Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česká vláda má po odchode Pirátov dvoch nových ministrov

Český prezident Petr Pavel v utorok na Pražskom hrade vymenoval dvoch nových ministrov. Šéfom rezortu priemyslu a obchodu sa po odchode Jozefa Síkelu, ktorý bol nominovaný na post eurokomisára, stal doterajší poslanec Lukáš Vlček.

Ministerstvo pre miestny rozvoj po odvolaní šéfa Pirátov Ivana Bartoša povedie končiaci hajtman Karlovarského kraja Petr Kulhánek. Obaja sú členmi hnutia Starostovia a nezávislí (STAN).

Pred oboma novými ministrami sú podľa Pavla dôležité úlohy vrátanie dokončenia tendra na dostavbu jadrových blokov v Dukovanoch, digitalizácie stavebného konania či obnovy územia zničeného povodňami.

„Času je málo. Posledný rok mnoho možností na uplatnenie veľkých vízií nedáva... Mal som možnosť presvedčiť sa, že máte konkrétne predstavy, ako tieto úlohy riešiť,“ povedal prezident.

Kulhánek bol od roku 2020 hajtmanom Karlovarského kraja a predtým v regióne zastával viaceré politické funkcie. V jesenných krajských voľbách však v kraji so 44 percentami hlasov zvíťazilo hnutie ANO a post hajtmana bude patriť jemu.

Vlček bol od roku 2021 poslancom v Poslaneckej snemovni. V politike je od svojich 24 rokov, keď sa stal najmladším starostom v ČR, vo funkcii bol 15 rokov. Pôsobil na viacerých pozíciách v kraji Vysočina.

Výmena na čele rezortu priemyslu a obchodu bola plánovaná, odkedy sa Síkela stal kandidátom českej vlády na eurokomisára. V Bruseli ho však ešte čaká vypočutie pred europoslancami. V kabinete premiéra Petra Fialu skončil v pondelok.

Naopak, Bartoš skončil vo vláde nečakane. Pred dvoma týždňami ho premiér z postu odvolal z dôvodu manažérskeho zlyhania pri digitalizácii stavebného konania. Piráti to pochopili tak, že ich Fiala z vlády „vyhodil“, a demisiu preto podali aj ďalší dvaja pirátski ministri – minister pre legislatívu Michal Šalomoun a šéf diplomacie Jan Lipavský.

Šalomounova funkcia na základe rozhodnutia premiéra ku koncu týždňa zanikne, na jeho miesto sa preto náhradník nehľadal. Lipavský vo vláde nakoniec zostal ako nestraník po tom, čo odišiel od Pirátov.

Celkom z Fialovho kabinetu odišlo už sedem ministrov. Zmien na postoch však bolo viac, pretože niektorí sa v rezortoch len vymenili. Naposledy sa zmeny diali v apríli tohto roka, keď odstúpila ministerka pre vedu a výskum Helena Langšádlová. Viackrát sa už menili ministri školstva a zmena nastala aj v rezortoch poľnohospodárstva a životného prostredia.

(tasr)

Minúta  |  

Do Európy môže prísť až 800 miliónov migrantov, varoval prezident Svetovej banky

Ajay Banga v pondelok vystúpil na konferencii o udržateľnosti v Hamburgu, kde upozornil na nedostatok pracovných miest v rámci globálneho Juhu. To by podľa neho viedlo k masívnym migračným vlnám, píše denník Bild.

„V rozvojových krajinách globálneho Juhu bude v priebehu nasledujúcich 15 rokov 1,2 miliardy mladých ľudí hľadať prácu. V týchto krajinách je však len asi 400 miliónov pracovných miest, čo znamená, že 800 miliónov ľudí zostane bez práce, bez perspektívy,“ povedal Banga v prejave.

