Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruské a čínske vojenské lode uskutočnili spoločné cvičenie v Tichom oceáne

Námorné sily Moskvy a Pekingu spoločne uskutočnili protiponorkové misie v severozápadnej časti Tichého oceánu, oznámila ruská Tichomorská flotila. Jej správu citovali agentúry Interfax a Reuters.

Ruské a čínske námorné lode podľa Interfaxu začali spoločné hliadky po tom, čo sa v septembri zúčastnili na námorných cvičeniach Pej-pu/Spolupráca 2024.

Počas týchto hliadkovacích misií bolo naplánovaných niekoľko tréningov a bojových cvičení vrátane organizovania protiponorkovej obrany a záchrany na mori, uviedla agentúra bez časového harmonogramu.

Do cvičení sa zapojili ruské protilietadlové a protiponorkové plavidlá Admirál Pantelejev a Admirál Tribuc. Z čínskej strany boli na cvičeniach torpédoborce Si-ning a Wu-si, fregata Lin-i a integrovaná zásobovacia loď Tchaj-chu.

(tasr)

Minúta  |  

NYT: Izrael zrejme nezaútočí na jadrové zariadenia Iránu

Tel Aviv plánuje odvetu za minulotýždňový útok Teheránu balistickými raketami, USA však varovali pred cielením na jadrové či ropné kapacity. Anonymní izraelskí predstavitelia pre denník New York Times tiež priznali pochybnosti.

Už v roku 2022 nacvičovalo izraelské letectvo „let na dlhé vzdialenosti, tankovanie paliva vo vzduchu a úder na vzdialené ciele“, ako opísali Vzdušné sily Izraela (IAF) simulovanú operáciu. Cieľom bolo podľa New York Times (NYT) nielen zastrašiť Irán, ale aj „vyslať odkaz“ Bielemu domu, že sa Izrael pripravuje na samostatnú operáciu.

„Bývalí a súčasní vysokí izraelskí predstavitelia v rozhovoroch priznali pochybnosti o tom, či je krajina schopná výrazne poškodiť iránske jadrové zariadenia,“ píše NYT.

Pripravovan letecký útok však podľa izraelských zdrojov nasleduje odporúčanie amerického prezidenta Joea Bidena, že má byť „primeraný“. Tel Aviv preto počíta so scenárom bombardovania vojenských základní či objektov tajných služieb.

Hoci expremiér Naftalí Bennett vyhlasoval, že práve jadrové kapacity sa majú stať terčom odvetného útoku, jeho nástupca Benjamin Netanjahu je podľa NYT umiernenejší. Jadrové zariadenia si necháva ako „poistku“ pre prípad ďalšej eskalácie zo strany Iránu.

Jedným z predpokladaných cieľov je stredisko na obohacovanie uránu Natanz. Rovnomenné mesto leží vyše 220 kilometrov juhovýchodne od Teheránu, nachádza sa teda v soľnej púšti, najmenej tri poschodia pod povrchom.

Izrael pôvodne plánoval využiť bomby označované ako „bunker-buster“, ktorých explozivita by dokázala vážne narušiť chod centrifúg, v ktorých Iránci dosahujú čistenie uránu na úroveň pre jadrovú bombu.

(sab)

Minúta  |  

Harrisová potvrdila, že vlastní zbraň

Demokratická kandidátka do prezidentských volieb v USA v relácii CBS 60 Minutes povedala, že ide o pištoľ značky Glock, a pravidelne s ňou chodí na strelnicu. Potvrdila tak slová z rozhovoru s Oprah Winfreyovou, že zastrelí každého vlamača.

„Mám glock a mám ho už dosť dlho,“ odpovedala Kamala Harrisová v 60 Minutes, vysielanej v hlavnom vysielacom čase, na otázku, aký druh strelnej zbrane má.

Až donedávna viceprezidentka len zriedka spomínala, že vlastní strelnú zbraň, čo bolo v súlade s politikou Demokratickej strany presadzujúcej sprísnenie pravidiel prístupu k zbraniam – aj vzhľadom na masové streľby či páchanie zločinov so zbraňou. Mesiac pred voľbami sa však aj Harrisová rozhodla vytiahnuť „túto kartu“, píše agentúra AFP.

Republikáni na čele so svojím kandidátom Donaldom Trumpom pravidelne upozorňujú na to, že v rámci „sprísnenia“ pravidiel o zbraniach sú demokrati ochotní odoberať občanom zbrane v legálnej držbe – a konať tak v rozpore s druhým dodatkom Ústavy Spojených štátov.

Trump toto tvrdenie zopakoval aj počas jedinej televíznej debaty s Harrisovou. Tá to však rázne odmietla a poznamenala, že ona a jej kandidát na post viceprezidenta Tim Walz sú vlastníkmi zbraní.

Rakúsky výrobca Glock vyrába jednu z najpredávanejších ručných zbraní v Amerike. Tento druh strelnej zbrane používa polícia, ale kultový status dosiahla vďaka „účinkovaniu“ vo filmoch a hip-hopových klipoch, vysvetľuje AFP.

Zatiaľ čo Harrisová vystúpila v relácii 60 Minutes, Trump účinkovanie v nej minulý týždeň odmietol – napriek tomu, že ide o polstoročnú tradíciu, že obaja kandidáti na prezidenta USA prídu pred voľbami do štúdia televízie CBS.

