsahu na Blízkom východe. Uistil, že USA budú naďalej podporovať Izrael.

Niekoľko hodín predtým potvrdil, že sa viedla diskusia o možných izraelských útokoch na iránske ropné náleziská ako o možnej odvete za raketový útok Teheránu na Izrael. Takúto možnosť pritom ešte v stredu nepodporoval, pripomenula agentúra Reuters.

„Diskutujeme o tom. Myslím, že by to bolo málo... tak či tak,“ reagoval Biden na otázku, či podporuje izraelský úder na iránske ropné zariadenia. Nemenovaný predstaviteľ Spojených štátov potom povedal, že Izrael sa podľa Washingtonu zatiaľ nerozhodol, ako bude jeho odveta za iránsky útok vyzerať.

Irán v utorok večer podnikol rozsiahly raketový útok na Izrael. Izraelskej protivzdušnej obrane sa údajne podarilo zneškodniť väčšinu zo 180 balistických rakiet.

Mohutný útok bol podľa Teheránu odvetou za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych militantných skupín vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd.

(tasr)

Minúta  |  

Biely dom nemá prostriedky na manažment škôd po hurikánoch

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti (DHS) na tento rok vyčlenilo 640,9 milióna dolárov pre štátne a miestne úrady na pomoc s prílevom migrantov. Prostriedky FEMA tak nedokážu pokryť pomoc oblastiam, ktoré zasahujú hurikány.

Minister Alejandro Mayorkas v stredu oznámil, že Federálna agentúra pre riadenie krízových situácií (FEMA) nedisponuje takým rozpočtom, aby zvládla poskytovať pomoc pri hurikánoch.

„S peniazmi, ktoré máme, uspokojujeme okamžité potreby,“ povedal Mayorkas počas tlačovej konferencie na palube Air Force One cestou na obhliadku škôd spôsobených hurikánom Helene v Južnej a Severnej Karolíne.

„Očakávame, že nás zasiahne ďalší hurikán… Nemáme dostatok finančných prostriedkov. FEMA nemá prostriedky na to, aby zvládla sezónu a to, čo sa blíži,“ dodal.

Kritici upozornili na rozpočtovú položku na manažment migračnej krízy vo výške 640,9 milióna dolárov, čo kritizoval aj republikánsky guvernér Texasu Greg Abbott.

„Je to jednoduché. Mayorkas a FEMA – okamžite prestaňte míňať peniaze na presídľovanie nelegálnych imigrantov a presmerujte tieto prostriedky do oblastí zasiahnutých hurikánom. Dajte Američanom prednosť,“ napísal Abbott v stredu na sieti X.

DHS pre denník New York Post vo štvrtok večer upresnilo, že prostriedky na manažment migračnej krízy sú alokované Kongresom, a tak ich FEMA nemôže použiť na pomoc obetiam hurikánov.

Od roku 2022 vyčlenila FEMA zo svojich programov vyše 1,4 miliardy dolárov na podporu samospráv starajúcich sa o migrantov. V roku 2023 presunula na štátne a miestne administratívy 780 miliónov dolárov z fondu Emergency Food and Shelter (Núdzové jedlo a prístrešie).

Spomenutých 640,9 milióna dolárov podľa zistení New York Postu pochádza z programu Shelter and Services, ktorý koncom roka 2022 Kongres schválil pre manažment migračnej krízy. Podľa kritikv je však možné ho použiť aj na zmiernenie následkov prírodných katastrof.

Pre obete a pozostalých po hurikáne Helene vyčlenia FEMA štyri milióny dolárov.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.