Indicko-americký finančník tiež varoval, že tento nedostatok pracovných miest môže viesť k novým migračným vlnám do bohatších svetových regiónov – napríklad do Európy. „Vzhľadom k tomuto vývoju sa naše dnešné problémy zdajú byť ľahko riešiteľné,“ doplnil.

Na konferencii, ktorú každoročne organizuje OSN a spolková vláda, vystúpila aj premiérka Barbadosu Mia Mottleyová. Tá vyzvala na „zmenu globálneho finančného systému“ s cieľom pomôcť zadlženým štátom. „Pokiaľ sa tak nestane, môže sa migrácia z týchto krajín zvýšiť, čo predstavuje ďalší problém, ktorý už dnes v Európe vidíme,“ povedala.

Ako hostiteľ tiež vystúpil nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz (SPD), ktorý vyhlásil, že je potrebné zapojiť globálny Juh „do rastu a prosperity“. „Nemôžeme sa rozhodnúť, že v Afrike, Južnej Amerike a Ázii má byť menej áut, než máme v súčasnosti v Severnej Amerike či Európe. Tieto krajiny chcú mať rovnakú životnú úroveň ako my,“ ozrejmil.

Ako cieľ predostrel „vyvinúť technológie, ktoré umožnia (ekonomický) rast na celom svete, bez toho, aby poškodzovali životné prostredie“.

(sab)

Minúta  |  

Z Bieloruska sa cigarety do Litvy pašujú balónmi. Vilnius chce zakročiť s dronmi

Litovský minister obrany Laurynas Kašciúnas spresnil, že bezpilotné letecké systémy sa budú používať na detekciu balónov, prípadne aj na ich zneškodnenie. Jeho vyhlásenie citovala agentúra DPA.

Kašciúnas ozrejmil, že v rámci cvičenia počas uplynulého víkendu sa zistilo, že dron ovládaný človekom dokázal balón rozpoznať a naviesť ho na pristátie na zem.

Minulý týždeň sa vo vzdušnom priestore Litvy ocitli meteorologické balóny z Bieloruska, ktoré niesli ako náklad škatule s cigaretami zabalenými v plastovej fólii. Škatule dopadli na vojenské základne. Podobný incident sa stal aj v septembri na letisku v hlavnom meste Vilnius. Práve tento incident rozpútal debatu o pašeráckych balónoch.

Z vojenského hľadiska sa takéto balóny považujú za neškodné, pričom pohraničná stráž nemá ani zákonné oprávnenie ani potrebné vybavenie na ich zostreľovanie. Teraz sa však v Litve diskutuje aj o zmenách príslušného zákona – niektorí politici totiž argumentujú, že prelety balónov s pašovaným tovarom odhaľujú medzery v ochrane vzdušného priestoru i letectva.

Používanie meteorologických balónov na pašovanie cigariet z Bieloruska nie je novým fenoménom. Odkedy však Litva posilnila bezpečnosť na svojich pozemných hraniciach – fyzickým dohľadom, či plotom –, stúpol počet prípadov, keď boli pri pašovaní využité balóny.

Podľa odhadov litovskej pohraničnej stráže v septembri prešlo hranicu z Bieloruska okolo 250 pašeráckych balónov. Za celý minulý rok pritom litovskí pohraničníci zaznamenali len tri takéto prípady, zatiaľ čo v roku 2022 žiadny.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko udržiava komunikačné kanály s NATO a USA, ale len pre núdzové situácie

Tieto kanály Moskva ani Washington nevyužívajú na hľadanie spôsobov, ako znížiť napätie vo vzájomných vzťahoch, doplnil námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško v rozhovore pre agentúru RIA Novosti.

V rozhovore, z ktorého citovala agentúra AFP, Gruško uviedol, že členstvo Ukrajiny v NATO je „geopolitickým projektom, ktorý jej spojencom vnútili Spojené štáty“.