Moderátor relácie 60 Minutes Bill Whitaker svoje otázky zameral na ekonomiku, imigráciu a prebiehajúce vojny na Ukrajine a na Blízkom východe.

Po niekoľkých týždňoch bez rozhovorov pre médiá demokratická kandidátka absolvuje tento týždeň niekoľko diskusných relácií, ktoré majú za cieľ prilákať nerozhodného voliča. Jej priaznivci totiž už dlhší čas upozorňujú, že pre mnohých radových voličov i časť médií zostáva Harrisová – v porovnaní s Trumpom – príliš „tajomná“.

Nahráva tomu aj fakt, že kým Harrisová a Walz sa v septembri zúčastnili na siedmich rozhovoroch alebo tlačových konferenciách, Trump a jeho viceprezidentský kandidát JD Vance ich mali 72. Predvolebný štáb Harrisovej však avizuje, že tento týždeň sa mediálny obraz Kamaly Harrisovej zmení, keďže má v programe niekoľko rozhovorov v sledovaných televíznych programoch – v utorok to bude diskusia v talk šou The View v televízii ABC.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael pri nálete zabil logistického šéfa Hizballáhu

Suhajl Husajn Husajní, veliteľ logistického oddelenia šíitského militantného hnutia v južnom Libanone, bol zabitý pri pondelkovom nálete, oznámili Obranné sily Izraela (IDF), ktoré citovala agentúra Reuters.

IDF tvrdia, že veliteľstvo, ktorému velil Husajní, malo na starosti logistiku Hizballáhu a rozpočtovanie jeho rôznych jednotiek. Bol tiež v rámci Hizballáhu členom Rady džihádu – najvyššieho vojenského orgánu tejto militantnej skupiny.

Podľa Izraela Husajní zohral kľúčovú úlohu pri presunoch zbraní medzi Iránom a Hizballáhom a bol zodpovedný za distribúciu moderných zbraní medzi jednotky Hizballáhu, pričom dohliadal na prepravu aj prideľovanie týchto zbraní.

Bol súčasne zodpovedný za rozpočtovanie a logistické riadenie najcitlivejších projektov Hizballáhu, vrátane vojnových plánov a iných špeciálnych operácií, ako je koordinácia teroristických útokov proti Izraelu z Libanonu a Sýrie, uviedli IDF vo svojom vyhlásení.

Veliteľstvo, ktorému Husajní velil, sa venuje aj vývoju presne navádzaných striel a ich uvádzaniu do výroby.

(tasr)

Minúta  |  

KĽDR môže nasadiť vojenské jednotky na Ukrajinu, tvrdí juhokórejský minister obrany

Úvaha juhokórejského ministra Kim Jong-hjuna prichádza v čase, keď KĽDR posilňuje vzťahy s Ruskom, čo zdôrazňuje bilaterálna dohoda, ktorá zahŕňa aj doložku o vzájomnej obrane.

Dohodu podpísali lídri oboch krajín Kim Čong-un a Vladimir Putin na júnovom stretnutí.        

"Rusko a Severná Kórea podpísali vzájomnú zmluvu podobnú vojenskému spojenectvu, možnosť takéhoto nasadenia je preto veľmi pravdepodobná," povedal juhokórejský minister obrany poslancom počas výstupu v parlamente.

V tejto súvislosti Kim uviedol, že nedávna správa o úmrtí severokórejských vojakov na Ruskom okupovanom území neďaleko východoukrajinského mesta Doneck je pravdepodobne tiež pravdivá.

Jonhap pripomína, že minulý týždeň denník Kyiv Post s odvolaním sa na spravodajské zdroje informoval, že pri ukrajinskom raketovom útoku vo štvrtok zahynulo šesť severokórejských dôstojníkov a traja ďalší sa zranili.

(jonhap, tasr)

Minúta  |  

Mierové rokovania s Putinom budem viesť iba spoločne s Ukrajinou, vyhlásila Kamala Harrisová

Kandidátka Demokratickej strany do nadchádzajúcich volieb uviedla, že pokiaľ sa stane prezidentkou, nebude viesť mierové rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pokiaľ na nich nebude zastúpená Ukrajina.

"Nie bilaterálne (rokovania) bez Ukrajiny nie. Ukrajina musí mať možnosť vyjadriť sa k budúcnosti Ukrajiny," odpovedala Harrisová v relácii 60 minút televízie CBS na otázku, či sa stretne s ruským lídrom medzi štyrmi očami, aby rokovala o ukončení vojny.

Harrisová taktiež v rozhovore zopakovala kritiku politiky jej republikánskeho rivala Donalda Trumpa. Jeho postoj k Ukrajine označila ako "kapituláciu" pred inváziou, ktorú Moskva spustila vo februári 2022. "Keby bol Donald Trump prezidentom, Putin by teraz sedel v Kyjeve," vyhlásila Harrisová.

Trump kritizuje masívnu vojenskú a finančnú pomoc, ktorú administratíva prezidenta Joea Bidena poskytuje Ukrajine a trvá na tom, že dokáže rýchlo vyjednať mierovú dohodu s Putinom.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.