Podľa Gruška mnohí Európania pritom vyjadrujú obavy, že euroatlantická integrácia Ukrajiny nielenže zničí zvyšky európskej bezpečnostnej architektúry, ale pochová aj samotnú Alianciu.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine Gruško upozornil, že ak Západ schváli údery ukrajinských ozbrojených síl s použitím rakiet dlhého doletu hlboko vo vnútrozemí Ruskej federácie, radikálne to zmení charakter konfliktu s Ukrajinou.

Gruško tiež povedal, že Rusko aktualizuje svoju jadrovú doktrínu s cieľom zaistiť „svoju bezpečnosť všetkými dostupnými prostriedkami“. Doplnil, že Rusko súčasne berie do úvahy fakt, že „NATO je na ceste k zvýšeniu úlohy jadrových zbraní vo svojej stratégii“.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské a čínske vojenské lode uskutočnili spoločné cvičenie v Tichom oceáne

Námorné sily Moskvy a Pekingu spoločne uskutočnili protiponorkové misie v severozápadnej časti Tichého oceánu, oznámila ruská Tichomorská flotila. Jej správu citovali agentúry Interfax a Reuters.

Ruské a čínske námorné lode podľa Interfaxu začali spoločné hliadky po tom, čo sa v septembri zúčastnili na námorných cvičeniach Pej-pu/Spolupráca 2024.

Počas týchto hliadkovacích misií bolo naplánovaných niekoľko tréningov a bojových cvičení vrátane organizovania protiponorkovej obrany a záchrany na mori, uviedla agentúra bez časového harmonogramu.

Do cvičení sa zapojili ruské protilietadlové a protiponorkové plavidlá Admirál Pantelejev a Admirál Tribuc. Z čínskej strany boli na cvičeniach torpédoborce Si-ning a Wu-si, fregata Lin-i a integrovaná zásobovacia loď Tchaj-chu.

(tasr)

Minúta  |  

NYT: Izrael zrejme nezaútočí na jadrové zariadenia Iránu

Tel Aviv plánuje odvetu za minulotýždňový útok Teheránu balistickými raketami, USA však varovali pred cielením na jadrové či ropné kapacity. Anonymní izraelskí predstavitelia pre denník New York Times tiež priznali pochybnosti.

Už v roku 2022 nacvičovalo izraelské letectvo „let na dlhé vzdialenosti, tankovanie paliva vo vzduchu a úder na vzdialené ciele“, ako opísali Vzdušné sily Izraela (IAF) simulovanú operáciu. Cieľom bolo podľa New York Times (NYT) nielen zastrašiť Irán, ale aj „vyslať odkaz“ Bielemu domu, že sa Izrael pripravuje na samostatnú operáciu.

„Bývalí a súčasní vysokí izraelskí predstavitelia v rozhovoroch priznali pochybnosti o tom, či je krajina schopná výrazne poškodiť iránske jadrové zariadenia,“ píše NYT.

Pripravovan letecký útok však podľa izraelských zdrojov nasleduje odporúčanie amerického prezidenta Joea Bidena, že má byť „primeraný“. Tel Aviv preto počíta so scenárom bombardovania vojenských základní či objektov tajných služieb.

Hoci expremiér Naftalí Bennett vyhlasoval, že práve jadrové kapacity sa majú stať terčom odvetného útoku, jeho nástupca Benjamin Netanjahu je podľa NYT umiernenejší. Jadrové zariadenia si necháva ako „poistku“ pre prípad ďalšej eskalácie zo strany Iránu.

Jedným z predpokladaných cieľov je stredisko na obohacovanie uránu Natanz. Rovnomenné mesto leží vyše 220 kilometrov juhovýchodne od Teheránu, nachádza sa teda v soľnej púšti, najmenej tri poschodia pod povrchom.

Izrael pôvodne plánoval využiť bomby označované ako „bunker-buster“, ktorých explozivita by dokázala vážne narušiť chod centrifúg, v ktorých Iránci dosahujú čistenie uránu na úroveň pre jadrovú bombu.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.